Hydropónia – moderné pestovanie interiérových rastlín
Mať okolo seba zdravú zeleň je sen nejedného z nás. Nie každý však má možnosť venovať dostatok času starostlivosti o zeleň. Pre večne zaneprázdnených, workoholikov, cestovateľov, ale aj pre úplných začiatočníkov je ako stvorená hydropónia.
Čo je hydropónia
Princíp hydropónie je pomerne jednoduchý – ide o pestovanie zelene bez pôdneho substrátu. Rastliny prijímajú potrebné živiny a vlahu zo špeciálneho vodného roztoku. Pôdny substrát je nahradený hydroponickým – najčastejšie keramzitom. Ten plní najmä upevňovaciu funkciu, pomáha udržať rastlinu vo zvislej polohe. Zároveň zaisťuje, aby sa ku koreňom dostalo vyvážené množstvo vzduchu, vlahy a živín. Veľakrát sa možno stretnúť s názorom, že pri hydroponickom pestovaní sú rastliny takmer ponorené vo vode, no siahajú do nej len špičky koreňov.
Nádoby
Pri hydroponickom pestovaní sa využíva systém dvoch nádob. Vnútorná nádoba, v ktorej je keramzit a koreňový systém rastliny, a vonkajšia, vodotesná nádoba. Tá vnútorná má otvory na boku aj na dne na prerastajúce korene a na spodnej strane zasa na uloženie výživnej tablety. Môžete si vybrať rôzne nádoby, dôležité je, aby boli určené na hydroponické pestovanie a vodotesné. Čo sa týka materiálu, najmenej vhodné sú kovové nádoby, bežne sa používajú plastové, kameninové či sklené.
Keramzit
Hydroponický substrát sa vyrába z ílu pri vysokej teplote. Je to čisto prírodný produkt, porézny, ľahký, najčastejšie hnedočervenej farby s drsným povrchom a neutrálnym pH. Nemal by sa drobiť ani lámať. Väčšinou má tvar guľôčok alebo valčekov. Keramzit určený na hydroponické pestovanie je dostupný v rôznych veľkostiach – pre menšie izbové rastliny je vhodný rozmer 4 až 8 mm, pre väčšie rastliny 8 až 16 mm.
Zálievka
Dôležitou súčasťou hydroponickej zostavy je hladinomer. Ukazuje množstvo výživného roztoku vo vonkajšej nádobe. Niektoré sú vybavené aj signalizáciou potreby prihnojovania. Aj keď nám hladinomer bude pravdepodobne spoľahlivo fungovať, je dobré občas ho skontrolovať, môže sa totiž zaseknúť. V zásade ide o praktickú pomôcku, ktorá nám signalizuje, kedy rastline treba doplniť vlahu. Vodu dolievame tak, aby bol ukazovateľ na optime. Keď hladinomer dosiahne minimum, treba počkať 3 dni a až potom doplniť vodu na optimum. Tak zabránime preliatiu rastliny. Obvykle sa voda spotrebuje približne za 7 dní (závisí od typu rastliny, napríklad veľkolisté druhy majú veľkú spotrebu vody, naopak, kaktusy a orchidey si vystačia s nízkou hladinou vodného stĺpca). Na zalievanie používame odstátu vodovodnú vodu s teplotou medzi 22 až 25 °C.
Výživa
Aj pri hydropónii sa do zálievkovej vody pridávajú hnojivá. Tak vznikne výživný roztok, ktorý je základom dokonalého vývoja rastliny. Používame však len prípravky určené na hydroponické pestovanie. Bežné hnojivá na izbové rastliny nie sú vhodné, neobsahujú napríklad stopové prvky, pretože si ich rastliny čerpajú zo zeminy. V ponuke sú hnojivá do mäkkej aj tvrdej vody. Môžeme si zvoliť tekuté hnojivo (najkratšie pôsobenie), hnojivé tablety (umiestnené na dne vnútornej nádoby) alebo efektívne zásobné hnojivo. Jeho aplikácia je pomerne jednoduchá: stačí ho rozsypať v odporúčanej dávke na povrch substrátu. Hnojivá podľa druhu môžu účinkovať 3 až 6 mesiacov. Počas leta je spotreba živín najvyššia, v zime stačí prihnojovať menej.
Dá sa prejsť na hydropóniu?
Ideálne je rastliny pestovať hydroponicky od začiatku, teda od mladých rastlín, prípadne si môžeme nakúpiť už konkrétne hydroponické výsadby. Dá sa však prejsť aj z klasického pestovania na hydroponické. Ak sa tak rozhodneme, mali by sme to urobiť hneď na jar – vtedy sú rastliny najschopnejšie adaptovať sa na nové podmienky. Postup je jednoduchý: rastlinu vyberieme z pôvodného črepníka, odstránime jej z koreňov zvyšky zeminy, dobre ich umyjeme pod tečúcou vodou a umiestnime do keramzitu v hydroponickej nádobe (vždy v rovnakej výške, v akej bola aj v pôvodnom črepníku). Rastline trvá približne mesiac, kým sa adaptuje. Prekrytím igelitovým vreckom jej vytvoríme na čas špeciálnu mikroklímu. Potom ju môžeme začať aj prihnojovať.
Hydroponické pestovanie je vhodné aj pre orchidey a niektoré druhy paliem. foto: Daniel Košťál
Hydroponické pestovanie
Jednoduchosť
Hydroponické pestovanie je jednoduchou záležitosťou, ktorú zvládne aj začiatočník. Starostlivosť o takúto zeleň je podstatne jednoduchšia. Podľa hladinomeru budete vedieť, kedy treba doplniť vlahu, prípadne živiny. Rastliny však majú zásobu vody, preto nie je nutné často myslieť na zálievku. To vyhovuje ľuďom, ktorí viac cestujú. Vďaka využívaniu dlhodobo pôsobiacich hnojív odpadá nutnosť myslieť na pravidelné prihnojovenie. Ošetrenie proti chorobám a škodcom sa vyžaduje málokedy.
Atraktívnejší rast
Rastliny pestované hydroponickým spôsobom sú vitálnejšie, bohatšie a rovnomernejšie olistené, krajšie kvitnú aj rýchlejšie rastú. Je to spôsobené tým, že majú neustále optimálny prísun živín aj vlahy a ku koreňom prúdi vzduch, vďaka čomu sa intenzívne rozvíjajú. Tieto rastliny netrpia ochoreniami koreňov a nie sú napádané chorobami či škodcami v takom rozsahu ako izbové rastliny pestované v klasickom substráte.
Zdravotné prínosy
Bohatšie olistené rastliny pomáhajú zvyšovať vlhkosť vzduchu v interiéri. Takto pestované rastliny majú vyššiu schopnosť pohlcovať škodlivé látky zo vzduchu, a to i preto, že ich môžu pohlcovať aj voľnejšie prístupné korene. Ďalším pozitívom je schopnosť zelene redukovať elektrostatické výboje.
Vyšší stupeň čistoty
Pri práci s hydroponickou zeleňou, napríklad pri presádzaní, nedochádza k znečisteniu rúk ani okolia ako pri práci so substrátom. Keramzit je čistý, ľahký, nezapácha, nefarbí, možno ho kedykoľvek umyť pod tečúcou vodou a opakovane používať. Zároveň je to materiál priateľský k životnému prostrediu. Ak sa rozhodnete takúto zeleň zrušiť, keramzit (hoci sa nerozloží) možno bez obáv skompostovať. Navyše, na rozdiel od zeminy neobsahuje zárodky chorôb, škodcov, plesní ani semená burín. Neuľahne sa časom ako substrát, preto sa živiny dostávajú k rastline celé roky pohodlne a v ideálnom pomere.
Odborník radí
Na založenie hydroponickej kultúry je vhodné jarné obdobie.
Umiestnenie a starostlivosť
• Rastliny umiestňujeme v interiéri s ohľadom na ich požiadavky na svetlo a teplo. Väčšine hydroponicky pestovaných rastlín vyhovuje teplota od 18 do 22 °C. Ideálne sú východne a západne orientované okná. Dostatok svetla je dôležitý najmä pre druhy s farebnými listami.
• Hydroponicky pestovaná zeleň potrebuje dostatok priestoru, nepatrí do prievanu či do blízkosti tepelných zdrojov.
• Dôležité je pravidelne kontrolovať stav vody na hladinomeri.
• Mnohé z pestovaných rastlín potrebujú vyššiu vzdušnú vlhkosť. Tú možno zvyšovať napríklad rosením rastlín vlažnou vodou. Ideálna vzdušná vlhkosť by pri tejto zeleni mala dosiahnuť úroveň 60 %.
• Atraktívny vzhľad podporuje odstraňovanie suchých a žltnúcich listov, ako aj odkvitnutých kvetov.
• V prípade prekorenenia vnútornej nádoby treba rastlinu presadiť, najlepšie na jar.
Rastliny vhodné na hydropóniu
• rastliny okrasné listom
palmy, papraďorasty
• kvitnúce rastliny
orchidey, bromélie
• kaktusy a sukulenty
• mohutnejšie rastliny s reprezentatívnym efektom
Menej vhodné je takto pestovať sezónnu, teda krátkodobú zeleň.
Text a foto: Daniel Košťál
Zdroj: časopis Urob si sám, 2/2015, JAGA GROUP, s.r.o.
Kaktusy vhodne na hydroponiu? Poprosim viac info.
Okolo r. 1985 som si kúpila na výstave 2 krásne keramické hydroponické kvetináče, v tom čase som používala pražské a ešte nejaké iné hnojivo. Používala som ho aj na kvety v bežných kvetináčoch. Riečne kamienky tvorili výplň. Boli výborným ťažítkom proti prevráteniu.