Ovplyvní bezrašelinový substrát rast rastlín? Čo ukázala prax záhradkárov

Bezrašelinové substráty získavajú popularitu a mnohí pestovatelia riešia, či v nich rastliny dokážu rásť rovnako dobre ako v klasických rašelinových zmesiach. Je táto ekologickejšia alternatíva vhodná pre všetky rastliny a môže ovplyvniť ich vývin?

Galéria

Substrát je základné prostredie, v ktorom rastlina žije. Má jej poskytovať oporu, prístup k vlhkosti, vzdušnosť a živiny. Dlhé roky dominovala na trhu rašelina. Je mimoriadne ľahká, má dobrú schopnosť zadržiavať vodu, je sterilná a má mierne kyslé pH. Preto je ideálnym prostredím na pestovanie väčšiny izbových rastlín aj sadeníc. Jej používanie je jednoduché a spoľahlivé, rastliny v nej spravidla dobre rastú a substrát sa dá ľahko transportovať.

Rašelina má však zásadný ekologický problém. Vzniká veľmi pomaly a jej tvorba trvá tisíce rokov. Rašeliniská patria medzi najcennejšie biotopy, viažu obrovské množstvá oxidu uhličitého a pri ich narušení sa tento uhlík dostáva späť do atmosféry. Aj preto viaceré krajiny postupne obmedzujú jej ťažbu a podporujú výrobu substrátov bez rašeliny. Otázka, či môže takáto náhrada ovplyvniť rast a zdravie rastlín, je teda plne namieste.

Nahradí rašelinu niečo rovnocenné?

Najpoužívanejšie náhrady sú kokosové vlákno, kompostovaná zelená hmota, drevná vláknina či drvená kôra. Ich cieľ je rovnaký – nahradiť objem rašeliny, a pritom zabezpečiť dobrú vzdušnosť a schopnosť udržať vodu. Každá z alternatív má svoje plusy aj mínusy.

• Kokosové vlákno (coco coir) výborne drží vlhkosť a je stabilné, no jeho dovoz zaťažuje životné prostredie.
• Kompostovaný zelený materiál je ekologický, ale jeho kvalita nie je vždy rovnaká – zloženie sa mení podľa sezóny aj zdroja.
• Drevné a kôrové vlákno sú ľahké a vzdušné, no rýchlejšie vysychajú a vyžadujú častejšie hnojenie.

Či bezrašelinový substrát ovplyvní rast, závisí od jeho kvality a zloženia. Rastliny dokážu rásť rovnako dobre aj v ekologickejších zmesiach, pokiaľ je substrát správne namiešaný a pestovateľ sa prispôsobí jeho vlastnostiam. Niektoré bezrašelinové zmesi presychajú rýchlejšie, iné potrebujú intenzívnejší prísun živín. To však neznamená, že sú horšie. Rastlina sa im prispôsobí a jej vývin zostane prirodzený, pokiaľ dostáva pravidelnú starostlivosť.

Ako reagujú rastliny na rašelinu a ako na jej alternatívy?

Rašelinové substráty majú svoje vlastné slabiny. Ak vyschnú, výrazne sa zmrštia a oddelia od stien nádoby. Voda potom steká po okrajoch a rastlina ju nedokáže prijať. V takom prípade je potrebné kvetináč ponoriť do vody, aby rašelina znova napučala. Živiny sa z rašeliny vylúhujú pomerne rýchlo, preto sa s prihnojovaním začína už približne šesť týždňov po výsadbe.

Ovplyvní bezrašelinový substrát vývin rastlín?

Áno, môže, no nie negatívne, skôr odlišným spôsobom. Rastlina v takomto substráte dokáže rásť rovnako dobre ako v rašelinovej zmesi, ak má zabezpečenú pravidelnú zálievku, správne prihnojovanie a substrát s vhodnou štruktúrou pre konkrétny druh. Najdôležitejším pozitívom je, že bezrašelinové substráty výrazne šetria ekosystémy, ktoré vznikali tisíce rokov. Pre väčšinu pestovateľov je preto najrozumnejším riešením postupný prechod na ekologickejšie zmesi, pri ktorých zostávajú zachované overené pestovateľské postupy.

Text: Jana Komadelová
Foto: istock.com
Zdroj: Časopis Urob si sám