Ako si poradiť s lišajníkmi na jabloni
Na viacerých jabloniach v záhrade sú žlté a sivé lišajníky. Existuje nejaká chemická ochrana v podobe postreku? A kedy je najvhodnejšie postrek použiť? (Pavol Č., Gbely)
Proti lišajníkom nie je potrebné chemické ošetrenie. Stromom neškodia, naopak, sú bioindikátorom čistoty ovzdušia – ich výskyt na konároch a kmeni značí, že pestovateľské prostredie je zdravé a čisté. Prekážať môžu z estetického pohľadu. Vtedy ich treba jemne zoškrabať – na mladých stromoch poslúži handrička, na starších použijeme drôtenú kefu. Pred začiatkom práce podložíme pod strom plachtu, ktorá zachytí padajúci mach a lišajníky.
(Zdroj odporúčaných prípravkov – MATLÁK, J.: Celoročná ochrana záhradných plodín, 2016)
Odpovedala: Ing. Hana Szabóová
Foto: isifa/Shutterstock
Tvrdenie,že lišajníky sú indikátorom čistoty ovzdušia môže byť pravdivé,ale zároveň takto napadnuté stromy sú miestom na prezimovanie chorôb a škodcov.Tak isto ovplyvňujú aj úrodu.Ochrana je buď mechanickým čistením a odstrihnutím silno napadnutých tenších konárikov, alebo postrekom-treba striekať celý strom,aj tenké konáriky- po opadaní lístia na začiatku zimy vápenným mliekom.Môže byť aj z nehaseného vápna.Z vlastnej skúsenosti pridávam do tohto postreku aj prvý lieh ktorý sa berie pri pálení ovocného destilátu,tzv.,,výskoček,, v pomere cca 0,3 až 0,5 litra tohto liehu na 5-7 litrov postreku.Hustota vápenného postreku je ako pri maľovaní.Ttreba ho však precedziť cez husté sitko alebo pančuchu, kôli upchávaniu trysky.Na stromoch treba spraviť rez ako na jar.O dosť sa tým zníži množstvo postreku.Toto treba zopakovať 2-4 roky po sebe a machy zmiznú,kôra na stromoch sa vyčistí,zostane hladká a v priebehu zimy po tomto postreku nevznikajú mrazové trhliny na kmeňoch.
Doporučujem.
Z hrubších konárov starších stromov je možné lišajníky odstrániť vysokotlakovým čističom obyčajnou vodou. Zo skúsenosti je to rýchle a dlhodobo účinné. Treba to najlepšie urobiť keď strom nemá listy a nemrzne, na jar alebo na jeseň.
Toto tvrdenie sa samozrejme neda vyvratit, ale konare napadnute lisajnikom su oslabene a lamu sa, takze nie je celkom pravda, ze su neskodne. Preto by ma zaujimalo ako sa lisajnikov zbavim na konaroch 6 metroveho orecha. Naozaj staci, ked postriekam kmen Kuprikolom a natriem vapnovym mliekom? Vstrebe to cely strom alebo osetrim len kmen. Dakujem.
Drotenou kefou sa to da dobre oskrabat mechanicky. Potom v zime sa to da postriekat medenymi pripravkami. Tiez som si vsimol ze tam kde rastie lisaj byvaju chore konare. Otazkou su ale pricinne suvislosti – co bolo skor. Napriklad pred casom sme stinali stare naletove agaty z vysokozdviznej plosiny. V cca 22 m vyske boli niektore konare neskutocne obrastene lisajnikmi. Boli to prave preschnute mrtve alebo polomrtve konare (ktore z casu na cas pri burke padali na zem). Je pritom jasne, ze v tej vyske nebolo ani nedostatok vzduchu a ani nadmerna vlhkost. Takze nejak to s chorym drevom suvisi. Otazkou ostava ako. Odstranenim vsak nic neskazite a minimalne nebudu sa pod lisajnikom drzat kadejake huby.
Presný a najmä veľmi účinný návod popisuje Miroslav. Veľmiu dlho sa venujem ovocným stromom, pestovaniu zeleniny a tak isto pomáham a aj poriadam v jeseni výstavy s ovocím a zeleninou, ale i so všetkými produktami čo dá záhrada. Ja osobne používam tento,, vápenno-výskočkový ,,roztok už viac ako 25 rokov a môžem povedať, že úspešne. Ak je však mach už rozšírený veľmi,tak zlikvidovať ho aj tomuto roztoku to trvá viacej rokov ale ho zlikviduje. Výšku stromu treba podľa možností upraviť čo najnižšie a pri postreku treba použiť čo najdlhší nádstavec tak, aby boli ošetrené všetky i tenké halúzky.Tak isto by mala byť týmto postrekom ošetrená i pôda pod stromom a to v min.takom rozmere ako je priemer koruny. Neuškodí, ak sa postrek stromov a na zem aplikuje aj po celej záhrade začiatkom zimy a na stromoch sa ešte druhý krát môže zopakovať počas februára, keď sú teploty cez deň nad bodom mrazu.Účinnosti postreku veľmi napomáha vyhrabanie pôdy od opadaného lístia pred jeho aplikáciou a zároveň sa aj zabraňuje roznášaniu spórov lišajníka.
Dobrý deň, prosím o informáciu od pisateľa mm aký je „Vápenno – výskočkový“ roztok, nakoľko má ten istý problém s ovocnými stromami v celej záhrade. Ďakujem
Vápenno- výskočkový roztok je rozrobené vápno s vodou na takú hustotu ako sa používa pri maľovaní v dome. Po pre cedení pridať uvedený lieh tak,ako to popisuje Miroslav.Ak neviete čo je to výskoček, tak je to prvý liter,, najsilnejšieho liehu,, pri pálení ovocného destilátu.Zvyčajne obsahuje okolo 80% etanolu(liehu) a nie je vhodný na vnútorné užívanie pre nežiadúce prímesi.Jeho pridanie zvyšuje účinok postreku a je to aj jedna z možností ako ho efektívne využiť.V čistom stave ho využívam aj na dezinfekciu nožníc,pílky aby som v čo najväčšej miere zabránil prenosu ochorenia zo stromu na strom pri reze,štepení, najmä pri napadnutí stromu drevokaznými hubami,ktoré v zárodku často ani nepostrehneme a ich spóry sú už v podstate roznesené po celom strome.Ak nepridáte ,,výskoč,,nič sa nedeje,nakoľko vápno samo o sebe má veľmi dobré dezinfekčné účinky.
Dobrý deň, zaujal mňa „vyskočkový roztok“. „Vyskočka“ je prvá frakcia pri destilácii ovocia, je to najmä jedovatý metanol-metylalkohol-drevný lieh.V normálnej pálenici sa k nemu nedostanete.Jedine ak pálite doma “ na čierno“. Pri zistení budete mať opletačky so zákonom.
Pán Jozef,vo svojom príspevku si pomiešal ho…no s rumom. Naštuduj si význam slova ,,výskoč,-ek,, – ,,výskočka,, a potom mudruj. S tým drevným liehom si zabil slona pohľadom a isto si nikdy nebol v pestovateľskej pálenici, tobôž tak pri odobratí ,,výskočku,, !!!!