Rady pre chovateľov králikov

Kedysi ste ich mohli vidieť v každom vidieckom dvore. Dnes patria medzi najchúlostivejšie hospodárske zvieratá a mnohí chovatelia končia pre neúspechy s chovom. Ako čeliť chorobám a prispôsobiť chov tak, aby sa vrátil do starých koľají?

Galéria

Mám vážny problém s odchovom mláďat. Často sa mi stáva, že po odstavení od samice po niekoľkých týždňoch zosmutnejú, prestane im chutiť žrať a piť, takže neskôr vysilené hynú jedno za druhým. Skôr ako dorastú na veľkosť vhodnú na pekáč. V čom môže byť problém?

Existuje viacero príčin a všetky súvisia so zažívaním králikov. Ak majú nevhodnú mikroflóru alebo sa im premnožia jednobunkové kokcídie, začnú slabnúť pre problémy s pečeňou a oslabenie čriev, ktoré nedokážu čerpať živiny z krmiva. Tieto problémy sa na ne zväčša prenášajú už z matky. Riešením je obmena samíc a úprava starostlivosti, ktorá pomôže udržať rovnováhu zažívania. K pravidelnému týždennému kydaniu z klietok treba pridať okysľovanie vody a probiotiká do krmiva. Osvedčil sa prípravok Prorabbit, ktorý nájdete takmer v každej drobnochovateľskej predajni. V zanedbanom chove králiky chradnú a nedosiahnu viac ako 70 percent štandardnej hmotnosti. Preventívne preliečovanie všetkých mláďat Sulfadimidínom či Sulfacoxom problém iba prehlbuje.

Pri starších samcoch mám problém s prašivinou, ktorej sa neviem zbaviť štandardnými prípravkami určenými na boj proti kožným parazitom. Aj keď sa snažím udržiavať v chove hygienu a riešim ochranu proti parazitom v priebehu roka, nie som spokojný s výsledkom.

Situácia, ktorú opisujete, je u skúsených chovateľov pomerne známa a nevyhýba sa žiadnym plemenám. Tam, kde zlyháva štandardná liečba, je možné nasadiť alternatívu, ktorá sa osvedčila vo viacerých chovoch, kde veterinári hľadali cestu k náprave. Výsledkom ich bádania je očkovanie prípravkami s účinnou látkou ivermectin, ktoré sa používajú proti parazitom pri iných druhoch hospodárskych zvierat.

Kúpil som si na výstave pekného samca a odvtedy sa z klietok ozýva pravidelné kýchanie. V chove sa mi rozšírila nádcha. Králiky majú viac alebo menej zamočenú srsť na papuľkách a hrudi. Záchvaty kýchania prichádzajú a odchádzajú, niekedy sa k nim pridá aj začervenanie očí.

Chronický priebeh ochorenia dýchacích ciest je vážnym problémom posledných rokov a zvyčajne nezaberá ani liečba antibiotikami, ani preventívna vakcinácia mláďat vakcínou Pasorin OL proti pasteurelóze v štádiu podozrenia. Zdá sa, že jedinou cestou k ozdraveniu je prebierka chovu a ponechanie iba tých jedincov, u ktorých sú príznaky úplne pasívne. To môže v niektorých prípadoch znamenať i úplné zrušenie chovu. Pri kúpe nových jedincov treba vždy dodržiavať niekoľkotýždennú karanténu, aby sa prípadná nákaza odhalila pred zaradením do chovu. S problémom bojujú hlavne veľké plemená, tetované králiky z výstav nie sú výnimkou. Niekedy sa pri chovných kusoch objavujú aj podkožné nádory, ktoré po prasknutí zmiznú a nepredvídateľne sa môžu objaviť znovu.

V akom veku je najvhodnejšie odstavovať mláďatá od samice, aby prosperovali a chov dosiahol očakávanú úžitkovosť? Názory chovateľov okolo mňa sa rozchádzajú, podľa ich rád sa neviem rozhodnúť.

V šľachtiteľských chovoch je štandardom odstavovanie mláďat vo veku osem týždňov. Tesne pred týmto úkonom dostanú podľa rodokmeňov do uší tetovania, aby po krátkej pauze prišla prvá vakcinácia proti smrteľným chorobám. Ak samica odchovávala štandardný počet osem mláďat, v tomto veku sú už dostatočne mocné a sú pripravené na fázu rýchleho rastu. Či už na úžitok s porážkou okolo 4. až 5. mesiaca, alebo na plemenitbu, ktorá prichádza po dosiahnutí dospelosti. Po odstavení ich nechávame zvyčajne v skupinách po štyroch, po mesiaci ich delíme, aby v samostatnom odchove dorástli do štandardných rozmerov a hmotnosti. Ponechávať ich pri matke dlhšie nemá pri raste prínos, práve naopak. Včasnejšie odstavenie zasa vedie k vyšším nárokom na starostlivosť.

Ako speňažiť králičie kožky? Výkupcovia už pred rokmi prestali prechádzať dedinou a stále mi je ľúto páliť ich v peci iba preto, že zostarli uskladnené na pôjde. Existuje nejaký výkup? Aké sú súčasné výkupné ceny?

Dopyt po králičích kožkách existuje stále, výkupcovia však pre riedkosť chovu na vidieku niektoré časti Slovenska prestali obchádzať. Stále však existuje príležitosť speňažiť vo výkupe kožky, a to prostredníctvom balíkovej zásielky. Výkupná cena sa momentálne pohybuje na hranici 1 eura za králičiu kožu, spoľahlivým korešpondenčným výkupcom je kožušníctvo Buhovecký z Jamníka, na ktoré nájdete kontakt na stránke www.mtl.sk. Po prebierke kožiek a ich ohodnotení vám firma na účet poukáže peniaze, aby vám čiastočne kompenzovala vaše náklady na drobnochov. Výhodné je dohodnúť sa s okolitými chovateľmi a poslať kožky spoločne v jednom balíku.

Ako často treba očkovať králiky, aby hromadne nehynuli? Prechádza imunita zo samíc na mláďatá alebo ich treba očkovať samostatne? Každý mi radí inak. Rád by som sa po rokoch vrátil k ich chovu, pretože majú chutné a diétne mäso.

Aby sa zabránilo hromadným úhynom, treba králiky očkovať proti dvom chorobám. Prvou je králičí mor (hemoragická horúčka), ktorý spôsobuje úhyny po celom Slovensku. Druhým je myxomatóza, ktorá sa iba v najteplejších rokoch vyšplhá nad hranicu Martina a Liptovského Mikuláša. Králiky treba vakcinovať proti obom chorobám od veku osem týždňov, pretože imunita sa z matiek na potomkov neprenáša. Kým očkovanie proti moru treba opakovať každý rok, imunitu proti myxomatóze treba obnovovať každých šesť mesiacov. Na trhu je niekoľko druhov vakcín s rôznym spôsobom aplikácie, žiadna z nich nemá vplyv na chuť alebo kvalitu mäsa. Bez preventívneho očkovania nie je žiadny chov v bezpečí, nákaza sa šíri vzduchom, vždy ako epidémia.

Pri vyvrhovaní králika som si na jeho črevách všimol čosi nezvyčajné. Priehľadné guľôčky s priemerom niekoľkých milimetrov, ktoré boli voľne zavesené v brušnej dutine. V ich vnútri je čosi drobné, tmavé, nikdy som sa s podobným úkazom nestretol. O čo by mohlo ísť?

Podľa opisu ste sa stretli so zárodkami pásomníc, ktoré v tele králika čakajú na skutočného hostiteľa, v ktorom by sa mohli plne vyvinúť. Do organizmu sa dostali cez zelené kŕmenie, ku ktorému mali prístup psy infikované pásomnicou. Chovatelia, ktorí kŕmia výhradne senom, sa s týmto druhom nákazy nestretávajú. Mäso z králika je jedlé, pásomnica sa ani pri rozrušení obalu do ľudského organizmu nedostane. Prevenciou je nekosiť trávu na plochách, kde sa pohybujú túlavé psy napadnuté cudzopasníkom, do úvahy prichádza aj ošetrenie vášho psa, ak tak pravidelne nerobíte.

Text a foto: Marcela Gigelová
Zdroj: časopis Urob si sám, JAGA GROUP, s.r.o.