Ako správne prikrmovať vtáky

Počas jesene mnohí z nás začínajú s prikrmovaním vtákov. Rôzne druhy uprednostňujú nielen rôzny druh potravy, ale aj iný typ kŕmidla. Ako by mali vyzerať a čo by mali obsahovať?

Galéria

Kŕmidlo pre vtáky môžeme kúpiť hotové alebo si vytvoriť vlastné. Aby však plnilo svoj účel, bolo pohodlné a zároveň bezpečné, je potrebné držať sa niekoľkých zásad.

Čím kŕmiť

Vtákom sa vždy snažíme ponúkať také krmivo, ktoré najviac vyhovuje danému typu. Výber krmiva v špecializovaných obchodoch je pomerne bohatý. Semená môžu byť viac škrobnaté (pšenica, ovos, jačmeň, kukurica, pohánka) alebo olejnaté (slnečnica, mak, ľan, repka, habešský niger, orechy). Ponúkame ich celé, drvené či šrotované. Niektoré vtáky si pochutia aj na mäse, teda na čerstvých alebo zmrznutých zdravých odrezkoch, ktoré kúpime lacno, prípadne aj na varenom mäse (bez soli a korenia!). Hmyzožravé vtáky v zimnom období rady prijímajú vysokotukové krmivo v podobe tukových závesov alebo lojových gúľ obsahujúcich aj rôzne semená. Dajú sa kúpiť už hotové zmesi, napríklad zrná pre zrnozubé vtáky alebo špeciálne zmesi pre hmyzožravé vtáky.

Čo obľubujú konkrétne vtáčie druhy?

Drozdom a chochláčom chutia napríklad jablká a rôzne iné plody. Sýkorky, brhlíky a kôrovníky si rady dajú slnečnicu, loj, tuk, varené nesolené nekorenené mäso, oriešky či ovsené vločky. Vrabcom, strnádkam a pinkám môžete dať pšenicu, drvenú kukuricu, jačmeň a slnečnicu. Stehlíky si pochutia na semienkach slnečnice, prosa, maku a repky olejnej. Hrdličky záhradné majú rady pšenicu, drvenú kukuricu a jačmeň. Kačiciam, labutiam, čajkám či lyskám nasypte kukuricu, pšenicu alebo jačmeň.

Celoročné kŕmenie

Hoci mnohí z nás pripravujú potravu pre vtáctvo s nástupom jesene, kŕmiť operence iba počas zimy nestačí. Časy, keď bolo v krajine dostatok potravy pre vtáky, sú, žiaľ, preč a väčšina vtákov vymiera. Podľa popredného nemeckého ornitológa Petra Bertholda je nevyhnutné celoročné prikrmovanie. Vtáky podľa neho potrebujú prikrmovať nielen v zimných mesiacoch, ale najmä v lete v období kŕmenia mladých. Podrobne sa touto témou zaoberá vo svojej najnovšej publikácii s názvom Kŕmime vtáky – ale správne. Vrelo odporúčame!

Moderné kŕmidlá

Dnes už bežne kúpite rôzne zásobníky (plastové či drôtené valce, stĺpiky), z ktorých krmivo samo vypadáva. Sú mimoriadne dobre zabezpečené pred veveričkami, vranami či strakami. Potrava je tiež dobre chránená pred znečistením a výkalmi. Ďalšou možnosťou je tuk v podobe rôznych tvarov, do ktorého sú najčastejšie vmiešané semená, občas i sušený hmyz alebo bobule. Môžu mať podobu lojového kolieska, lojovej gule, orechovej tyčinky alebo malého bloku s krmivom, ktorý sa vkladá do vhodnej nádoby či obalu. V rámci prikrmovania vtákov v otvorenej krajine (záhrada alebo park) nesmie chýbať možnosť kŕmenia sa zo zeme (napríklad násypka so šikmou strieškou). Tento spôsob prikrmovania uprednostňuje mnoho druhov – napríklad strnádka obyčajná, škovránky, pinka obyčajná, jarabica poľná alebo sliepočka vodná. Ak krmivo sem-tam navlhne, nič sa nedeje – pokiaľ zároveň nezačne plesnivieť. Mnoho druhov má radšej rozmočené či naklíčené semená. Na kŕmenie zo zeme je veľmi vhodná aj podložka z poschodia v kŕmidle.

Domček so strieškou

Najznámejším a najčastejšie používaným zásobníkom krmiva pre voľne žijúce vtáctvo je bežné búdka v štýle „vidieckeho domčeka“. Doska s krmivom prekrytá mierne presahujúcou strieškou spĺňa všetko, čo má vhodné a bezpečné kŕmidlo obsahovať, pokiaľ sa, samozrejme, postaví správne.

Ako má vyzerať?

• Aby si vtáky navzájom neprekážali, pôdorys kŕmidla by mal byť minimálne 25 cm²,
• strieška musí mať dostatočný presah, aby doska s krmivom zostala aj počas dažďa alebo sneženia suchá,
• prístrešok by mal byť umiestnený v dostatočnej výške nad doskou s krmivom (v strede minimálne 30 cm),
• ak je kŕmidlo v záhrade, umiestnite ho cca 1,5 m nad zemou, aby sa naň nedostali mačky,
• stĺpik by mal byť hladký – plastový alebo kovový, ochránite tak vtáky pred myšami.

Hygiena je dôležitá

Kŕmidlá nestačí len dopĺňať, ale mali by sme ich aj pravidelne čistiť, a to aspoň vodou. Je to veľmi dôležité, zamedzí sa tak infikovaniu vtákov salmonelózou alebo inou chorobou, ktorá sa prenáša najmä trusom. Dôležité však je, aby sme sa pred možnou infekciou chránili aspoň tak, že budeme používať gumové rukavice a po práci si ruky umyjeme dezinfekčným mydlom.

Suché a čerstvé

Semená im dávame len čerstvé a dobre skladované. Ak sú olejnaté semená poškodené, rýchlo „žltnú“, teda oxidujú; ak sa zle skladujú (v teple, vlhku a na svetle), splesnivejú – vzniknuté aflatoxíny sú pre vtáčiky veľmi jedovaté. Zoxidované semená teda vtákom neponúkame a to platí aj pre orechy. Ovocie „servírujeme“ celé, nie nakrájané, inak sa rýchlo kazí. Sušené ovocie je vhodné, nie však konzervované oxidom siričitým.

Lojové gule

Lojové gule zaveste v mriežkovaných kovových valcoch, čím ich ochránite pred poškodením alebo odcudzením vranami či veveričkami. V žiadnom prípade ich však nenechávajte v plastových sieťkach, v ktorých ich ponúkajú v obchodoch, celý balíček by si mohli odniesť krkavce alebo veveričky. Navyše, v sieťkach, ktoré sa neskôr povaľujú po zemi, by mohli uviaznuť drobné vtáky a poraniť sa. Kovový držiak na dve lojové gule kúpite za 2,49 € na www.hornbach.sk.

Vyrobte si vlastné kŕmidlo

Kŕmidlo si môžete vyrobiť zo starého kvetináča, ktorý otočíte hore dnom. Dierkou v kvetináči pretiahnite špagátik alebo halúzku. Za horný koniec špagátika neskôr kŕmidlo uviažete, za spodnú stranu sa môžu vtáčiky pri kŕmení zachytiť. Rovnako môžete využiť aj šišku alebo kokosový orech. Keď z kokosového orecha vypijete mlieko, sýkorka belasá a iné druhy vyzobú jeho dužinu. Prázdny orech môžete neskôr naplniť tukovou zmesou.

Stĺpiky

Stĺpiky na kŕmenie musia mať na bokoch bezpodmienečne prvky na sedenie v podobe bidielka alebo krúžku. Pri šplhaní ich využijú aj menej obratné druhy (stehlík obyčajný, glezg obyčajný a ďalšie). Silá majú nesporné výhody, najmä čo sa týka hygieny. Sú ideálnou voľbou na kŕmenie zo zásob. Nevýhodou je, že počas dažďa a vetra môže do krmiva cez otvory preniknúť voda, ktorá nemá ako vyschnúť. Výsledkom je riziko vzniku plesní. Okrem toho je kŕmenie zo sila pre mnohé druhy pomerne náročné.

Vodný kúpeľ

Možno ste sa už dočítali, že počas zimy by vtáky nemali dostávať vodu na pitie ani na kúpanie, pretože im môže zamrznúť perie. Je to však úplný omyl. Takmer všetky u nás zimujúce vtáky potrebujú denne piť a často sa kúpať. Áno, aj počas zimy. Perie im nepremrzne – do značnej miery totiž odpudzuje vodu. Ako napájadlo a priestor na piesočný kúpeľ im poslúži miska naplnená vodou siahajúcou do výšky maximálne 5 cm. Môžeme do nej pridať aj ploché kamene, ktoré majú vtáky pri kúpaní mimoriadne rady.

Text: Peter Berthold, Jaroslav Pížl
Foto: shutterstock a archív firiem
Zdroj: Časopis Môj dom