Zvieratko, čo nerobí problémy: Korytnačka doma aj v záhrade

28.09.2017
28.09.2017 (0)
Zvieratko, čo nerobí problémy: Korytnačka doma aj v záhrade

Vybrať pre dieťa vhodné zvieratko, čo mu „sadne“ a ani nám nebude robiť veľké problémy, nie je vždy jednoduché. Skúsenosti hovoria, že takýmto kompromisným, a predsa zaujímavým zvieratkom môže byť napríklad korytnačka suchozemská.

Z praktických dôvodov je vhodné vybrať si na chov korytnačku suchozemskú, ktorá si vyžaduje jednoduchšie chovné prostredie a ktorej vyhovuje naša klíma. Takouto je korytnačka zelenkastá (Testudo hermanni), ktorá sa prirodzene vyskytuje v dvoch veľmi podobných a aj krížiacich sa poddruhoch (T. h. hermanni a T. h. boettgeri). Dorastá do veľkosti 15 až 25 cm, väčšie samice majú hmotnosť 1 až 2 kg, zatiaľ čo samce len okolo 500 g. Tieto korytnačky sa priemerne dožívajú 70 až 100 rokov. Korytnačky nie sú veľmi spoločenské tvory. Chovať môžeme spolu dve samice, ale dvoch samcov radšej nie (pre ich rivalitu), takisto ani samicu so samcom pre jeho veľkú sexuálnu agresiu.

V zimnom období, teda od novembra do marca, korytnačky v prírode hibernujú, a to aj mláďatá. V chove od jesene do jari ich zimujeme, od mája, respektíve júna (podľa teploty) do októbra sú vo výbehu. Môžeme ich však chovať celoročne v skleníku s voľným výbehom. Dôležité je zaistiť im v nočných hodinách teplotu minimálne 18 °C a cez deň 26 °C. Ak im vo výbehu chýba teplo, treba prikurovať žiarovkami. Terárium by malo byť vhodne členené s dostatkom krytých priestorov, prípadne aj s výbehom.

Dobrá rada

Pri kúpe korytnačky si treba vyžiadať potvrdenie, ktoré bude slúžiť ako doklad, že sme korytnačku nezobrali z chránenej prírody. Takisto si treba vybaviť aj povolenie na domáci chov.

Korytnačka má rada teplo

Nevyzerá síce ako had, a predsa je ich príbuzná a je veľmi závislá od teploty prostredia. Nevie si ako cicavce metabolicky zohriať krv, jej telo i krv zohrieva buď slnko, teplé ovzdušie či dotyk s teplým predmetom, alebo umelo infralampa.

Počas horúceho leta sa však korytnačka nevie schladiť, pretože sa nepotí, a preto nutne potrebuje tienisté miesta vo výbehu aj chladnejšie miesta v teráriu, aby si upravila telesnú teplotu. Práve preto v ubytovacom priestore nie je vhodná rovnomerná teplota ovzdušia. Musia tam byť miesta s vyššou i podstatne nižšou teplotou, teda v rozpätí 25 až 38 °C. Korytnačie terárium nesmie byť ničím prikryté.

Záhradný chov korytnačky

Najjednoduchšie je ubytovať korytnačku v záhrade s búdkou a výbehom, kde ju chováme prakticky celú vegetáciu, dokonca ju necháme v búdke zahrabať sa na zimu, ale u nás ju nikdy nenecháme v nej zimovať – vyhrabeme ju a prenesieme na zimovisko. Na jar po prebudení ju zasa zo zimoviska prenesieme priamo do záhrady.

Záhradné ubytovanie pozostáva z chovnej búdky (150 × 100 cm) so vstupom obráteným na juh a so sedlovou odklápacou strechou, pričom celá búdka by mala byť natretá načierno (lepšie prijíma teplo zo slnečných lúčov). Dno búdky môže byť vytvorené ako 60 cm hlboká betónová vaňa vyplnená zeminou, do ktorej sa na jeseň korytnačka zahrabe. (My ju však vyhrabeme a prenesieme do zimoviska.) Na zemitú podlahu dáme vrstvu piesku, hrabanky, sena, slamy alebo iného vzdušného materiálu, ktorý pravidelne vymieňame. Chovnú búdku umiestnime na severnú stranu dobre oslneného výbehu. Ten by mal byť oslnený a osadený niekoľkými kríkmi zaisťujúcimi nevyhnutný tieň. Ohrada výbehu musí byť vysoká, aby ju korytnačka nepreliezla, a musí byť zapustená až 50 cm do zeme, aby sa nepodhrabala. Ako chovnú búdku spolu s výbehom môžeme použiť aj parenisko alebo skleník prispôsobený korytnačke.

Korytnačka zelenkastá (Testudo hermanni)

Čím nakŕmime korytnačku?

Korytnačka je bylinožravec, a tak ju aj v zajatí kŕmime, hoci v prírode občas zožerie i chrobáčika. Okrem bylín ju kŕmime aj senom nastrihaným na kratšie kúsky (dlhé steblá by jej mohli vytvorením klbka upchať črevo) – to by mala mať stále k dispozícii v kŕmnych jasliach. Nikdy jej nedávame bielkovinovú stravu (tvaroh, mlieko či mäso) – veľmi by sme jej tým uškodili. Z planých rastlín sú veľmi vhodné púpava, biela ďatelina, skorocel – tie by mali tvoriť asi 90 % potravy a zvyšných 10 % rôzne traviny. Toto všetko môže byť vysiate aj vo výbehu, ktorý v podstate môže slúžiť ako korytnačia samoobsluha. Tiež jej môžeme ponúknuť listy z ovocných stromov (nesmú byť chemicky ošetrené!), dubové či mladé brezové listy, ba i biele kvety agáta, ktorými ju kŕmime počas kvitnutia. Zo zeleniny sa vyhýbame len tej, čo obsahuje kyselinu šťavelovú (špenát, rebarbora, repa, mangold), nedávame jej ani klasický hlávkový šalát, radšej rímsky, rovnako ani druhy s pevnými a tvrdšími listami s horkastou chuťou. Vhodné sú zelené listy pekinskej kapusty, endívia, kalerábové, karfiolové a brokolicové listy, čakanka, stonkový zeler, fazuľové a hrachové listy, červené a žlté kvety a listy kapucínky, žihľava, portulaka, kozia noha hostcova či vodný rožkatec. Potravu jej môžeme trochu okoreniť pamajoránom, bazalkou či tymianom. Z ďalších zelenín si korytnačka pochutí na hlávkovej kapuste, keli, mrkve, petržlene a ďateline. Občas jej môžeme dať v malom množstve aj ovocie (melón i s umytou šupkou, jahody, hrušky); citrusové plody jej nedávame a banány si nechávame na kŕmenie chorých zvierat.

Na jeseň a na jar

Na jar, na jeseň, prípadne v zime (ak náhodou nehibernujú), keď nie je v prírode dostatok zeleného, tak je vhodné nachystať pre korytnačky miešanicu: základ tvoria zelené listy pekinskej kapusty nakrájanej na pásiky, nahrubo nastrúhaná mrkva a trochu nastrihaného sena, všetko posypeme minerálnym doplnkom. Toto je každodenný základ, ktorý striedavo spestrujme petržlenom, stopkovým zelerom, čakankou, kalerábovými, karfiolovými a brokolicovými listami.

Korytnačka v teráriu

Terárium je veľká sklená lepená nádoba prekrytá deleným sklom tak, aby sa dala regulovať veľkosť vetracej plochy veka. Minimálna dĺžka strany napríklad štvorca terária by mala byť aspoň 5-násobok dĺžky zvieraťa. Pri dĺžke korytnačky 20 cm (aj s malou rezervou) je to 1,2 m2 pre jednu korytnačku. Terárium by nemalo byť umiestnené v prievane, v hluku a ani v miestnosti, kde sa fajčí, používajú osviežovače vzduchu a kde je umiestnený televízor.

Ako pôda do terária sa hodí zemina z lesa, hrabanka aj rôzne korene ako skrýše, prípadne ako podstavce pod umiestnené rastliny. Nesmieme zabudnúť na plytké napájadlo a miesto na krmivo.

Klímu v teráriu kontrolujeme teplomerom a vlhkomerom, prípadne aj termostatom. Teplota v teráriu by sa mala na rôznych miestach pohybovať od 18 do 38 °C – teda tak, aby si korytnačka mohla vybrať miesto, ktoré jej teplotne práve vyhovuje. Na reguláciu tepla používame bodové výhrevné žiarovky, svetelné žiarovky i UV žiariče a ich reguláciou dosiahneme požadované hodnoty klímy v teráriu. Korytnačke zelenkastej denne udržiavame teplotu a svietime podľa ročného obdobia 10 až 14 hodín.

Chov na balkóne

Môže byť podobný ako v záhradnom parenisku. Celá konštrukcia je totožná, len dno je vyložené nepriepustnou fóliou, na ktorej je 10-centimetrová vrstva keramzitu (slúži ako drenáž), to je prekryté netkanou textíliou, na nej je vrstva lesnej hrabanky. Sklená šikmá strieška môže slúžiť aj ako tienidlo.

Zimovanie korytnačky

Príprava na zimovanie:
• koncom augusta korytnačku necháme prezrieť veterinárom,
• v septembri necháme jej trus posúdiť veterinárovi a odčervíme ju,
• pred zazimovaním si zaznamenáme hmotnosť korytnačky, každé 3 týždne ju odvážime a prezrieme.
Impulzom na zimovanie pre korytnačku sú najmä skracujúce sa dni. Aj preto je denné svetlo pre korytnačku dôležité. Vyvolá to v nej hormonálne zmeny, ktoré spomalia jej metabolizmus, prestáva prijímať stravu a vyprázdni si črevá. Vtedy by sme mali mať už pripravené všetko potrebné na jej prezimovanie. Teplota v miestnosti, kde prezimuje, by mala byť 4 až 6 °C. Býva to väčšinou vetrateľná pivnica, garáž, záhradná kôlňa či povala.
Opačný proces je jej jarné prebúdzanie. Nie je dobré, keď sa napríklad koncom zimy zvýši teplota na 12 až 16 °C a potom sa zasa ochladí, korytnačka sa prebudí a opäť zaspí, to ju stojí veľa síl. Preto sa snažme udržať nízku teplotu až do začiatku apríla, keď jej prebudenie je definitívne a prirodzené.

Vhodné miesta

• Pivnica s hlinenou podlahou udržiava správnu vlhkosť vzduchu na hodnotách 70 až 90 %.
• V chladničke ju prezimujeme v škatuli, tu sa však musíme postarať o udržiavanie správnej vlhkosti.
• Skleník, v ktorom sa korytnačka koncom novembra zahrabe do škatule s lístím zapustenej do zeme a vo februári zasa sama z nej vylezie.
• V garáži, kôlni, na pôjde, kde ju podobne ako v pivnici zimujeme v špeciálne upravenej debničke.

Debna na zimovanie

Je drevená s rozmermi 70 × 70 cm s výškou 80 cm. Jej dno pokryjeme vodonepriepustnou fóliou, ktorej okraje sú zdvihnuté tak, aby vytvorili vaničku s výškou asi 2 cm. Do nej vložíme asi 10-centimetrovú vrstvu keramzitu, ktorý slúži ako zásobáreň spodnej vody. Do rohu debny na vrstvu keramzitu umiestnime 80 cm dlhú plastovú rúru s výpustným kolenom, ktorou podľa potreby dopĺňame odparenú vodu. Na keramzit položíme netkanú textíliu zabraňujúcu korytnačke hlbšie sa prehrabať a na ňu dáme 20-centimetrovú vrstvu lesnej zeminy. Debnu doplníme sušeným bukovým lístím a zakryjeme vekom s pletivom s okami 10 × 10 mm proti myšiam. Do debničky nezabudnime umiestniť aj vlhkomer.

Zimovanie v chladničke

Chladničku nastavíme na 4 až 6 °C. Korytnačku umiestnime do husto predierkovanej škatule od topánok naplnenej kôrou alebo bukovým lístím. Dovnútra umiestnime vlhkomer tak, aby sme cez otvor v škatuli mohli odčítať jeho hodnoty. Na lístie položíme navlhčenú špongiu s veľkosťou zápalkovej škatuľky, tá by mala udržiavať vlhkosť na úrovni 70 až 80 %, a škatuľu uzavrieme. Týždenne zviera kontrolujeme a vlhčíme špongiu.

Po skončení hibernácie

Hibernácia korytnačky v skleníku končí koncom februára, v pivnici a chladničke či na povale v apríli až máji. Vtedy je načase nastaviť terárium či výbeh umiestnený v skleníku na požadovanú mikroklímu. Zobudenú korytnačku najprv vykúpeme vo fyziologickom roztoku (9 g soli v 1 litri vody) s teplotou 24 °C a môžeme ju nasťahovať na „letný byt“. Asi po týždni ju začneme kŕmiť.

Korytnačku, ktorá zimovala v chladničke, začiatkom apríla vyberieme, dáme do terária pri izbovej teplote a počkáme, kým začne liezť. Keď sa úplne prebudí, zapneme vykurovanie a žiarič, okúpeme ju a ponúkneme jej potravu.

Dobrá rada

Hlavne pri mláďatách musíme dbať na to, aby mali každý deň dostatočný prísun vápnika, a to vo forme sépiovej kosti, prevarených alebo prepečených vajcových škrupín, občas chrupavky a kosti z kuraťa bez mäsa či rôzne vápnikové schránky morských živočíchov.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Urob si sám 9/2017

Komentáre

Prepíšte text z obrázku do poľa. Ak nedokážete text rozoznať, kliknite na obrázok.

Praktické rady, tipy a návody každých 7 dní.
 

Prečítajte si
Reklama