Výroba sekcionálnej garážovej brány

„Keď som sa rozhodoval, akú bránu použijem na svoju garáž, najvhodnejším riešením bola sekcionálna garážová brána, pretože má oproti klasickej – dvojkrídlovej – niekoľko výhod. Otvára sa smerom nahor, takže zostáva viac miesta pred garážou i v nej. Ďalšou výhodou je, že brána sa montuje za stavebný otvor, čím zostáva voľná celá šírka tohto otvoru. Cena takejto brány je však pomerne vysoká, preto som sa rozhodol, že si ju vyrobím svojpomocne, vďaka čomu ma vyšla na približne 215 € .“
Pavol Masár

Galéria

Pracovný postup

Brána sa skladá z vodiacich koľajníc, výplní, tvorených štyrmi dielmi obdĺžnikového tvaru, a pomocného systému s lankami, kladkami a závažiami. Na výrobu vodiacich koľajníc použijeme jäkl profil s rozmermi 40 × 80 mm, hrubý 2 mm. Na širšej strane koľajnice v strednej časti vyrežeme uhlovou brúskou po celej dĺžke pás široký 40 mm, takže z nej vznikne akoby C-profil (obr. 1). Je vhodné, ak  ho vyrežeme zo zváranej strany profilu, aby vodiaca koľajnica zostala vnútri hladká.

Vodiaca koľajnica

Každá vodiaca koľajnica sa skladá zo zvislej a vodorovnej časti a z oblúka. Na spodnú stranu zvislej časti privaríme pätku, pomocou ktorej bránu kotvou s Ø 10 mm pripevníme do podlahy. Na túto časť privaríme tri pásoviny, do ktorých vyvŕtame otvory. Cez ne bránu upevníme závitovými tyčami Ø 10 mm do steny (obr. 2). Na vodorovnú časť vodiacej koľajnice privaríme úchyty, pomocou ktorých ju upevníme v hornej časti (obr. 3). Najnáročnejšia je výroba oblúka koľajnice, preto mu treba venovať náležitú pozornosť, aby mala brána hladký chod. Oblúk koľajnice vyrobíme z dvoch U-profilov, ktoré vyrežeme z jäkloviny. Profily zohneme na vnútorný a vonkajší oblúk a zo zadnej strany ich zvaríme oceľovým plechom hrubým 1,5 mm (obr. 4 a 5). Pred zvarením dovnútra oblúka vložíme rozperky vyrobené z oceľovej rúrky tak, aby vnútorná oblúk bol asi o 3 mm vyšší, ako je výška vodiacich koľajníc (aby vodiace kolieska mali dostatočnú vôľu). Nakoniec vodorovnú časť, zvislú časť a oblúk zvaríme dohromady. Obdobne vyrobíme druhú vodiacu koľajnicu tak, že vytvorí zrkadlový obraz prvej. Po upevnení koľajníc na určené miesto dbáme na to, aby boli rovnobežné.

obr.1	obr.2
obr.3	obr.4
obr. 5

Konštrukcia brány

Vyrobíme si štyri diely obdĺžnikového tvaru, ktoré sú asi o 30 mm užšie ako vnútorná šírka vodiacich koľajníc. Rozmery brány zvolíme podľa veľkosti stavebného otvoru, pričom brána je asi o 40 mm vyššia a asi o 100 mm širšia ako stavebný otvor. Výšku jednotlivých dielov zvolíme podľa použitej výplne. Tieto diely vyrobíme z jäklového profilu s rozmermi 20 × 40 mm, hrubými 1,5 mm. Na lepšiu stabilitu do stredu každého dielu privaríme priehradku z toho istého materiálu. Potom privaríme na vrchnú a spodnú stranu každého dielu pásovinu s rozmermi 30 × 30 mm. Do nej vyvŕtame otvory na pripevnenie na každý diel piatich drevených latiek. Na tieto latky neskôr priskrutkujeme výplň brány (obr. 6). Na dolnú vnútornú stranu spodného dielu privaríme úchyty, na ktoré upevníme oceľové lanká (obr. 7). Nakoniec na jednotlivé diely privaríme v strede a na okrajoch pánty (spolu 9 ks), ktoré si kúpime v predajni so železiarskym tovarom. Po bokoch jednotlivých dielov privaríme predĺžené matice s vnútorným závitom M8, do ktorých namontujeme skrutky s kolieskami. Z vonkajšej aj vnútornej strany v strede spodného dielu vo výške 300 mm od spodnej hrany navaríme vhodné držadlá na otváranie a zatváranie brány. Jedno držadlo slúžiace na stiahnutie brány z hornej polohy privaríme aj na spodnú vnútornú hranu. Po zvarení treba jednotlivé diely vyrovnať kladivom, pretože pri zváraní sa mierne zdeformujú.

obr.6

obr.7

Vodiace kolieska

Ako vodiace kolieska môžeme použiť plastové pogumované kolieska vysoké 75 mm s vnútorným otvorom s Ø  8 mm. Vďaka tomu zabezpečíme tichý chod brány. Do koliesok vložíme skrutky M8 ošetrené vazelínou, ktoré naskrutkujeme do navarených matíc (obr. 8). V prípade potreby možno jednotlivé kolieska nastaviť a zaistiť pomocou matíc. Nakoniec diely vložíme do koľajníc. Potom nastavíme kolieska a upravíme rozchod koľajníc tak, aby sa jednotlivé diely v koľajniciach ľahko pohybovali. Po nastavení vložíme na spodnú hranu gumu zahnutú do tvaru U a z vonkajšej i vnútornej strany ju upevníme pomocou dvoch pásovín a samorezných skrutiek (obr. 9). Táto guma slúži na vyrovnanie nerovností podlahy. Pásoviny vyrobíme z materiálu vyrezaného pri výrobe vodiacich koľajníc. Na vodorovnú časť koľajnice pripevníme dorazy vyhotovené z L-profilov, na ktorých sú upevnené gumové valčeky. Tie zastavia bránu v otvorenej polohe (obr. 10). Posúvaním dorazov možno nastaviť výšku otvárania brány.

obr.8	obr.9
obr.10

Namontovanie výplní

Aby sa dala brána ľahko zdvihnúť a zostala v otvorenej polohe, musíme ju vybaviť závažiami. Ich hmotnosť zvolíme podľa hmotnosti brány. V tomto prípade sa na bránu použili dve závažia, každé s hmotnosťou 24 kg. Závažie je zavesené na konci oceľového lanka, ktoré sa vedie cez kladku umiestnenú v hornej časti a je uchytené na spodnej časti brány (obr. 7). Na zvýšenie bezpečnosti vložíme závažia do novodurovej rúry s Ø 110 mm, ktorú zvisle upevníme – závažia sa v tejto rúre pohybujú (obr. 11). Pred vložením do rúry na závažia natiahneme hrubú ponožku, čím zabezpečíme ich tichý chod v rúre.

obr.11

obr.12

Uzamykací mechanizmus vyrobíme zo zámku s cylindrickou vložkou, pričom na uzamykací jazýček zámku navaríme pásovinu, ktorá sa zasúva do otvoru vo vodiacej koľajnici (obr. 12). Nakoniec všetko natrieme náterom na kov.

obr.13

Poslednou fázou je namontovanie vhodných výplní. Môžeme použiť plech, drevo, prípadne plast. V tomto prípade bol použitý 100 mm široký vonkajší plastový obklad v tvare tatranského profilu, ktorý sa aplikuje na podhľady. Jeho výhodou je nízka hmotnosť, ľahká údržba, široká škála farebných odtieňov a pomerne výhodná cena. Tento obklad upevníme na jednotlivé diely brány samoreznými skrutkami tak, aby jednotlivé diely do seba zapadali (obr. 13). Takto vyrobená brána sa nám odvďačí dlhou životnosťou, pohodlnou obsluhou a nízkymi nárokmi na údržbu.

Mgr. Pavel Masár, Trakovice
Foto: autor
Zodpovedný redaktor: Vladimír Chudý
–>