Rekonštrukcia rodinného domu do A0: Od zateplenia obvodových stien až po vykurovanie

Architekt Martin Doršic odporúča v súčasnej energetickej situácii aj pri rekonštrukciách aplikovať energeticky úsporné opatrenia, ktoré sú však technicky a ekonomicky realizovateľné.

Zateplenie obvodových stien

Pripravené s odbornou spoluprácou: Ing. Vladimír Balent, Ing. Jozef Horváth a Ing. Tomáš Lebeda

Odborníci sa zhodujú, že rekonštrukcia domu do A0 je možná, ale len pri vykonaní viacerých opatrení. Jedným nich je zvýšenie tepelnoizolačných vlastností obvodového plášťa domu.

„Požiadavky na zateplenie obvodových stien rodinného domu sú v princípe rovnaké, ako sú stanovené aj pre novostavby. Skladby obvodových stien musia byť nadimenzované na minimálne normovú hodnotu tepelného odporu R = 4,4 (m² . K)/W alebo odporúčané hodnoty, kde R = 6,5 (m² . K)/W. Samozrejme, ak nejde o historickú budovu, kde sa tieto úpravy nedajú realizovať. K stavebnému povoleniu je potrebné doložiť energetický certifikát, v ktorom je deklarované, že budova je navrhnutá v A0. Energetický certifikát je potrebný aj ku kolaudácii, ak bolo stavebné povolenie vydané po 1. 1. 2021,“ hovorí Ing. Vladimír Balent, senior technický špecialista Saint-Gobain Construction Products, s. r. o., pre značky Isover, Rigips a Weber.

Podľa slov Ing. Jozefa Horvátha, produktového manažéra Master Builders Solutions Slovakia, spol. s r. o., norma ponecháva istý priestor pre projektantov, kde sa cieľová hodnota súčiniteľa prechodu tepla obvodovej steny rozdeľuje na normalizovanú a odporúčanú hodnotu. V závislosti od charakteru stavby sa potom navrhne tá správna hodnota. Vždy však musí byť dodržané hygienické kritérium, ktoré zabezpečuje predpoklad zdravého prostredia bez kondenzácie vlhkosti na povrchu stien v interiéri, bez nebezpečných plesní a s odstránením tepelných mostov. Medzi rekonštrukciou a novostavbou je rozdiel. Pri rekonštrukciách je totiž potrebné posudzovať, či na dosiahnutie požadovanej hodnoty nevplýva negatívne ekonomické a technické hodnotenie stavby.

Čomu podlieha výber tepelnoizolačného systému?

Pri zvyšovaní tepelnoizolačných vlastností obvodového plášťa rodinného domu by si mal investor najskôr zadefinovať, čo od obnovy/zateplenia svojho domu očakáva. Či chce zvýšiť tepelnoizolačné, alebo aj zvukovoizolačné vlastnosti, zabrániť letnému prehrievaniu, prípadne zvýšiť požiarnu bezpečnosť či zmeniť aj vzhľad a farebnosť domu.

Návrh konkrétneho tepelnoizolačného systému a vhodnej tepelnej izolácie sa potom ďalej odvíja už od spomínaných predpísaných tepelnotechnických požiadaviek, materiálovej skladby existujúceho obvodového muriva (tehla, betón, pórobetón, stĺpiková konštrukcia a pod.), ale napríklad aj od spôsobu vykurovania.

„Pri voľbe tepelnej izolácie je dôležitý súčiniteľ tepelnej vodivosti, hustota izolácie, merná tepelná kapacita izolácie a jej difúzny odpor (alebo difúzna hrúbka). Často sa stretávam s predstavou, že všetko sa dá vyriešiť veľkou hrúbkou tepelnej izolácie. Hrúbka izolácie však nie je všeliek,“ upozorňuje Ing. Tomáš Lebeda, produktový manažér pre stavebné prvky JAF HOLZ Slovakia.

Aká tepelná izolácia je vhodná?

Pri rekonštrukcii závisí výber od existujúcej nosnej konštrukcie stavby. „Navrhované riešenie musí byť pre daný typ konštrukcie vhodné. Tiež je potrebné posúdiť, kde sa stavba nachádza, a prispôsobiť výber materiálov tak, aby dokonale zapadli do okolitého prostredia. Špeciálnou skupinou sú stavby v historických centrách miest, kde návrh materiálov a hrúbky tepelnoizolačnej vrstvy v rámci tepelnoizolačného systému schvaľuje aj pamiatkový úrad. Ten zabezpečuje dodržiavanie pôvodného vzhľadu historických pamiatok a môže nariadiť použitie konkrétneho typu stavebných materiálov alebo maximálnu hrúbku tepelnoizolačného systému,“ približuje problematiku Jozef Horváth.

Skladba zateplenia obvodového muriva minerálnou vlnou

1. pôvodné obvodové murivo, 2. zakladací profil, 3. ukončovací profil, 4. lepiaca malta (napr. webertherm). 5. tepelná izolácia na báze minerálnej vlny (Isover TF Profi), 6. rozperná kotva, 7. prítlačný tanier, 8. lepiaca a výstužná malta (napr. webertherm), 9. výstužná sklotextilná mriežka (Vertex), 10. podkladový náter (napr. weber 700), 11. tenkovrstvová omietka (napr. weberpas aquBalance, 2 mm), 12. asfaltová penetrácia, 13. asfaltovaný pás, 14. perimetrický soklový polystyrén, 15. dekoratívna omietka

„Na zateplenie obvodových stien rodinného domu je možné použiť tepelnú izoláciu na báze expandovaného a extrudovaného polystyrénu, minerálnu izoláciu z čadičových a zo sklených vláken alebo PIR izoláciu,“ odporúča Vladimír Balent.

Ďalším z vhodných tepelnoizolačných materiálov na dodatočné zateplenie murovaných stavieb je napríklad aj drevovláknitá izolácia. „Odporúčame použiť tvrdé alebo flexibilné drevovláknité dosky. Drevovláknitá izolácia je špecifická predovšetkým tým, že si vie dobre poradiť s vlhkosťou pri difúzne otvorených systémoch. Má vysokú hustotu aj mernú tepelnú kapacitu v J/(kg . K), čo je dôležité pri znižovaní prehrievania interiéru. Spracovanie drevovláknitej izolácie je podobné ako napríklad pri zatepľovaní minerálnou vlnou,“ radí Tomáš Lebeda.

Skladba zateplenia obvodového muriva drevovláknitou izoláciou | Zdroj: archív firiem

Vladimír Balent zdôrazňuje, že je veľmi dôležité, aby zateplenie obvodového plášťa bolo navrhnuté správne. Len správne navrhnutý a realizovaný obvodový plášť totiž umožňuje úspory:

• na zdroji tepla = menší výkon/príkon = nižšia investícia;
• na odovzdávacom systéme = menší priemer rozvodov, menšia veľkosť radiátorov, menej husté uloženie rúr pri podlahovom vykurovaní;
• na prevádzke = kratšia prevádzka, nižšie teploty vody pri vykurovaní, možné použitie sálavého chladenia s menším výkonom.
• Pri zatepľovaní starých domov nejde len o zlepšenie tepelnotechnických vlastností stavby, ale aj o zvýšenie tepelnej pohody v interiéri. V starom dome môže byť teplota vzduchu 23 °C, ale teplota povrchov len 15 °C, takže celkový pocit môže byť chladný. V zateplenom dome môže byť teplota vzduchu napríklad aj o stupeň nižšia, ale teplota povrchov 19 °C, vďaka čomu má človek v interiéri pocit tepla.

Čo nepodceniť pred realizáciou zateplenia

„Predtým, ako sa pustíte do zateplenia obvodových stien, je potrebné zhodnotiť v závislosti od veku a stavu domu, aké úpravy si obvodové steny vyžadujú. Možno bude potrebné statické posúdenie, možno bude postačovať len oprava podkladu, aby bol pevný a súdržný. V každom prípade odporúčam skontrolovať vlhkostné pomery a skontrolovať hydroizoláciu,“ hovorí Vladimír Balent.

Navlhnuté murivo treba vysušiť. Pri rekonštrukcii musí byť totiž v stenách ustálená nízka vlhkosť. „Ak sú steny vlhké, nie je možné ich zatepliť a je potrebné prijať konkrétne opatrenia na jej zníženie! Pred zatepľovaním musia byť ukončené všetky mokré procesy v interiéri. Podklad musí mať predpísanú rovnosť, ktorá je väčšinou maximálne 20 mm na dĺžke 1 m. Na zateplenie treba vybrať jedného dodávateľa tepelnoizolačného systému a použiť len produkty uvedené v certifikovanej skladbe výrobcu,“ upozorňuje Jozef Horváth.

Navrhované zateplenie musí byť vhodné pre daný typ konštrukcie.

Pred zateplením musí byť vždy spracovaný realizačný projekt, v ktorom projektant rieši statický posudok pre zatepľovací systém a navrhne správny počet kotiev a ich rozmiestnenie na ploche. Rozperné kotvy spolupôsobia s lepiacou hmotou a zabezpečujú stabilitu aj pri nevhodných klimatických podmienkach. „Pri povrchových úpravách je vhodné vyberať svetlejšie farebné odtiene, ktoré sú menej namáhané pri nahriatí slnečným žiarením. Pri požiadavke na sýtejšie odtiene je potrebné použiť vhodný typ tepelnoizolačného systému (napr. PCI MultiTherm Intensive Color), ktorý umožňuje na svojom povrchu aplikovať aj veľmi tmavé odtiene fasádnej omietky,“ dopĺňa Jozef Horváth.

„Zvážil by som aj zateplenie základov, ktoré môže zabrániť prenikaniu spomínanej vlhkosti do stien, výmenu okien a dverí a zateplenie podlahy, ak je to možné. Netreba zabudnúť ani na odstránenie existujúcich netesností,“ uzatvára Tomáš Lebeda.

Podľa slov Vladimíra Balenta však pri rekonštrukcii do A0 nie je dôležité len zateplenie obvodových stien. Je potrebné vykonať celý súbor opatrení. Dajú sa rozdeliť do niekoľkých bodov:

• nadimenzovanie skladby obvodovej konštrukcie na minimálne normalizované alebo odporúčané hodnoty;
• optimalizovanie transparentných výplní (zvoliť optimálny pomer g/U, ale pozor na letné prehrievanie);
• návrh núteného vetrania s rekuperáciou tam, kde je to potrebné;
• nadimenzovanie potreby tepla na vykurovanie minimálne na normalizované hodnoty alebo odporúčané hodnoty;
• optimalizovanie tvaru budovy tam, kde je to možné;
• návrh efektívneho systému vykurovania a prípravy teplej vody;
• návrh zdroja tepla s energetickým nosičom s nízkym primárnym faktorom;
• návrh efektívneho obnoviteľného zdroja energie na vykurovanie a ohrev vody.

Ďalej sa pýtame odborníka, na čo myslieť pri oprave strechy.