Kozub a pec – darujú teplo, potešia oko

kozub a pec daruju teplo potesia oko

Tráviť na chalupe príjemné chvíle neznamená len letné slnko a večery pri ohníčku. Mnohí sa do tichého prostredia utiekajú aj v zime a vtedy je vítaným spoločníkom teplo, napríklad z kozuba či pece. Mali by byť nielen funkčným, ale aj estetickým solitérom každej chaty či chalupy.

Z čoho postaviť kozub
Najpoužívanejším materiálom na stavbu kozubov je šamot vo viacerých podobách – či už v tvare tehál, dosiek, alebo tvaroviek. Ide o žiaruvzdorné materiály (odolajú prevádzkovej teplote až 1 300 °C). Vhodná na stavbu kozuba je aj priemyselne spracovaná hlina s prísadami. Prírodný kameň (kremeň, živec, žula, vápenec, mramor, dolomit, travertín, pieskovec či bridlica) je síce najstarší stavebný materiál, ktorý sa používa dodnes, no jeho nevýhodou je vysoká objemová hmotnosť a pomerne ťažká opracovateľnosť.

Ďalším materiálom je šamotová malta, ktorá je vhodná len na výstavbu interiérových kozubov. Do exteriéru sa neodporúča, pretože nie je odolná proti mrazu a vlhkosti. Na výstavbu priameho ohniska sa odporúča použiť šamotovú maltu v kombinácii s vodným sklom. Príbuzným materiálom šamotu je dinas, ktorý však odborníci na výstavbu kozubov neodporúčajú, pretože nie je dostatočne odolný proti náhlym zmenám teplôt. Na tepelnú izoláciu stien kozubov sa hojne využívajú tepelnoizolačné dosky z minerálnych vlákien a mletých expandovaných materiálov. Na obklad kozubov sa používajú rôzne druhy keramických obkladov.  

Tradičný kozub je vykurovacie teleso, z ktorého sa menšia časť tepla odovzdáva vnútornému vzduchu a väčšia časť tepla sa odovzdáva priamo do telesa. Cez prehriate steny obvodového plášťa kozuba potom teplo prestupuje do miestnosti. Takéto sálavé, povrchové teplo sa nazýva aj konvenčné teplo, ktoré je v priestore rovnomerne rozložené. Keďže v interiéri nenastáva prudká cirkulácia vzduchu, nevíria sa ani prachové častice. Vďaka takejto optimálne rozloženej teplote nedochádza v miestnostiach k nadmernému vysušovaniu vzduchu. Sálavé teplo sa ľudovo nazýva aj zdravé teplo – nedráždi alergikov, reumatikov ani astmatikov. Z hľadiska účinnosti sú efektívnejšie uzavreté kozuby s vložkou – dosahujú účinnosť až 90 %.


Teplovzdušný a teplovodný systém
Tepelnú účinnosť tradičných kozubov z hľadiska funkčnosti možno zvýšiť teplovzdušným alebo teplovodným systémom až o 70 %. Teplovzdušný systém navyše šetrí palivo. Princíp spočíva v zabudovaní teplovzdušnej vložky do dymovej komory, ide o kozub so vzduchovým výmenníkom tepla. Na trhu sú aj teplovzdušné vložky, ktoré možno zabudovať do ohniskovej komory, sú však finančne náročnejšie. Teplovzdušná vložka môže byť jednoplášťová, dvojplášťová alebo kombinovaná. Zvyčajne je oceľová vložka ukončená sopúchom, ktorý vyúsťuje do dymovodu. Má tvar kazety s dvierkami, ktoré spomaľujú proces horenia. Keramické sklo na dvierkach by malo mať minimálnu hrúbku 4 mm. Z čelnej strany kozuba by mal byť zabezpečený dvojkanálový prísun vzduchu do ohniskovej komory, ako aj dvojkanálový prísun vonkajšieho vzduchu z bočných strán. Teplovzdušný systém, pracujúci na princípe cirkulácie vzduchu, možno zabudovať takmer do každého kozuba, a to bez väčších stavebných úprav.

Princíp teplovodného systému je v zabudovaní teplovodnej oceľovej vložky do ohniskovej komory. Vložka pozostáva z oceľových rúrok v tvare radiátora, do ktorých sa privádza voda. Celý obvod radiátora vyhrievajú horúce plyny. Prívod vody býva na úrovni ohniska, odvod na úrovni dymovej komory. Na zariadenie sa odporúča montáž odvzdušňovacieho ventilu a cirkulačného čerpadla, aby sa v prípade intenzívneho kúrenia nenarušil systém. Na výstupe potrubia z kozuba a na spätnom okruhu pred napojením do hlavného vodovodného systému je dôležitá montáž posúvačov.



Pece

Základný rozdiel medzi kozubom a pecou je v dvierkach. Prvoradou funkciou dvierok na peci je regulácia množstva vzduchu privádzaného na spaľovanie. Klasická pec má účinné spaľovanie a v porovnaní s kozubom do nej neprichádza balastný vzduch. Výhodou pecí okrem dlhej životnosti sú pomerne nízke zriaďovacie náklady. Nevýhodou je dlhé nahrievanie pece, v dôsledku čoho sa objekt len pomaly vykuruje na požadovanú teplotu. Rovnako ako pri kozuboch, i pri peciach rozoznávame viaceré modely – teplovzdušné, hypokaustové, kombinované, transportné pece a kachle, ktoré sa síce nazývajú aj kozubovými pecami, ale s kozubom nemajú v skutočnosti nič spoločné. Podľa materiálov rozlišujeme pece na:

• kachlicové, ktoré sú postavené z kachlíc,
• murované, ktoré sú omietané,
• obložené, ktoré sú vymurované a obložené plochými kachlicami,
• kombinované pece, ktoré môžu mať rôzne technológie a materiály.

Druhy palív
Bezpečnostná otázka pri vykurovaní (najmä otvorených kozubov), je dôležitá. Horiaci otvorený kozub by mal byť neustále pod dozorom dospelej osoby, aby z prípadného vypadnutého tlejúceho kúska paliva nevznikol požiar. Podstatné je, aby zostatková vlhkosť dreva, ktoré chcete použiť do otvoreného ohniska, nepresiahla 15 %. Rovnako nie je bezpečné kúriť smolovým drevom, ktoré príliš iskrí. Iskria a praskajú všetky dreviny, ktoré obsahujú živicu, napríklad borovice, smreky, jedle a iné. Pri spaľovaní mokrého dreva navyše vzniká decht, ktorý sa usádza v komíne a znečisťuje ho. Mäkké dreviny, napríklad topoľ a osika, sú málo výhrevné, a teda ako palivo málo efektívne. V otvorenom ohnisku kúrte len palivovým drevom, akým je drevo z brezy, buka, duba, hrabu a podobne. Odporúčaným tuhým palivom na spaľovanie sú aj ekobrikety, ktoré sa vyrábajú z lisovaných pilín. Ideálne je, ak pri otvorenom ohnisku vybudujete zástenu. Na zemi pod kozubom je nevyhnutná kovová požiarna podložka, prípadne podložka zo žiaruvzdorného skla odolného aj proti nárazom. Ak máte ekologické cítenie, vhodným riešením vykurovania teplovzdušných kozubov so zaskleným kúreniskom sú pelety. Je to ušľachtilé tuhé biopalivo, ktoré sa svojimi vlastnosťami podobá briketám. Vyrába sa z pilín a hoblín, do ktorých sa pridáva spojivo lignín, a to bez chemických prísad. Pelety sú malé granule kruhového prierezu s priemerom 6 až 8 mm. Horia ustáleným plameňom, pričom vzniká minimálne množstvo popola. Pri ich spaľovaní sa do ovzdušia neuvoľňujú nijaké jedovaté látky a nevzniká ani zápach. Ďalšími výhodami tohto biopaliva je vysoká výhrevnosť a nízka vlhkosť. Užívateľom prináša vysoký komfort, spoľahlivosť a bezpečnosť.

Pri zakladaní ohňa, najmä z bezpečnostných dôvodov, nikdy nepoužívajte horľaviny, ako sú benzín, nafta, petrolej alebo lieh. Na ukončenie horenia ohňa v kozube zasa nepoužívajte vodu. Tá môže spôsobiť trhliny v stavebnom materiáli a navyše vytvára vodnú paru, ktorú komín zvyčajne nestíha odtiahnuť. Vzniknutý dym a zápach tak ostáva v interiéri. Takisto nezabudnite, že spaľovať v kozube zvyšky potravín a materiály obsahujúce plasty je zdraviu škodlivé – plyny s jedovatými látkami prenikajú do ovzdušia v miestnosti.

Text: Andrea Rozborová
Foto: Dano Veselský, Hestia, Prespor, archív JAGA
Zdroj: časopis Urob si sám

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste



Komentáre

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.