Zelené strechy

Vegetačné súvrstvie priaznivo pôsobí na mikroklímu v okolí budovy a veľmi účinne chráni hydroizolačnú vrstvu pred teplotnými výkyvmi v priebehu dňa. Vegetačné súvrstvie, ktoré sa môže skladať až zo siedmich vrstiev,  sa inštaluje na akýkoľvek dokončený funkčný strešný plášť (s klasickým, obráteným alebo kombinovaným poradím vrstiev), pokiaľ nosná konštrukcia znesie dodatočné zaťaženie tohto súvrstvia. Odolnosť proti prerastaniu korienkov riešime úpravami asfaltovej (alebo syntetickej) hmoty hydroizolačných materiálov – ide najmä o doplnkové chemické komponenty, ktoré korienky odpudzujú. Hydroizolačné povlaky odolné proti prerastaniu korienkov sa väčšinou kladú voľne, asfaltované povlaky v dvoch vrstvách, syntetické povlaky v jednej vrstve.

Rozdelenie plochých zelených striech
Z hľadiska druhu zelene sa vžilo rozdelenie zelených plochých striech na:

• intenzívnu strechu s minimálnou hrúbkou zeminy 30 cm a plošným zaťažením 600 kg/m² (v stave nasýtenia vodou),
• polointenzívnu strechu s minimálnou hrúbkou zeminy 15 až 30 cm a plošným zaťažením 120 – 350 kg/m² (v stave nasýtenia vodou),
• extenzívnu strechu s minimálnou hrúbkou zeminy 3 až 15 cm (niektoré zdroje uvádzajú do 8 cm) a plošným zaťažením 30 až 300 kg/ m² (v stave nasýtenia vodou).

Základný rozdiel medzi nimi je v tom, že kým pri intenzívnom ozelenení  možno pestovať na streche v podstate akýkoľvek druh rastlín (veľké stromy a kríky je vhodnejšie umiestniť do samostatných kontajnerov), v prípade extenzívnej zelenej strechy sa třeba obmedziť iba na pestovanie nenáročných tráv a machov. Okrem základnej skladby strechy sa musia špeciálne riešiť základné konštrukčné detaily, ktoré sa na takejto streche vyskytujú.

Zloženie zelenej strechy
Každá zelená strecha sa skladá z:

• rastlín,
• zeminy (táto vrstva musí zaisťovať vhodné životné podmienky na život toho druhu rastlín, ktorý na streche rastie),
• substrátu (je základnou vrstvou, ktorá vyživuje korienky rastlín – od množstva substrátu záleží intenzita zelene, čím je hrubší, tým širšie sú možnosti pestovania rastlín),
• filtračnej vrstvy (táto vrstva zachytáva splaveniny zo substrátu pred vniknutím do drenážnej a hydroakumulačnej vrstvy – tvoria ju obyčajne syntetické textílie),
• drenážnej vrstvy (odvádza prebytočnú vodu a zamedzuje zahnívaniu korienkov rastlín – štrk a podobne),
• hydroakumulačnej vrstvy (utvára zásoby stečenej vody tak, aby nebolo treba rastliny každodenne polievať, možno použiť aj špeciálne dosky v hydrofilnej úprave, ktoré umožňujú hydroponné pestovanie rastlín bez pôdneho substrátu (orsil agro),
• hydroizolácie (zabraňuje prenikaniu vody do konštrukcie budovy),
• tepelnej izolácie (ak je požiadavka na zateplenie podstrešného priestoru). Tepelná izolácia z minerálnej vlny je použiteľná v týchto strechách ako samostatná tepelná izolácia výlučne pri skladbách s klasickým poradím vrstiev, keď je umiestnená pod hydroizolačnou vrstvou,
• parotesnej zábrany (ak je požiadavka na zateplenie podstrešného priestoru),
• nosnej konštrukcie (musí byť dimenzovaná na zvýšené zaťaženie).

Text: Ing. arch. Jana Macinská
Foto: Akvaplast, autorka, archív vydavateľstva, Dektrade, Fatrafol, Icopal, Jaroslav Synek, Knauf Insulation, Ľubica Lešinská, Sika