Úprava stien v interiéri

Niekedy nás neteší pozerať sa na staré tapety v našom byte. Vtedy si uvedomíme, že so stenami treba niečo urobiť. Omietnuť či stierkovať, využiť na konečnú úpravu maľovanie, tapety alebo obklad? Je to dilema, ktorú musíme vyriešiť. Ako, to sa dozviete z ďalšieho čítania.

Galéria

Než začneme akékoľvek práce na obnove stien a stropov, mali by sme si dôkladne premyslieť, aký materiál použijeme a prečo ho chceme použiť. Mali by sme sa zoznámiť s jeho kladnými aj zápornými stránkami, spôsobom nanášania či upevnenia, najvhodnejším druhom podkladu a podmienkami, pri ktorých si udrží čo najdlhšiu životnosť. Najčastejšie používanou úpravou stien sú omietky a stierky, nemusíme sa však báť použiť ani nové druhy tapiet, ktoré idú opäť do módy. Šmrnc interiéru dodá drevený či reliéfny obklad z veľkoplošných panelov, ktoré môžu mať ľubovoľný dizajn. Aby mala nová úprava stien interiéru dlhú životnosť a vyzerala dobre, je nutné ošetriť pôvodné steny. Najčastejšie sa stretávame so starými tapetami, mnohými vrstvami náterov, dierami, puklinami v pôvodnej omietke či murive, ba dokonca s plesňou a výkvetmi. Jednoduchým riešením môže byť to, že problematické steny prekryjeme sadrokartónovým obkladom.

Odstránenie starých tapiet a lepidla

Pred úpravou stien si prezrieme vypratanú miestnosť a zhodnotíme, ktoré plochy (najmä laminátové a drevené podlahy, okná, dvere a pod.) by sa mohli vplyvom stekajúcej vody poškodiť. Zakryjeme ich vodotesnou fóliou, ktorú na okrajoch pripevníme k podkladu. Pripravíme si aj plastové vrece upevnené v stojane. Do neho môžeme počas práce ukladať odpad obidvomi rukami.

Vinylové tapety sú nanesené na špeciálnom podklade, ktorý zabezpečí ich jednoduché stiahnutie v celých pásoch. Jednoducho najprv odtiahneme v rohu kúsok hornej vrstvy tapety, zľahka oddelíme tapetu od steny a podkladového papieru. Nakoniec navlhčíme podkladový papier a strhneme ho zo steny.

Klasické papierové tapety navlhčíme vodou z rozprašovača alebo pretrieme mokrou špongiou. Pár minút počkáme, kým celé prevlhnú a potom ich stŕhame v pásoch. Ak to nejde, zoškrabujeme ich širšou tzv. špachtľou.

Na hrubšie a viacvrstvové tapety pridáme do vody trocha saponátu. Ak voda steká po tapete tak rýchlo, že ju nestihne prevlhčiť, primiešame do vody malé množstvo lepidla na tapety, ktoré stekanie spomalí.

Tapety – „staré štruktúry“, ktoré držali na stene aj niekoľko desaťročí, dobrovoľne svoje teplé miestečko asi len tak ľahko neopustia. Ak aj po niekoľkých navlhčeniach tapeta odoláva, zabezpečíme preniknutie vody až k podkladovej vrstve tapety tak, že ju prederavíme špeciálnym ostnatým valčekom pripomínajúcim ježka alebo drôtenú kefu. Naparovačka je ďalším výborným pomocníkom – prechádzame ňou tesne nad povrchom perforovanej tapety, uvoľnenú časť strhneme a pokračujeme s naparovaním ďalej. Tento postup je veľmi vhodný aj pri odstraňovaní tapiet zo stropu. Parná dýza, ktorá býva súčasťou naparovačky, umožní ošetriť aj inak neprístupné miesta. Stierkou odstránime zvyšky lepidla a kamienky.

Ak stenu pokrýva hrubá vrstva starej maľovky, treba ju celú zoškrabať. Jednoduchým testom – nanesením vody štetkou na starú farbu. Uvidíme, čo sa stane – ak sa farba oduje od podkladu na väčšine plochy, treba ju každopádne dať celú preč. Ak je zlá priľnavosť starého náteru s podkladom, novým to nezachránime.

Úprava povrchu stien

Keď sme odstránili všetky zvyšky tapiet a lepidla, skontrolujeme stenu. Mokré miesta vysušíme, výkvety na omietkach a ostatné nečistoty dôkladne odstránime a povysávame. Plocha steny nesmie byť premrznutá, sypká, vlhká ani zaprášená. Nerovnosti, spoje medzi panelmi a malé trhlinky zatrieme sadrou alebo sadrovou omietkou pomocou širšej stierky. Zarovnaný povrch potom jemne prebrúsime a opadaný prach povysávame. Ak sa chystáme naniesť tradičnú omietku, vonkajšie rohy (v osteniach okien a v miestach, kde sa predpokladá ošuchovanie) spevníme kovovými uholníkmi, ktoré upevníme do steny.

Škvrny z dechtu a nikotínu

Vyskytujú sa v miestnostiach, kde sa veľa fajčí, alebo uniká dym z netesností v kachliach a podobne. Dym sa prejaví žlto sfarbenými škvrnami. Pri maľovaní sa z nich uvoľňuje amoniak s nikotínom, ktorý dráždi sliznice. Môžeme ich izolovať tak, že pred prácou v každom prípade odstránime staré vrstvy malieb, aby sme sa dostali na pevný podklad. Umyjeme ho vodou. Nasledujú dva nátery vápennomydlovou zmesou, do druhého pridávame čpavok (0,2 l na jedno vedro zmesi). Prvou vrstvou sa škvrny zviažu s vápnom, druhá ich má prekryť. V prípade potreby pretrieme škvrny viackrát. Na separáciu škvŕn môžeme použiť aj hotový výrobok Savo. Domácim receptom na izoláciu spáleného stropu v kuchyniach je náter mliekom.

Odstránenie plesne

Na studených a ťažko vetrateľných miestach sa zráža para, čo umožňuje rast plesní. Tento jav sa môže vyskytnúť aj v nezateplených panelových domoch. Zasiahnuté omietky ošetríme. Steny najprv dobre oškriabeme a umyjeme horúcou vodou až na čistú omietku. Pri práci nesmieme jesť, piť alebo fajčiť. Pracujeme v dobre vetraných priestoroch. Používame gumové rukavice, po práci sa sprchujeme.

Oprava puklín a trhlín

Ak sú trhliny v omietke, murive, paneloch a pod. závažnejšieho charakteru, vždy by sme mali zavolať odborníka, ktorý ich dokáže diagnostikovať a navrhne najvhodnejší postup.

V omietke

Spôsobilo ich nesprávne zloženie alebo nesprávne spracovanie omietky. Takéto trhlinky mávajú typický vzhľad, podľa ktorého sa dá dobre rozoznať príčina. Pri vodorovných trhlinkách môžu byť v tvare vrecka (dĺžka asi 10 až 20 cm, šírka do 3 mm), napríklad pri použití príliš hrubej vrstvy omietky alebo pri nesprávnom ošetrení podkladu (podklad je nedostatočne nasiakavý alebo mokrý). Takéto trhlinky bývajú aj dôsledkom neúmerne dlhého hladenia povrchu alebo príliš mäkkej konzistencie malty. Trhlinky v tvare pavučiny (písmen Y) vznikajú pri nevhodnom použití omietkového systému vzhľadom na druh podkladu, nedostatočnom spojení omietky s podkladom alebo pri nedodržaní požadovaného času tvrdnutia jednotlivých vrstiev omietky. Vlasové trhlinky spôsobené vyšším obsahom spojiva na povrchu omietky nie sú žiadnou veľkou chybou a obyčajne sa neopravujú. Opravy jednotlivých trhlín závisia od presného dôvodu vzniku trhliny a konkrétnej technológie výrobcu omietkovej hmoty.

V podklade

Zapríčinili ich vlhkostné alebo teplotné zmeny podkladu, použitie niekoľkých rozdielnych stavebných materiálov pod omietkou, príp. nerovnosti podkladu, ktoré sa zakryli skokovými zmenami hrúbky omietky. Takéto pukliny a rohy sa ťažko stierkujú a môžeme ich prekryť armovacou sieťkou. Ak je stena mimoriadne nerovná, môžeme armovacie sieťky použiť na väčšine jej plochy, čím zabránime opätovnému vzniku trhlín.

V samotnej nosnej konštrukcii

Sú to asi najnepríjemnejšími pukliny, ktoré vznikli z dôvodu zmien polohy, tvaru alebo objemu nosných konštrukcií (napríklad priehyby stropov a prekladov, dĺžkové zmeny betónových konštrukcií, sadanie základov, zmršťovanie a teplotné deformácie nosných stien a stĺpov). Niekedy je príčinou takýchto deformácií nevhodne stekajúca dažďová voda, preto treba najprv opraviť strechu, odkvapy a zaistiť odvedenie vody do dostatočnej vzdialenosti od objektu.

Zistenie nasiakavosti podkladu

Keď sme zacelili trhliny v murive alebo jadrovej omietke, pristúpime k zisteniu nasiakavosti podkladu. Podstata je zrejmá – ak stenu pokropíme vodou, do vysoko nasiakavého povrchu vsiakne, naopak, po nízko nasiakavom povrchu stečie. Na extrémne nasiakavé podklady či nerovnomerne nasiakavé podklady použijeme špeciálne penetračné nátery. Penetračný náter (regulátor nasiakavosti) v tomto prípade zabezpečí správnu a rovnomernú nasiakavosť podkladu. Pre životnosť a kvalitu tenkovrstvovej omietky či stierky je skutočne dôležité, aby nanášaná vrstva vyschla v technologicky predpísanom čase a nie skôr. Preto sa použitím penetračného náteru môžeme vyhnúť problémom a ich následnému zdĺhavému riešeniu. Nenasiakavé sklovito hladké povrchy (napríklad betónové plochy) sa natierajú kontaktným náterom na zvýšenie prídržnosti stierky či omietky k podkladu. Čas potrebný na vyzretie kontaktného alebo penetračného náteru býva aspoň 12 hodín. Správne zhotovený penetračný náter je aj po vysušení mierne lepkavý.

Príprava materiálu

Ak je penetračný náter dostatočne vyzretý, pristúpime k príprave materiálu. Jemná stierka sa zvykne predávať vo veľkých plastových vedrách, kde sa zmes namieša v presnom pomere a stačí ju iba rozmixovať, aby bola homogénna.

Ak tenkovrstvovú sadrovú omietku alebo stierku máme namiešať sami z prášku, dôsledne dbáme na čistotu použitých materiálov a náradia. Do čistej nádoby s čistou vodou pomaly nasypeme práškovú zmes. Keď je plne pohltená vodou, necháme ju niekoľko minút nasiaknuť. Potom zmes ručne alebo elektrickým mixérom dokonale rozmiešame. Ak dosiahneme optimálnu hustotu zmesi na aplikáciu, nebude po stene stekať a bude bez hrudiek. V prípade potreby môžeme zmes riediť vodou, nikdy však nedosypávame suchú zmes. Nedodržanie správneho pomeru vody a suchej zmesi sa prejaví vo vlastnostiach spracovanej zmesi, najmä v dĺžke tuhnutia a výslednej pevnosti.

Text: Ing. arch. Jana Macinská
Foto: autorka, archív vydavateľstva, Baumit, Stachema, Stano Botur, Telúria
Zdroj: časopis Urob si sám