Knižnica – funkčná ozdoba interiéru

Knižnica – funkčná ozdoba interiéru

Pred pár desaťročiami „leteli“ panelákové obývačkové zostavy od podlahy po strop, ktorých súčasťou bola šatňová skriňa, perinák, presklená skrinka na slávnostný jedálenský servis, dve-tri otvorené knižnice a nika na televízor. Vďaka malým priestorom zodpovedali dobe a plnili svoj účel – ale pôsobili ťažko a preplnene. Navyše sa vyrábali v obmedzenom množstve typov, takže ste mohli nájsť svoju obývačku minimálne u troch susedov. Dnešný trend zariadenia interiéru spoločenskej časti bytu sa snaží minimalizovať vysoké prvky, preferuje skôr odľahčenú horizontalitu a otvorený voľný priestor.

Knižnica môže byť súčasťou zariadenia interiéru ktorejkoľvej miestnosti v byte. Záleží na tom, koľko kníh máte a kde si na ne vyčleníte vhodný priestor. Vďaka rozličnej farebnosti obalov a nerovnakému formátu kníh vždy pôsobí výrazne dekoratívne. Skrinky bývajú jednoduché policové s pevným chrbtom a možnosťou nastavenia výšky poličiek alebo – ak je knižnica koncipovaná napríklad ako interiérový deliaci prvok – bez zadnej časti s pevne osadenými poličkami do štvorcového alebo obdĺžnikového rastra. Často, najmä ako bariéru pred prachom, používame dvierka – sklenené bezrámové alebo s dreveným, či kovovým rámom. Prípadná kombinácia s inými odkladacími priestormi nie je na škodu.

Čitateľský kútik môže byť občas priestorovo náročný, najmä ak bývate v paneláku a spálňa je o máličko väčšia ako kúpeľňa. Potom radšej čítajte v posteli, ale potrebujete na to nočnú lampu, aby ste nerušili veľkým svetlom spolunocľažníka, nočný stolík na odkladanie kníh, a dostatočný počet vankúšov (alebo polohovateľnú posteľ), aby ste neprišli o chrbticu.

Relax v podobe knihy si vyžaduje špecifický nábytok, ktorý je k dispozícii buď ako typová knižnica (v rozličných rozmeroch, materiálovom prevedení, cene a kvalite) vo všetkých nábytkárskych obchodoch, alebo sa dá vyrobiť na mieru vašich požiadaviek, vašich kníh a vášho bytu.

Relax – na každý pád
Poznáme to všetci. Prídeme z práce uťahaní ako sibírski psi, deti majú vlčí hlad a náladu pod psa a manžel či manželka na nás vrčí ako besný pes baskervilský. Jednoducho, rodinná idylka ako z románu Biely tesák. Neostáva nám nič iné, iba s vypätím posledných síl dať rodine nejesť a uložiť na odpočinok, občas dúfajúc, že na posledný. A potom zaliezť do svojho obľúbeného kútika, snažiť sa na všetko zabudnúť a vznášať sa na vlnách fantázie – možno práve s dobrou knihou.

Občas potrebujeme vypnúť
Každý z nás občas potrebuje vypnúť a zabudnúť na starosti obyčajného dňa. Nemyslieť na to, čo nás zajtra nevyhnutne čaká a neminie. Týka sa to rovnako všetkých vekových skupín, sociálnych vrstiev, „rodov, pádov a vzorov“. Aj keď väčšinou máme pocit, že právo na oddych máme iba my, pretože my sme tí najpracovitejší, najusilovnejší a právom najunavenejší.

Naše deti chodia do školy a stále sa o ne niekto stará. Žijú si ako v bavlnke. Chyba lávky. Sú rovnako uťahané ako dospelé jedince, iba na relax potrebujú (zatiaľ) menej času. Opotrebovanosť mladého organizmu je minimálna, preto mu na oddych počas dňa postačuje niekedy pár okamihov, o to dlhší však potrebuje neprerušovaný nočný spánok. Iná vec je, keď dieťa potrebuje oddych nie vďaka fyzickej únave. „Dospeláci“ tomu hovoria lenivosť. Tí rozumnejší lenivosť podporujú, ale snažia sa ju usmerniť k inteligentnému ničnerobeniu, napríklad s literatúrou, alebo k tvorivému samovyjadreniu, napríklad pomocou farbičiek. Tí menej rozumní vrieskajú na potomstvo a nútia ho do permanentnej zmysluplnosti, a potom sami poskytujú príklad relaxu buď na pive, alebo po zrútení sa v nemocnici. Pretože rovnako, ako sa učíme pracovať, musíme sa naučiť aj to, ako oddychovať. Každý stroj predsa potrebuje prestávky a pravidelnú údržbu, inak sa zavarí a môžeme ho vyhodiť.

Naučme sa oddychovať
Všetko, okrem základných životných funkcií a geneticky podmienených reakcií, sa musíme naučiť. Niekto je pre nás vzorom – rodičia, starí rodičia a iní príbuzní najprv. Potom susedia, kamaráti, učitelia, tréneri, televízne hviezdy a iné kapacity, ktoré si vyberáme už sami. Pozorujeme ich životný štýl a prijímame to, čo nám vyhovuje. Ak je naším vzorom známy a neustále opakovaný Džejár, rátajme s tým, že nás v tridsiatke porazí. Alebo ak inklinujeme k Terminátorovi, nekupujme si romány na pokračovanie, pretože sa nedožijeme ani dvadsiatky.

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste



S dobrou knihou
Vážení, naučte sa správne relaxovať. Bude sa vám lepšie žiť. Budete pokojnejší a spokojnejší, zdravší a dravší do práce. Budete mať oveľa poslušnejšie deti a ony budú mať lepšie vysvedčenia. A určite budete mať viac času na obyčajnú radosť.

Je to o nás všetkých. Či chodíme denne do práce vo fabrike, či sme spisovatelia alebo vedci. Vytvorme si svoj malý priestor, kam nemusíme nikoho vpustiť, kde môžeme byť sami sebou a sami so sebou. S tým, koho máme radi a kto má rád nás. S kým sa cítime príjemne a koho chceme potešiť. S dobrou knihou. Ak ste čitateľský typ a ideálna predstava oddychu je kniha. Najlepším priestorom na relax je vaša spálňa. Môžete si tu zariadiť čitateľský kútik s pohodlným kreslom a stolíkom s lampou. Cez deň, ak máte čas a chuť, zavriete sa do izby a ocitnete sa vo svete fantázie, do ktorého nepreniknú zvuky bežného dňa. Večer máte pokoj od hokeja v televízii, od domácich úloh a varenia, pretože celá rodina vie, že relaxujete a neželáte si byť rušení. Možno.

Žiaľ, dnes kniha nie je bežnou dennou potrebou. Nahradili ju ďalšie výdobytky vedy a techniky (skutočne nemám nič proti mobilným telefónom, počítačom a internetu) a aj „čítaví“ jedinci zväčša pre nedostatok času až tak často po dobrej knihe nesiahajú. Ešte stále však kniha v domácnosti svedčí o inteligencii majiteľa bytu, takže knižnice sa nestratia spomedzi najpoužívanejších nábytkových prvkov. A snáď opäť raz niekto vo voľnej chvíli siahne po literatúre a znovu objaví jej nesporné kvality.

Hovorí sa, že kniha (keď nie pes) je najlepší priateľ človeka. Čítanie rozširuje človeku obzory, dovoľuje mu vzdelávať sa, poznávať veci, deje a miesta na celom svete i ďalej, kam by inak nemal prístup. Pomáha mu chápať javy, ktorým by inak nerozumel, a používať jazyk, ktorý by bol inak oklieštený a zjednodušený na najnutnejšie a najčastejšie používané výrazy. Emocionálny kvocient, inteligenčný kvocient, miera naučených vedomostí – to všetko a ešte viac pôjde do starého haraburdia spolu s klesajúcou úrovňou vzdelania študujúcej mládeže, ak prestaneme čítať. Memento pre nastupujúcu generáciu.

Text: Ing. arch. Dagmar Števčeková
Foto: archív autorky
Zdroj: časopis Urob si sám

Komentáre

Pridaj komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.