Knižnica – funkčná ozdoba interiéru
Galéria (10)

Knižnica – funkčná ozdoba interiéru

Pred pár desaťročiami „leteli“ panelákové obývačkové zostavy od podlahy po strop, ktorých súčasťou bola šatňová skriňa, perinák, presklená skrinka na slávnostný jedálenský servis, dve-tri otvorené knižnice a nika na televízor. Vďaka malým priestorom zodpovedali dobe a plnili svoj účel – ale pôsobili ťažko a preplnene. Navyše sa vyrábali v obmedzenom množstve typov, takže ste mohli nájsť svoju obývačku minimálne u troch susedov. Dnešný trend zariadenia interiéru spoločenskej časti bytu sa snaží minimalizovať vysoké prvky, preferuje skôr odľahčenú horizontalitu a otvorený voľný priestor.

Galéria

Knižnica môže byť súčasťou zariadenia interiéru ktorejkoľvej miestnosti v byte. Záleží na tom, koľko kníh máte a kde si na ne vyčleníte vhodný priestor. Vďaka rozličnej farebnosti obalov a nerovnakému formátu kníh vždy pôsobí výrazne dekoratívne. Skrinky bývajú jednoduché policové s pevným chrbtom a možnosťou nastavenia výšky poličiek alebo – ak je knižnica koncipovaná napríklad ako interiérový deliaci prvok – bez zadnej časti s pevne osadenými poličkami do štvorcového alebo obdĺžnikového rastra. Často, najmä ako bariéru pred prachom, používame dvierka – sklenené bezrámové alebo s dreveným, či kovovým rámom. Prípadná kombinácia s inými odkladacími priestormi nie je na škodu.

Čitateľský kútik môže byť občas priestorovo náročný, najmä ak bývate v paneláku a spálňa je o máličko väčšia ako kúpeľňa. Potom radšej čítajte v posteli, ale potrebujete na to nočnú lampu, aby ste nerušili veľkým svetlom spolunocľažníka, nočný stolík na odkladanie kníh, a dostatočný počet vankúšov (alebo polohovateľnú posteľ), aby ste neprišli o chrbticu.

Relax v podobe knihy si vyžaduje špecifický nábytok, ktorý je k dispozícii buď ako typová knižnica (v rozličných rozmeroch, materiálovom prevedení, cene a kvalite) vo všetkých nábytkárskych obchodoch, alebo sa dá vyrobiť na mieru vašich požiadaviek, vašich kníh a vášho bytu.

Relax – na každý pád
Poznáme to všetci. Prídeme z práce uťahaní ako sibírski psi, deti majú vlčí hlad a náladu pod psa a manžel či manželka na nás vrčí ako besný pes baskervilský. Jednoducho, rodinná idylka ako z románu Biely tesák. Neostáva nám nič iné, iba s vypätím posledných síl dať rodine nejesť a uložiť na odpočinok, občas dúfajúc, že na posledný. A potom zaliezť do svojho obľúbeného kútika, snažiť sa na všetko zabudnúť a vznášať sa na vlnách fantázie – možno práve s dobrou knihou.

Občas potrebujeme vypnúť
Každý z nás občas potrebuje vypnúť a zabudnúť na starosti obyčajného dňa. Nemyslieť na to, čo nás zajtra nevyhnutne čaká a neminie. Týka sa to rovnako všetkých vekových skupín, sociálnych vrstiev, „rodov, pádov a vzorov“. Aj keď väčšinou máme pocit, že právo na oddych máme iba my, pretože my sme tí najpracovitejší, najusilovnejší a právom najunavenejší.

Naše deti chodia do školy a stále sa o ne niekto stará. Žijú si ako v bavlnke. Chyba lávky. Sú rovnako uťahané ako dospelé jedince, iba na relax potrebujú (zatiaľ) menej času. Opotrebovanosť mladého organizmu je minimálna, preto mu na oddych počas dňa postačuje niekedy pár okamihov, o to dlhší však potrebuje neprerušovaný nočný spánok. Iná vec je, keď dieťa potrebuje oddych nie vďaka fyzickej únave. „Dospeláci“ tomu hovoria lenivosť. Tí rozumnejší lenivosť podporujú, ale snažia sa ju usmerniť k inteligentnému ničnerobeniu, napríklad s literatúrou, alebo k tvorivému samovyjadreniu, napríklad pomocou farbičiek. Tí menej rozumní vrieskajú na potomstvo a nútia ho do permanentnej zmysluplnosti, a potom sami poskytujú príklad relaxu buď na pive, alebo po zrútení sa v nemocnici. Pretože rovnako, ako sa učíme pracovať, musíme sa naučiť aj to, ako oddychovať. Každý stroj predsa potrebuje prestávky a pravidelnú údržbu, inak sa zavarí a môžeme ho vyhodiť.

Naučme sa oddychovať
Všetko, okrem základných životných funkcií a geneticky podmienených reakcií, sa musíme naučiť. Niekto je pre nás vzorom – rodičia, starí rodičia a iní príbuzní najprv. Potom susedia, kamaráti, učitelia, tréneri, televízne hviezdy a iné kapacity, ktoré si vyberáme už sami. Pozorujeme ich životný štýl a prijímame to, čo nám vyhovuje. Ak je naším vzorom známy a neustále opakovaný Džejár, rátajme s tým, že nás v tridsiatke porazí. Alebo ak inklinujeme k Terminátorovi, nekupujme si romány na pokračovanie, pretože sa nedožijeme ani dvadsiatky.

S dobrou knihou
Vážení, naučte sa správne relaxovať. Bude sa vám lepšie žiť. Budete pokojnejší a spokojnejší, zdravší a dravší do práce. Budete mať oveľa poslušnejšie deti a ony budú mať lepšie vysvedčenia. A určite budete mať viac času na obyčajnú radosť.

Je to o nás všetkých. Či chodíme denne do práce vo fabrike, či sme spisovatelia alebo vedci. Vytvorme si svoj malý priestor, kam nemusíme nikoho vpustiť, kde môžeme byť sami sebou a sami so sebou. S tým, koho máme radi a kto má rád nás. S kým sa cítime príjemne a koho chceme potešiť. S dobrou knihou. Ak ste čitateľský typ a ideálna predstava oddychu je kniha. Najlepším priestorom na relax je vaša spálňa. Môžete si tu zariadiť čitateľský kútik s pohodlným kreslom a stolíkom s lampou. Cez deň, ak máte čas a chuť, zavriete sa do izby a ocitnete sa vo svete fantázie, do ktorého nepreniknú zvuky bežného dňa. Večer máte pokoj od hokeja v televízii, od domácich úloh a varenia, pretože celá rodina vie, že relaxujete a neželáte si byť rušení. Možno.

Žiaľ, dnes kniha nie je bežnou dennou potrebou. Nahradili ju ďalšie výdobytky vedy a techniky (skutočne nemám nič proti mobilným telefónom, počítačom a internetu) a aj „čítaví“ jedinci zväčša pre nedostatok času až tak často po dobrej knihe nesiahajú. Ešte stále však kniha v domácnosti svedčí o inteligencii majiteľa bytu, takže knižnice sa nestratia spomedzi najpoužívanejších nábytkových prvkov. A snáď opäť raz niekto vo voľnej chvíli siahne po literatúre a znovu objaví jej nesporné kvality.

Hovorí sa, že kniha (keď nie pes) je najlepší priateľ človeka. Čítanie rozširuje človeku obzory, dovoľuje mu vzdelávať sa, poznávať veci, deje a miesta na celom svete i ďalej, kam by inak nemal prístup. Pomáha mu chápať javy, ktorým by inak nerozumel, a používať jazyk, ktorý by bol inak oklieštený a zjednodušený na najnutnejšie a najčastejšie používané výrazy. Emocionálny kvocient, inteligenčný kvocient, miera naučených vedomostí – to všetko a ešte viac pôjde do starého haraburdia spolu s klesajúcou úrovňou vzdelania študujúcej mládeže, ak prestaneme čítať. Memento pre nastupujúcu generáciu.

Text: Ing. arch. Dagmar Števčeková
Foto: archív autorky
Zdroj: časopis Urob si sám

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám a nebudeme na ňu nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov.

Ak sa vám nechce zakaždým zadávať meno a email, využite možnosť prihlásiť sa.