Drevené podlahy

Náhrada dreveného trámového stropu betónovým, ako aj čoraz racionálnejšie spôsoby kladenia priniesli so sebou veľké zmeny v oblasti drevených podláh. Ich hlavnou prednosťou je, že majú malú tepelnú vodivosť (podlaha sa pociťuje ako teplá), relatívne vysokú odolnosť proti oteru a sú esteticky príťažlivé. Nevýhodou je najmä zmrašťovanie a napúčanie dreva. V súčasnosti medzi obľúbené podlahy patrí drevená podlaha z palubových dosiek, vlysov (parketová), prípadne lamiel (mozaiková). Z dreva možno robiť aj dlažbu.

Galéria

Palubovka
Slúži najmä pri budovaní podkrovia, obnove starých stavieb a pod. Vydrží desaťročia a jej životnosť sa dá predĺžiť vhodnou údržbou. Používajú sa najmä dosky zo smreku, jedle, smrekovca a borovice. Mimoriadne vhodné sú dosky so stojacimi letokruhmi, lebo sú pevnejšie a majú dobrú stabilitu. Bočné dosky sa majú pre menšie nebezpečenstvo štiepenia ukladať s jadrovou stranou dole. Vhodné hrúbky sú 15,5; 19,5; 25,5 a 35,5 mm. Dĺžka dosiek môže byť až 6 m. Na hobľovaných doskách sa zhotovuje pero a drážka. Možno ich ukladať na masívne stropy a drevené trámové stropy. V čase zabudovania musia vykazovať obsah vlhkosti približne 12 %.

Hobľovaná palubová doska s drážkou a vyhobľovaným perom. Krycí rozmer je šírka dosky bez pera, profilový rozmer je šírka dosky vrátane pera.

Pri masívnych stropoch sú uložené vždy na podkladovej konštrukcii – úložných hranoloch, umiestnených vo vzdialenosti asi 60 až 80 cm. Na zabezpečenie ochrany proti vlhkosti sa najprv musí na celú plochu položiť polyetylénová fólia s hrúbkou 0,2 mm a úložné hranoly treba na zlepšenie krokovej nepriezvučnosti umiestniť na pásy z minerálnej vlny. Klince v nijakom prípade nemajú prechádzať cez izolačné pásy umiestnené pod úložnými hranolmi (vzhľadom na zvukové mosty). Medzi doskovou krytinou a stenou alebo inými pevne ukotvenými konštrukčnými prvkami treba nechať dostatočný odstup asi 15 mm. Na zakrytie tejto okrajovej škáry sa väčšinou používajú drevené soklové lišty.

Drevená vlysová (parketová) podlaha
Na podlahu z klasických vlysov, mozaikovú vlysovú podlahu, parketové lamely kladené na hranu pozdĺžne i prefabrikované vlysové podlahy možno použiť pevný, suchý a rovný podklad. Treba dbať na ochranu proti vlhkosti. Pri styku podlahy s inou konštrukciou sa musia vytvoriť dostatočne široké lemovacie škáry (zvyčajne 10 až 15 mm). Drevené soklové lišty, ktoré prekrývajú tieto škáry, sa ukotvia oceľovými klincami, prípadne skrutkami do steny.

Vlysy s hrúbkou 22 mm môžu mať po celom obvode drážku a vtedy sa spájajú vkladaným perom alebo vlysy s perom a drážkou majú na jednej pozdĺžnej a čelnej hrane ohobľované pero a na zvyšných hranách drážku. Vlysová podlaha sa zväčša lepí celoplošne (na poter, prefabrikovaný poter a pod.), pri zodpovedajúcom (napríklad drevenom) podklade sa aj skryto pribíja. Pri lepení treba dbať na to, aby sa jednotlivé vlysy celoplošne vtlačili do lepidla. Používajú sa tvrdé plastické lepidlá (lepený spoj pevný v šmyku), lebo drevu sa musí vždy ponechať určitá voľnosť pohybu (zmrašťovanie a napúčanie). Po stvrdnutí lepidla sa podlahy vybrúsia na mieste uloženia a bezprostredne potom sa upraví ich povrch.

Vzory kladenia vlysových podláh – rybinový, tabuľový a anglický

Rozšírená je aj 10 mm podlaha najmä vzhľadom na požiadavku tenšej vrstvy, ktorú možno použiť aj pri sanácii starých stavieb a dá sa kombinovať s inými, podobnými tenkými podlahovými krytinami (s keramickými dlaždicami, kobercami), resp. ich možno ňou nahradiť. Lepia sa bez pera a drážky tesne k sebe a celoplošne na bežné potery. Šírka vlysov je 40 až 60 mm a dĺžka 200 až 300 mm.

Prvok vlysovej podlahy (22 mm) vlys s perom a drážkou

Exotika
Absorpcia a desorpcia vody (vodných pár) spôsobuje zmeny objemu, napríklad pri bukových parketách hodnota objemového zosychania je 17 až 21 %. V našich interiéroch sa používajú aj parkety z exotických drevín. Ázijská drevina merbau má hodnotu 6,5 až 8 %, tík 7 až 9 %, kempas 10 až 11 %, africké doussie 6,5 až 8 %, iroko 7 až 10 %, badi 11 až 12 %, brazílske ipe 10 až 12 %, jatoba 9 až 10,5 %, tatajuba 8 až 9,5 % a pod. Lepené parkety z týchto materiálov môžu mať aj v našich klimatických podmienkach väčšie šírky a dĺžky, pričom sa netreba obávať nepekných škár a poškodenia. Možno ich používať aj v kúpeľniach.

Dobrá rada
Samotné drevené vlysy majú dlhú životnosť, preto by ich bola škoda vyhodiť. Takáto podlaha sa dá rozobrať a znovu zložiť, musíme však rátať s odpadom. Vhodné je preto uložiť takúto podlahu do menšej miestnosti, aby sme pokryli celú plochu.

Brúsenie parkiet
Po stvrdnutí lepidla na vlysovú podlahu sa drevená podlaha vybrúsi na mieste kladenia, škáry a trhliny sa vystierkujú, jemne vybrúsia a odsaje sa z nich prach. Brúsenie drevenej podlahy je postupný proces. Najprv sa brúsi nahrubo. Cieľom je odstrániť nečistotu, starý lak a rôzne stopy na dreve. Najbežnejšie sa v praxi začína so zrnitosťou brusiva 36 alebo 40, niekedy až 16.

Takzvaným stredným brúsením so zrnom 50 až 80 sa odstránia stopy hrubého brúsenia, jemným obrúsením so zrnitosťou 120 až 150 sa završuje proces pred lakovaním. V dôsledku použitia zlého brúsneho materiálu so zrnom, ktoré sa ľahko vylupuje, možno brúsením spôsobiť ryhy v podlahe. Preto je potrebné použiť brúsne materiály vyrobené pomocou veľmi kvalitných lepidiel, ktoré držia zrná na podklade, a tým minimalizujú riziko tvorby rýh. Drobné kovové pilinky alebo vypadnuté zrná z brúsneho materiálu môžu reagovať s lakom a spôsobiť škvrny (bodky). Preto je veľmi dôležité po brúsení podlahu dôkladne povysávať. Častým problémom je aj takzvané zvlnenie podlahy viditeľné až po nanesení nového laku. Vyhnúť sa mu môžeme použitím bezšvového brúsneho pása, ktorý upevníme okolo valca.

Brúsenie ovplyvňuje aj konečný odtieň podlahy. Keďže hrubší brúsny materiál zdrsňuje povrch, lak alebo olej môžu vnikať hlbšie a parkety tak tmavnú. Preto je dôležité používať brusivo s rovnakou zrnitosťou po celej ploche podlahy.

Pri hrubšom obrúsení (zrnitosť menej ako 120) by lepšie prenikanie laku riediteľného vodou do podkladu spôsobilo napúčanie a zdvihnutie vlákien. Povrch je potom drsný.

Vlákna sa môžu zdvihnúť aj použitím priveľkého množstva laku či nedostatočným preschnutím prvého nánosu laku. Pri niektorých druhoch drevín, napríklad pri borovici, sa vlákna zdvíhajú  viac ako v prípade iných druhov. Ak lak nenecháme dostatočne vyschnúť, pri medzibrúsení hrozí, že priľne na brúsny materiál a poškriabe sa povrch. Ak pri dotyku podlahy chrbtom dlane cítiť studený povrch, znamená to, že sušenie ešte stále prebieha a s brúsením treba počkať.

Natieranie
Drevené podlahy sa zvyčajne natrú základným náterom a nalakujú. Vhodné sú náterové látky riediteľné vodou, lebo majú dobrú priľnavosť a vytvárajú húževnato-pružný film na bežné až veľké zaťaženie. Pri ich použití nad podlahovým vykurovaním môžu vzhľadom na zlepenie hrán pri výkyvoch vlhkosti v dreve vzniknúť škáry. Tieto náterové látky na báze vody, resp. riedené vodou neobsahujú formaldehyd, podiel rozpúšťadla je len 5 %, takže sú mimoriadne ekologické. Patria do strednej až vyššej cenovej triedy (podmienenej nákladným výrobným procesom).

Štruktúra náterovej látky sa líši podľa jednotlivých výrobkov. Zvyčajne sa okrem základného náteru nanášajú dva nátery náterovej látky pomocou štetca, valčeka alebo špongie. V ostatnom období sa používa aj technika stierkovania. Krycí lak možno aj vyliať na stierkovaný podklad a roztiahnuť pomocou špongie.

Mimoriadne silno namáhané drevené podlahy (v reštauračných zariadeniach) by sa nemali natierať uzatváracím náterom, ale mali by sa impregnovať. Osvedčili sa zriedené náterové látky na báze oleja a syntetickej živice a polyuretánové náterové látky.

Prefabrikovaná vlysová podlaha
Poznáme ju pod názvom drevená plávajúca podlaha. Prvky prefabrikovanej vlysovej podlahy sa dodávajú z výroby s vrstvou akrylovej živice bez obsahu rozpúšťadiel a formaldehydu, ktorá je vytvrdená účinkom UV žiarenia a je mimoriadne odolná proti oteru a škrabancom. Nezaťažujú okolie prachom a zápachom pri brúsení a lakovaní bežným pri ostatných druhoch vlysových podláh. Takto zhotovená prefabrikovaná vlysová podlaha nevyžaduje po uložení nijakú úpravu. Dĺžka prvkov je 400 až 1 200 mm a viac, šírka 100 až 400 mm a hrúbka 7 až 26 mm. Tvoria ju spravidla tri do kríža zlepené vrstvy (nášľapná vrstva hrubá minimálne 2 mm z vlysového dreva, stredná vrstva z ihličnatého dreva alebo drevotrieskovej platne, protivrstva z prírodného dreva), čím sa dosiahne veľká rozmerová stálosť. Sú to uzavreté podlahové prvky pripravené na kladenie s perom a drážkou na obvode. Prefabrikovaná vlysová podlaha je vhodná aj na konštrukcie s podlahovým vykurovaním.

Montáž drevenej plávajúcej podlahy. Plávajúcu podlahu (i laminátovú) kladieme na klznú dvojvrstvovú podložku.		Nerovný povrch stien prenesieme pomôckou s navŕtaným otvorom na prvý rad dosiek, a dosky podľa nárysu odrežeme. Medzera pri stene by mala byť asi 15 mm.
Väčšina výrobcov uprednostňuje bezlepidlové systémy, takže dosky len ukladáme a skracujeme pílou.		Nakoniec k stene priskrutkujeme kovové prvky, na ktoré prichytíme okrajové lišty.

Kladenie
Prefabrikované vlysové podlahy možno ukladať buď celoplošne plávajúco na pero a drážku, s neviditeľným pribíjaním na uložené úložné hranoly, alebo lepené so spojom pevným v šmyku na plávajúco uložený podklad. Prvky prefabrikovanej vlysovej podlahy, bežne s hrúbkou 22 až 26 mm, môžu bez podložky preklenúť minimálne 30 až 40 cm a možno ich nabíjať na plávajúco uložené úložné hranoly. Dutiny medzi úložnými hranolmi treba vyplniť vhodným materiálom a zachovať pri tom voľný priestor – asi 10 mm. Pod úložnými hranolmi aj na ich koncoch pri stenách musia byť izolačné pásy.

Pri plávajúcom uložení sú vhodnou podložkou napríklad plstená lepenka s hrúbkou 2 až 3 mm, polyetylénová penová vrstvu či korkové izolačné platne. Pero a drážka sú zlepené alebo bez lepidla spojené profilmi na zámkový spoj. Ak prefabrikovanú podlahu celoplošne lepíme, možno využiť rozpúšťadlové a vodné disperzné lepidlá, pri lepení drevín citlivých na vodu sa využívajú epoxidové a polyuretánové živice, ktoré neobsahujú rozpúšťadlá a vodu.

Stanislav Botur
Foto: Bona, DLH Nordisk, Kronospan, Sika a archív JAGA
Zdroj: časopis Urob si sám