Všetko o pestovaní orechov

Orechy sú ideálnou potravinou, ktorá obsahuje množstvo vysokohodnotných bielkovín, tých najlepších tukov, ale aj minerálov, stopových prvkov a vitamínov. Vedia to aj veveričky, plchy a mnohé vtáky, ktoré si doslova potrpia na to pravé orechové. 

Galéria

Chutné zdravie

Jadro orecha je zmesou s vysokou koncentráciou tých najdôležitejších živín. Obsahuje 16 až 22 % bielkovín, 64 až 70 % (prevažne nenasýtených) tukov, 15 až 18 % sacharidov, 2,5 % minerálov a ďalšie vitamíny a biologicky aktívne látky. Na porovnanie: bravčové mäso obsahuje v priemere 16,5 % bielkovín, dobrú porciu nežiaducich nasýtených tukov a zostatok tvorí prakticky len voda, ak nepočítame chemické zvyšky z krmív, stimulátory rastu a liečivá; hovädzie mäso obsahuje 18,5 % bielkovín a hydina, ak nie je napumpovaná vodou, približne 20 % bielkovín. Navyše, tepelnou úpravou sa podstatne znižuje využiteľnosť a zdravotný efekt bielkovín obsiahnutých v mäse.
Orechové bielkoviny sú prospešné ľudskému telu, a to aj napriek tomu, že im chýba trochu aminokyseliny metionínu, ktorý ľahko doplníme prídavkom niektorej z obilnín (ovsené vločky s orechmi alebo celozrnné slíže s orechmi a ovocím). Výhodou orechových bielkovín je, že neobsahujú cholesterol ani množstvo nežiaducich nasýtených tukov. Hoci je v orechoch až 18 % sacharidov, sú to prevažne oligosacharidy, dextríny a len málo sacharózy, takže sa ich nemusia obávať ani diabetici. Orechy sú bohatým zdrojom B-komplexu, z antioxidantov sú slušne zastúpené vitamín E, betakarotén a vitamín C (najviac vitamínu C obsahujú orechy pred úplným dozretím, keď majú ešte mäkkú škrupinu, slúžia na prípravu kompótov a likérov).
Ak deťom dáme do školy na desiatu hrsť orechov namiesto keksíka, zvýši sa ich pozornosť, sústredenosť a pamäť. Orechy sú nápomocné aj pri chudnutí, lebo zmierňujú hlad. Ak si pred jedlom dáme päť až šesť polovičiek orechových jadier, znížime svoj apetít a menej zjeme. Pravidelnou konzumáciou orechov (hrsť orechov aspoň 5-krát do týždňa) znížime riziko infarktu asi o 50 %.

Odborník radí
Hlavným kritériom pri kupovaní orechových stromčekov je predovšetkým ich zdravotný stav, teda dobre vyvinutý hrotiak, riadne zacelené miesto štepenia, zdravá, nezaschnutá a dobre vyvinutá koreňová sústava. Do našich  klimatických podmienok sú vhodné odrody kvitnúce neskôr, ktoré unikajú jarným mrazíkom, odolné proti chorobám a zimným mrazom, skoro rodiace a dobre skladovateľné.

Orechy nezavlažujeme postrekom na listy, lebo tým sa podporuje šírenie nebezpečných hubových chorôb, najmä antraknózy.

Nielen plody liečia

V liečiteľskej praxi sa uplatňujú najmä listy a zelené oplodie, teda šupka orecha zvaná rubina. Zbierajú sa mladé listy v čase kvitnutia (v júni do 10. hodiny dopoludnia) a sušia sa pri nižšej teplote. Zrelé oplodie sa zbiera z ešte nedozretých orechov (júl až august) – dajú sa prepichnúť špendlíkom cez mäkkú vnútornú škrupinu. V tom čase možno zbierať aj nezrelé plody na zaváranie alebo na výrobu orechového likéru.
Výťažky z listov a oplodia pôsobia mierne hypoglykemicky a antibakteriálne (proti stafylokokom), pomáhajú pri hnačkách, gastroenteritíde, kolitíde, podráždenom žalúdku, plynatosti, zlepšujú vylučovanie žlče a pankreatických štiav. Pri ochoreniach kože a slizníc (akné, ekzém, lišaj, kožné plesne, hnisavé zápaly kože a iné) sa výrazne prejavuje aj ich sťahujúci, protizápalový a hojivý účinok.

Výživa orechov

Korene orecha sa významne podieľajú na zásobovaní jeho nadzemných častí vodou a minerálnymi živinami, svojím bohatým, širokým a hlbokým rozkonárením zabezpečujú aj dobrú stabilitu a dlhovekosť stromu. Aj preto pod ním a okolo neho hlboko nekopeme ani neorieme. Dôležité je, aby pôda pod orechom bola dostatočne zásobená humusom, dusíkom (treba však dať pozor na jeho prebytok), vápnikom, horčíkom, fosforom a draslíkom. Pôda musí byť viac alkalická ako kyslá (pH 6,5 až 7,7).
Ak mu chýba…
• N – dusík
spomalený rast, slabé prírastky, svetlé listy, malé plody, nízka úroda
• P – fosfor
zle oplodnené kvety, zle vyvinuté plody, pomalé dozrievanie, netypická chuť, predčasné opadávanie plodov
• K – draslík
listy majú tmavý nádych, špice sa im krútia, často opadávajú, konce letorastov usychajú, plody nie sú riadne vyvinuté a sú málo trvanlivé, je znížená odolnosť stromov proti mrazu i chorobám
• Ca – vápnik
stromy trpia glejotokom a rakovinou, slabým rastom a plody papierovitosťou, majú zníženú odolnosť proti hubovým chorobám
• Mg – horčík
listy trpia chlorózou, žltnú, pri súčasnom nadbytku dusíka červenejú, neskoršie hnednú a opadávajú, stromy sú celkove menej aktívne a odolné
• B – bór
listy sú drobnejšie a opadávajú, koncové puky letorastov odumierajú a na letorastoch sa tvoria tzv. čarodejné metly
• Mn – mangán
na listoch sa tvoria žlté škvrny a ich okraje sa strapatia
• Zn – zinok
listy sú úzke, malé, scvrknuté a opadávajú z koncov letorastov
Hnojivá je najlepšie zaprávať do pôdy na jeseň (pred jej prekopaním) rozhodením do kruhu pod obvodom koruny stromu. Počas vegetácie môžeme prihnojovať spolu so závlahou alebo pod obvodom koruny urobíme viacero dier hlbokých asi 40 cm a do nich nalejeme 5- až 10-percentý roztok hnojiva.

Orechy skladujeme v suchej nevykúrenej miestnosti so stálou teplotou.

Kde ich pestovať

Orech je teplomilnejšia drevina, ktorú vysádzame tam, kde zimná teplota neklesá pod –26 °C a v októbri, apríli a máji pod –2 °C. Stromy namŕzajú v dreve najmä vtedy, keď po relatívne teplom januári udrú silné mrazy. Priemerná ročná teplota by mala byť 8 až 10 °C s vegetačnou teplotou nad 16 °C a s priemernými ročnými zrážkami 550 až 700 mm. Tieto podmienky sa na Slovensku dosahujú do nadmorskej výšky zhruba 800 až 900 m. Optimálne lokality sú na južných, západných a východných predhoriach mimo severného Slovenska. To, že orech dokáže rásť aj v horších podmienkach, ešte neznamená, že bude aj dobre plodiť. Je totiž relatívne dobre adaptabilný, a to najmä orech čierny, ktorý sa často používa v okrasných výsadbách.
Najlepšie rodia orechy vo vinohradníckych oblastiach, ale nie na suchom stanovisku s plytkou a kamenistou pôdou. Vyhovujú im skôr ľahšie a dostatočne hlboké pôdy alebo hlboká hlinitá pôda dobre zásobená humusom a vápnikom. Orech sa však často uspokojí aj s ílovito-hlinitou či ílovito-piesčitou pôdou, ak je v nej dostatok vápnika a humusu a pH pôdy je aspoň 6,5 až 7,7.
Dobrým stanoviskom sú teplé, výslnné svahy, kde stromy rezané na kotlovú korunu sú aj dobre osvetlené. Nevhodné sú mrazové doliny a inverzné polohy, lebo pri skoršie kvitnúcich odrodách namrznutím ich kvetov často prichádzame o celú úrodu. Pri výsadbe musíme počítať aj s tým, že orech bude potláčať rast iných rastlín a často aj trávnika pod svojou korunou, a to vinou zatienenia, ale aj veľkého odberu živín a vody z pôdy.

Ako rezať orechy

Rezom neošetrované koruny orechov môžu mať až 70 % plochy neplodnej, zatiaľ čo pri pravidelnom reze tento neduh možno znížiť na únosných 30 %. Rezané stromy majú totiž väčšiu aktívnu asimilačnú plochu (oslnenie listov aj vnútri koruny), vďaka čomu sa lepšie rozvíjajú, kmeň je hrubší a stromy začínajú rodiť už v 3. až 5. roku (a nie až v 15. roku). Aj ich úroda je podstatne vyššia a kvalitnejšia, a to aj pri menšom objeme koruny, čo privíta každý záhradkár. Napriek týmto výhodám treba tvarovací zásah minimalizovať len na výchovný a udržiavací rez, pri ktorom odstraňujeme konkurenčné výhony, výhony z kosterných konárov rastúce kolmo hore, zahusťujúce výhony a, samozrejme, všetky poškodené a choré konáre, ktoré režeme až do zdravého tvrdého dreva. Choré konáre zásadne režeme na konárový krúžok, ktorý nesmieme poškodiť. Rezné rany začistíme dohladka nožom a zatrieme štepárskym voskom alebo balzamom. Kosterné konáre skracujeme len vtedy, ak je to naozaj účelné.
Orech je strom, ktorý výdatne „plače“, roní miazgu, keď sa reže v nevhodnom čase. A to ho oslabuje. Preto sa vyhýbame rezu v čase od polovice zimy až do mája. Začíname rezať vtedy, keď letorasty dosahujú dĺžku 8 až 10 cm, vtedy rezné rany už zvyčajne neslzia a dobre sa zaceľujú. Druhý náhradný rezný termín je v auguste, ale aj tu sa snažíme nerobiť veľké rany – nemuseli by sa do zimy zaceliť a strom by ľahšie poškodil mráz, prípadne by mohli byť vstupnou bránou pre choroby a škodcov.

Orechové zdravie

K základnej výbave rímskeho vojaka na vojenskej výprave patrili orechy, cesnak a jačmeň. To mu malo zabezpečiť v ťažkých časoch výživovú sebestačnosť. A takéto menu (napríklad na turistických cestách) by bolo prospešné aj pre nás.
Tipy do kuchyne
• ideálna školská desiata
orechy, celozrnný chlieb, ovocie
• krátko zapečené jedlá
zapečené jablká a iné ovocie plnené orechovou plnkou, zapečené cukiny plnené orechovou plnkou s bylinkami, pečené kura plnené orechovo-pohánkovou bylinkovou plnkou
• orechové mastenie
jedlo, ale vždy až po jeho tepelnej úprave, originálne dochutíme aj omastíme (najlepšie čerstvo vylúpanými) orechmi – obsahujú až 70 % olejov; dochutíme nimi napríklad zeleninové a ovocné šaláty, polievky, kaše, rizotá, nátierky, lečo, dusené huby, ovocné celozrnné koláče posypeme orechmi až po upečení, pečené zemiaky omastíme orechovým maslom, nízkotučný jogurt, ovčí syr posypeme zmesou byliniek a orechov, nepečené maškrty bez cukru (orechové guľôčky z mletých orechov a sušeného ovocia okoreníme napríklad škoricou a naplníme hrozienkami), müsli ochutia  orechy a sušené ovocie
Na liečebné účely
• orechový likér
1/2 kg nezrelých a nadrobno nakrájaných orechov naložíme na 3 týždne do 1 l silnejšieho alkoholu aj s tyčinkou škorice, uzatvorený pohár necháme macerovať na slnku a potom likér scedíme a dochutíme cukrovým sirupom
• víno z orechových listov
60 g čerstvých listov dáme do 0,7 l suchého vína a necháme 8 až 12 dní macerovať, precedíme a užívame vínový pohár pred obedom aj večerou

Základné vlastnosti orechových odrôd

Vo svete sú stovky orechových odrôd. V našich klimatických podmienkach bolo vyšľachtených niekoľko odrôd, ktoré si vyberáme podľa najrozhodujúcejších vlastností:
• začiatok rodivosti štepenca: Jupiter a Mars (v 2. až 3. roku po vysadení); Apollo, Buchlov, Magdon a Seifersdorfský (v 3. až 4. roku po vysadení); všetky pravidelne a dobre rodia, ak kvety nezmrznú,
• odolnosť dreva proti zimným mrazom: Jupiter, Apollo, Magdon, Mars a Seifersdorfský majú dostatočnú odolnosť; Buchlov a Staurn sú stredne odolné,
• odolnosť proti chorobám a škodcom: dobrú odolnosť majú Jupiter, Magdon, Mars a Seifersdorfský; za vlhka môže trpieť Apollo bakteriózou, Buchlov antraknózou a bakteriózou, Saturn niekedy bakteriózou
• vzrast: Apollo je do záhrad priveľký; Buchlov, Jupiter, Magdon, Mars, Saturn a Seifersdorfský sú vhodné do väčších záhrad.

Voda – stimulátor úrody

Najväčšie nároky na vodu majú orechy v čase plného olistenia a intenzívneho rastu plodov. Kritické obdobie sa začína začiatkom predlžujúceho sa rastu letorastov a vrcholí v čase, keď sa v plodoch dotvára jadro. Vo všeobecnosti možno povedať, že najkritickejšie obdobie je od kvitnutia až po dozrievanie plodov. Nečakáme, kým pôda úplne vyschne, ale ani nezavlažujeme každý deň po troške, ba ani priveľkou dávkou vody ako pri povodni, aby sme nerozbahnili pôdu (zničili by sme jej štruktúru a vytlačili z nej vzduch, ktorý je nevyhnutný pre korene, mohli by sa totiž udusiť).

Jednorazové otĺkanie orechov je nesprávne. Zbierame ich postupne v priebehu dvoch až troch týždňov.

dobrá rada
Aby sme nezničili cenné výživové bohatstvo orechov, je vhodnejšie konzumovať ich tepelne neupravené.

Zber a skladovanie

Pri fyziologickej zrelosti je jadro orecha vyvinuté do takej miery, že je už schopné vyklíčiť a jeho tenká šupka sa dá ešte oddeliť. Pri zberovej zrelosti oplodie plodu najprv puká, otvorí sa a orech z neho sám vypadne. Počas dlhého sucha sa tento proces spomaľuje alebo sa oplodie k orechu doslova „pripečie“ a orechy opadajú uzavreté v oplodí, ktoré neraz začne hniť a musíme ho odstrániť ručne.
So zberom začíname koncom augusta a pokračujeme až do konca septembra (podľa odrody). Na tom istom strome dozrievajú plody postupne v priebehu dvoch až troch týždňov. Najprv dozrejú v dolnej časti koruny, potom vnútri a na severnej strane a až nakoniec na vrchole koruny. Aj preto je jednorazové otĺkanie orechov nesprávne – poškodíme konáre a kôru stromu, ale aj kvetné puky, z ktorých by mala byť budúcoročná úroda, a zároveň obijeme ešte nedozreté plody, ktoré sú nedochutené, vodnaté, veľmi zle sa sušia, musia sa ručne čistiť a zle sa skladujú.
Nazbierané orechy treba sušiť na slnku, aby sa zbavili prebytočnej vody a predišlo sa plesneniu jadier a rozkladu oleja v plodoch. Umelo ich môžeme dosušovať aj vo vetranom fóliovníku pri teplote 35 °C.

Orechy sú výbornou výživou najmä pre mozog a srdce, ale aj celý organizmus, ktorý výrazne stimulujú a chránia pred predčasným starnutím (obsahujú „omladzovač“ resveratrol).

Výchovný rez po výsadbe

Zakúpený a vysadený dvoj- až trojročný stromček (hrotiak, bez zapestovanej koruny) skrátime na jar, keď je terminálny puk tesne pred vypučaním, vo výške 150 až 160 cm. Koncom augusta ponecháme z vyrastených výhonov na založenie koruny štyri základné konáre a terminál, ostatný obrast rezom odstránime alebo skrátime za prvým listom. Z kmeňa odstránime všetok obrast rezom na konárový krúžok.

Rez orecha po výsadbe na klasický spôsob

Rez orecha po výsadbe na kotlovú korunu

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto a kresby: archív autora, thinkstock.com
Zdroj: časopis Urob si sám, JAGA GROUP, s.r.o.