Ako na skleník a fóliovník

Ktorý záhradkár by nechcel mať peknú úrodu zeleniny už na jar, prvé priesady vypestované koncom zimy a napokon krásne chutné veľké plody zo svojej záhradky? Tieto želania pomôže splniť správne postavený skleník alebo fóliovník. Do stavby sa môžete pustiť svojpomocne. Prv než začnete realizovať svoj vlastný plán, ponúkame vám ako inšpiráciu naše rady pri výbere a zhotovovaní skleníka.

Galéria

Popri tradičných skleníkoch z profilov v tvare T a V a zo skla pritlačeného gitom existuje množstvo už hotových stavebníc skleníkov, ktoré spĺňajú nielen úžitkové a cenové, ale aj estetické kritériá.

Z oceľových profilov možno postaviť skutočne nenáročný skleník. Stačí kúpiť profily s hrúbkou 3 až 4 mm, naplánovať pôdorys a konštrukciu, postaviť betónový základ a pozvárať nosnú konštrukciu. To predpokladá rezať profily, zvárať ich zváračkou a konštrukciu spoľahlivo zabezpečiť proti korózii. Pracovné činnosti si vyžadujú zručnosť a šikovnosť, ktorou naši čitatelia nepochybne disponujú. Je tu však jeden problém, ktorý ťažko vyriešia aj profesionáli, a to ochrana profilov proti korózii. Tá pôsobí na oceľovú konštrukciu nielen zvonka (vplyvy počasia), ale aj znútra (vplyv vlhkosti z rastlín i z pôdy). Prv než osadíme konštrukciu sklenou či inou výplňou, je dobré ju dôkladne natrieť protikoróznym náterom (najtrvanlivejšie nátery tohto druhu obsahujú olovo, preto treba uprednostniť bezolovnatý náter – ide predsa o zeleninu, ktorú budeme jesť my alebo naše deti), ktorý aplikujeme aspoň vo dvoch vrstvách. Ďalšie dve vrstvy vrchného náteru sú už celkom nevyhnutné. Takto by konštrukcia mohla vydržať nejaký čas bez údržby. Po osadení sklenej výplne a následnom zagitovaní sa totiž k údržbe celej konštrukcie už prakticky nikdy nedostaneme. Práve pre problematickú údržbu každý takto zhotovený skleník po niekoľkých rokoch zhrdzavie, opadá z neho sklenársky tmel (git) a pôsobí neesteticky (česť výnimkám).

Bezúdržbové materiály

Určite by pomohlo, keby sa oceľové profily z bežnej ocele nahradili nehrdzavejúcim materiálom nevyžadujúcom údržbu. Ak by sme si chceli konštrukciu zhotoviť svojpomocne zo zliatin hliníka (nedá sa vylúčiť, že odborne zdatní domáci majstri vedia zvárať aj tieto profily; zváranie hliníka si vyžaduje špeciálne zváracie zariadenie), musíme si uvedomiť, že pozinkovaná oceľ v mieste zvaru stratí ochrannú zinkovú vrstvu. Lepšie by teda bolo profily nezvárať, ale montovať. Montované skleníky zakúpime u profesionálnych výrobcov. V ponuke sú montované skleníky buď na báze pozinkovaného oceľového plechu, alebo na báze eloxovaného hliníka, ktorý je prakticky bezúdržbový počas celej jeho životnosti. Výhodou predávaných skleníkov je, že všetko je už predpripravené na stavbu, takže odpadá starosť s projektovaním, zháňaním materiálu od rozličných výrobcov, resp. predajcov. Navyše, a to je najdôležitejšie, pri dodržaní predpísaného návodu na stavbu (montáž) je úspech z hľadiska funkčnosti i estetiky zaručený, čo nie celkom isté pri svojpomocne zhotovovaných výrobkoch.

Základ

Mnohí výrobcovia hotových skleníkov i odborníci odporúčajú betónové základy. Nepochybne ide o jednoduché a nenáročné riešenie, pretože betón si môže bez ťažkostí vyrobiť doma každý sám alebo si ho dať priviezť.

Pokiaľ ide o kvalitu betónu, používajme betón s väčším obsahom cementu; základy skleníka netreba robiť príliš široké – stačí 8 až 15 cm. Širšie sú pri malých záhradných skleníkoch málokedy potrebné vzhľadom na nízku hmotnosť stavby. Priširoký základ zaberie veľa plochy, a na malých parcelách sa cení každý štvorcový meter. Najmä úzke základy a ich nadzemné časti treba vystužiť betonárskou oceľou.

Hĺbka základov podľa vyjadrenia odborníkov stačí 50 cm (o 10 cm viac, ako je maximálna hĺbka kyprenia). Je otázne, ako sa bude skleník správať v mrazoch. Zmrznutá voda totiž zvyčajne nadvihuje základy, ktoré nie sú uložené v nezámrznej hĺbke. Preto by sme skleník nemali stavať na blatistej pôde, v miestach, kde sa drží, resp. zhromažďuje voda počas dažďov. Na základ odporúčame niekoľko centimetrov pridať, aby sme sa dostali hlbšie k nezamŕzajúcej pôde – platí to najmä v horských a severne položených oblastiach Slovenska. Nerovnomerným pohybom sú ohrozené najmä skleníky s tenším, resp. slabším základom, s ťažkou oceľovou konštrukciou a sklenou výplňou.

Výrobcovia ľahkých montovaných skleníkov ponúkajú namiesto stavby základu základňu z oceľových profilov, ktorá je položená na pôvodnom teréne a k zemi je ukotvená pomocou oceľových kolíkov.

Podmurovka

Vhodné je, keď základy tvoria s nadzemným múrikom jeden celok z betónu. Na jeho zhotovenie použijeme nenáročné debnenie z lát s výškou 15 až 20 cm, ktoré na niekoľkých miestach zaistíme drevenými kolíkmi pri zemi a zhora pridrôtujeme tzv. rádlovacím drôtom, ktorý používajú betonári. Takisto ich môžeme len spojiť niekoľkými úzkymi latkami, ktoré pribijeme klincami. Výška nadzemného múrika by nemala byť príliš vysoká, lebo by vytvárala tieň, ktorým by trpeli nízke rastliny. Príliš nízka nadzemná časť zapríčiňuje odstrekovanie dažďovej vody na sklá a tým ich znečistenie a uľahčuje vstup škodcom do skleníka. Ak chceme dať podmurovke krajší vzhľad, môžeme na jej vytvorenie použiť prefabrikované tvárnice z farebného betónu. Vyrábajú sa aj tvárnice, ktoré pohľadovou stranou imitujú kameň. Z vnútornej strany by mal byť povrch nadzemnej časti hladký, aby sa v prípadných ryhách a nerovnostiach neusadzovali plesne.

Výplne

Cenovo najvýhodnejšie je obyčajné štvormilimetrové tabuľové sklo. Ľahko sa reže diamantovým rezačom na požadovaný rozmer. Pri práci so sklom treba mať určité skúsenosti. V opačnom prípade musíme rátať s väčším odpadom, preto si na vyplnenie všetkých plôch radšej kúpme viac skla, ako je potrebné.

Experimentovanie so špeciálnymi sklami, ktoré rozptyľujú svetlo tak, že v skleníku prakticky nevzniká tieň, neodporúčame (lineárne svetlo menia na rozptýlené, tzv. difúzne svetlo). Toto sklo je drahšie a radšej si ho dajme narezať u sklenára, resp. priamo u predajcu. Aby sklo lepšie mechanicky odolávalo nárazom (napríklad ľadovca), je dobré ho osadiť na pružné podložky v ráme.

Ako výplne skleníkových stien (konštrukcií) môžeme využiť aj polykarbonátové platne, ktoré sa skladajú z viacerých vrstiev vyplnených vzduchom, takže skleník udrží teplo naakumulované cez deň zo slnečného žiarenia. Súčiniteľ prechodu tepla je až 1,25 W/(m² . K). Ich cena je však pomerene vysoká.

Predávajú sa aj platne z polypropylénu, ktoré sú síce cenovo prístupnejšie ako polykarbonátové, nemajú však takmer nijakú tepelnoizolačnú schopnosť, podobne ako sklo. Nie sú celkom priehľadné, ale sú dobre priesvitné. Výhoda plastov oproti sklu je najmä v tom, že nie sú krehké, takže bez ťažkostí odolajú aj krupobitiu. Keďže sú ľahké, celok spolu s ľahkou hliníkovou konštrukciu musí byť dobre ukotvený k zemi, resp. k základom.
Hotové montované skleníky sa vo väčšine prípadov navrhujú na silu vetra do 80 km/hod. Plasty možno ľahko deliť a práca s nimi je bezpečnejšia ako práca so sklom. Polykarbonát bez ťažkostí znáša vysoké teploty (od –40 do +115 °C).

Postup pri zhotovení montovaného skleníka s hliníkovou konštrukciou a výplňou z polykarbonátu

1. Najprv zhotovíme základ, ku ktorému priskrutkujeme základňu.	2. Základňa musí byť podložená po celej ploche.
3. Vztýčime stĺpiky a zavetrujeme ich (podoprieme).	4. Primontujeme základné prvky konštrukcie.
5. Primontujeme lišty na uloženie výplne.	6. Do konštrukcie vkladáme polykarbonátové platne.
	7. Primontujeme dvere, dotiahneme pevne všetky skrutky a zaistíme výplne.

Umiestnenie a orientácia

Skleník umiestňujeme tak, aby slnko osvetľovalo najväčšiu plochu skleníka počas najdlhšej časti dňa, teda jeho pozdĺžna os by mala smerovať zo západu na východ. Vtedy získame v jarných mesiacoch najviac tepla zo slnečného žiarenia (v teplých mesiacoch túto stranu zatienime špeciálnou tkaninou). Tomu prispôsobíme aj výsadbu. Najjužnejšie vysadíme najnižšie rastliny, na severnej strane budú najvyššie rastliny. Rastliny všetkých výšok tak budú mať dostatok slnka. Rastliny v rade nesmú byť priveľmi nahusto, približne 40 až 60 cm (určuje sa podľa druhu zeleniny). Keďže skleníky zväčša majú obdĺžnikový pôdorys, budú rady buď rovnobežné s kratšou stranou a radov bude viac, alebo budú rovnobežné s dlhšou stranou skleníka a bude ich menej. Úzkemu a dlhému skleníku sa radšej vyhnime, lebo v chladnejšom období sa v ňom ťažko udržiava vhodná teplota.

Ak nemáme k dispozícii miesto, na ktoré svieti slnko počas celého dňa, umiestnime skleník tak, aby slnečné svetlo pôsobilo ráno a dopoludnia. Ranné slnečné lúče prebudia rastliny po chladnej noci rýchlejšie k životu. Počas dňa spravidla stúpne aj teplota vonkajšieho vzduchu, odparí sa vlhko z rastlín, a tak sa zabraňuje vzniku plesní. Priame popoludňajšie slnečné svetlo už nie je nevyhnutné. Ak majú byť teploty v noci nižšie ako 13 °C, dvere na skleníku treba zatvoriť už počas dňa – hneď ako na skleník padne tieň. Pri vyšších nočných teplotách stačí dvierka zatvárať navečer, pri nočnej teplote nad 19 °C môže skleník ostať na noc otvorený.

Okná a dvere

Keďže horúce letá nie sú nijakou výnimkou ani v severne položených oblastiach Slovenska, skleník môžeme namiesto jedných dverí na teplej strane skleníka (juh, západ) vybaviť aj ďalšími. Pri vyšších teplotách a bezvetrí treba vetrať dverami aj oknami, práve preto sú potrebné aj druhé dvere na opačnej strane skleníka. Čím väčšia je plocha dvier, tým ľahšie možno vetrať. V noci, na jar a na jeseň chránime rastliny pred prílišným prievanom a chladom, preto otvárame len dvere na teplejšej strane. Okrem toho treba skleník vybaviť vetracími strešnými oknami (aspoň jedným – v teplom počasí totiž pomôžu znížiť teplotu. Veľké skleníky, ktoré majú dĺžku viac ako 6 m, musia mať v stenách aj bočné vetracie okná. Pri teplote 25 °C a viac je najlepšie rastliny zo skleníka vyniesť, resp. vysadiť vonku. V ostatnom čase sa na reguláciu vetrania predávajú automatické otvárače okien pracujúce na princípe tepelnej rozťažnosti.

Technické zariadenia skleníka

V skleníkoch sa bežne využívajú aj automatické otvárače okien, kvapkové závlahové systémy či textílie proti zaburineniu. Na lepšie využitie priestoru je vhodné vybaviť skleník policami s výsadbovými nádobami. Nádoby môžu mať elektricky vyhrievané dno a zavlažovanie pomocou dlhých knôtov. Na vyhrievanie skleníka vo výnimočne chladnom období sa používajú elektrické (s plastovou výplňou) alebo plynové piecky. Treba však s nimi narábať opatrne, aby nevznikol požiar, prípadne aby sa nedeformovali plastové výplne, resp. nepopraskalo sklo vplyvom tepla. Predávajú sa aj elektrické vykurovacie rohože, ktoré prehrievajú rastliny zospodu.

Prevádzka a údržba

Správne postavený skleník predĺži vegetačné obdobie rastlín do teplôt vonkajšieho vzduchu až –1 °C. Do skleníka je najlepšie vybrať kvalitnú čiernu zem, ktorá vďaka farbe lepšie pohlcuje teplo zo slnečného žiarenia. Úrodná zem musí byť v dostatočnej vrstve 40 až 50 cm, lebo v skleníku narastú mohutnejšie koreňové systémy, ako majú rastliny vysadené vonku.

Vo vlhkej klíme skleníka sa ľahko uchytia plesne. Preto skleník vetráme vždy, ak to počasie dovoľuje. Do skleníkovej pôdy nesmieme zaprávať ako hnojivo zvyšky rastlín, ktoré sú známe častým výskytom plesní (zemiaky, rajčiaky, uhorky). Ako umelé hnojivá používame len také, ktoré nezanechávajú zvyšky v pôde (najmä chloridy). Maštaľný hnoj musí byť dobre vyzretý, aby sa rastliny nepoškodili (čerstvý hnoj môže zničiť niektoré užitočné látky v pôde). Rastliny polievame striedavo dažďovou i studničnou vodou, aby sa zachovala stála kyslosť pôdy. Pri takomto postupe prakticky netreba zem v skleníku vymieňať.

Text: Stanislav Botur s použitím materiálov firiem Limes a Lanit Plast
Foto: Lanit Plast, HCV Group, Limes
Zdroj: časopis Urob si sám