Stromy treba strihať úplne inak! Koniec zimného rezu a prečo už nefunguje

Roky sme verili, že ovocné stromy treba rezať v zime a v lete už len doupravovať. Skúsený ovocinár však prichádza s metódou, ktorá obrátila zaužívané zásady hore nohami. Nejde o popretie všetkých doterajších postupov, ale o systém, ktorý reaguje na dnešné klimatické a pestovateľské podmienky.

Galéria

Zimný a predjarný rez spolu s letným Šittovým rezom tvorili desaťročia základ ovocinárskej praxe. Skúsený ovocinár Eduard Jakubek však tvrdí, že v dnešných podmienkach už tento systém stromom často viac berie, než im pomáha. V rozhovore vysvetľuje, prečo presúva ťažisko práce so stromom do vegetačného obdobia, neuznáva zimný rez, letorasty skracuje oveľa radikálnejšie a do koruny zasahuje každý mesiac s prekvapivým výsledkom.

Koniec zimného rezu a prečo už nefunguje

Zimný rez patrí medzi najzákladnejšie odporúčania ovocinárov. Vy však tvrdíte, že je dnes zbytočný, dokonca nežiaduci. Prečo?

Zimný rez vznikol v čase, keď boli zimy úplne iné, než aké máme dnes. Strom bol v hlbokom pokoji, pôda bola premrznutá a koreňový systém naozaj oddychoval. Dnes je situácia zásadne odlišná. Zimy sú mierne, často bez mrazov, a koreňový systém sa prebúdza už v januári alebo vo februári. Koreňové vlásočnice hľadajú živiny, pripravujú sa na rast. Strom sa začne pripravovať na sezónu, aj keď to navonok ešte nevidíme. Keď do toho vstúpime rezom v čase, keď už je strom v pohybe, oberáme ho o energiu. Keď sa to opakuje niekoľko rokov po sebe, strom slabne. Vidno to na jeho raste, na zdravotnom stave aj na úrode. Preto sa snažím urobiť všetky dôležité zásahy ešte na jeseň, ideálne do konca októbra, aby strom vstupoval do zimy vyrovnaný.

Tradičná poučka hovorí, že zimný rez podporuje rast a letný rez ho brzdí. Ako sa na túto poučku pozeráte dnes?

Táto poučka vznikla pri jednorazových silných zásahoch. Keď strom raz za rok tvrdo orežete, reaguje prudkým rastom. A potom ho v lete musíte brzdiť. Ja strom do tejto situácie vôbec nenechám dôjsť. Rast je počas sezóny priebežne usmerňovaný upravovacím rezom, neeskaluje do extrémov. Strom je pokojnejší a vyrovnanejší.

Zimný rez sa robil aj preto, že bez listov je lepší prehľad o korune. Prečo to podľa vás nie je skutočná výhoda?

To je výhoda pre človeka, nie pre strom. Ja nechcem strom hodnotiť raz za rok, keď nemá listy. Chcem s ním pracovať vtedy, keď vidím, ako rastie, kde má slabé miesta, kde sa mu darí a kde nie. Počas vegetácie presne vidíte, ktorý výhonok je zbytočný, chorý alebo ide nesprávnym smerom. A hlavne môžete zasiahnuť hneď.

Upravovací strih počas sezóny je základ

Hovoríte o „upravovacom strihu“. Čo je jeho podstatou?

Podstatou je, že strom neupravujem jednorazovo, ale priebežne od mája do októbra. Nejde o tvrdé rezy, ale o množstvo menších zásahov v období, keď strom aktívne rastie. Strom tak nikdy nemá nadbytok letorastov, netvorí dlhé biče a nevyčerpáva sa. Ja hovorím, že strom treba upravovať, nie rezať. Je to podobné ako u človeka, tiež si nestriháme vlasy, bradu či nechty len raz za rok, ale priebežne.

Kľúčovými mesiacmi sú máj a jún. Vtedy letorasty rastú najintenzívnejšie, a preto ich skracujem o dve tretiny na všetkých ovocných stromoch, dvakrát aj trikrát. Čiže nie o jednu tretinu ako pri Šittovom reze. Ak v tomto období nezasiahnete, výhonok vyrastie do metra či dvoch a neskôr ho musíte riešiť tvrdým rezom. Ja ich udržiavam v dĺžke 20 až 30 centimetrov a strom sa nerozbieha do extrémov.

Zásadný rozdiel oproti Šittovmu rezu, ktorý sa robí v lete, je teda v tom, že skracujete o dve tretiny, nie o tretinu. Prečo práve takto?

Keď skrátite letorast len o jednu tretinu, metličky sa vytvoria v hornej časti a strom ide do výšky. To je presne to, čo nechcem. Keď skrátim o dve tretiny, metličky vznikajú nižšie. Strom sa rozkladá do priestoru, nie do výšky. Vďaka tomu viem udržať strom vo výške, ktorú chcem, dva až dva a pol metra počas celého jeho života.

Ako strom reaguje na opakované zásahy počas sezóny?

Skúsenosť je presne opačná, než sa ľudia obávajú. Strom nie je oslabený, ale stabilizovaný. Nemá nadbytočné výhonky, ktoré by ho vyčerpávali, nemá dôvod reagovať prudkým rastom. Po prvotnej zmene ide už len o jemné úpravy. Strom je pokojnejší, zdravší a dlhodobo vyrovnaný.

Čo potom v ďalších mesiacoch?

V júli, auguste, septembri a aj v októbri režem na prevod. Pozerám sa na strom ako na celok, z odstupu. Neuprednostňujem stredník, snažím sa o rovnomerné rozloženie koruny, aby mali všetky časti dostatok svetla.

Veľmi sa mi to osvedčilo, napríklad trojročné stromčeky po takomto reze sú veľkosťou ako 5- až 6-ročné. Je to preto, lebo živiny z koreňov idú do výhonkov, ktoré sú „potrebné“, keďže tie „nepotrebné“ stále odstraňujem. So strihaním končím v októbri a opäť začnem v máji.

Zdravotný stav stromu, vošky a chémia

Tvrdíte, že takto striháte posledných 10 rokov a vďaka tomuto systému výrazne obmedzujete choroby a škodce…

Áno. Keď strom nenecháte prerásť a nemá nadbytok letorastov, automaticky sa v ňom menej držia choroby a škodcovia. Počas vegetácie neodstraňujem len prebytočné výhonky, ale aj múčnatku, glejotoky, vysychajúce konáriky. Snažím sa, aby na strome zostalo len to, čo je zdravé a vitálne. Ovocné dreviny vôbec chemicky neošetrujem a ani to robiť nebudem. Uvedené choroby a škodce zlikvidujem týmto rezom na 90 – 95 percent.

Keď v máji a júni zakracujem letorasty, často ich strihám aj s voškami. A ja ich aj tak musím strihať – či tam vošky sú, alebo nie. Tým, že zasahujem včas, vošky nemajú priestor sa rozmnožiť. Navyše, posledný upravovací strih robím v septembri a októbri, čím odstránim aj vajíčka, ktoré tam vošky nakládli na prezimovanie.

Aké hnojivo by ste odporučili pre ovocné stromy, aby dobre rástli?

Moja odpoveď bude opäť netradičná. Hnojím ich pravidelným okopávaním raz až dvakrát mesačne. Okolo stromov po výsadbe nechávam meter až meter a pol široký kruh, ktorý okopávam. Robím to približne prvých 7 – 10 rokov, neskôr to nemá význam, lebo koreňová sústava je už mimo toho kruhu. Skyprím pôdu, podkopem korienky, klíčiace a mladé buriny, a vôbec ich nevyberám. Považujem to vlastne za zelené hnojenie, ale ja ho nesejem, semená burín sa tam dostávajú samy. Pokosenú trávu používam ako mulč okolo stromov. Ďalej už pracujú dážďovky, ktoré organický materiál vnášajú hlbšie do pôdy a pretvárajú ho na živiny. Čiže nielen rezom, ale aj agrotechnikou – kyprením a vytváraním zeleného hnojenia – dosahujem, že stromčeky tak dobre rastú.

Vlky, výška stromu a dlhodobá rovnováha

Väčšina ovocinárov považuje takzvané vlky za problém. Vy tvrdíte opak.

Vlky nie sú problém. Sú to nové výhonky, z ktorých sa dá vytvoriť nový plodonosný obraz. Tradične sa odstraňovali, ale ja ich využívam. Za dva roky z nich môže vzniknúť plnohodnotná rodiaca časť stromu. Ide len o to, aby ste si vybrali, ktoré chcete ponechať.

Často zdôrazňujete, že strom dokážete udržať v presnej výške. Prečo je to pre vás také dôležité?

Pretože strom nemusí rásť do výšky, aby bol plodný. Viem všetky stromy udržať vo výške, ktorú chcem, dva až dva a pol metra, a to počas celého ich života. Nechcem úrodu v štyroch alebo siedmich metroch. Chcem ju tam, kde na ňu človek dosiahne. Strom sa potom správa vyrovnane a netlačí energiu do zbytočného rastu.

Čo keď vás niekto zavolá k veľkému prerastenému stromu?

V takom prípade obyčajne robím hlbší zásah, niekedy aj v dvoch či troch krokoch, a po ňom prechádzam na upravovací strih každý mesiac.

Pri tých mladých, keď idete vysádzať, mnohí híkajú, že odstrihnete celú korunu. Určite čitateľom a záhradkárom napadne, či sa tým stromček neoslabí úplne.

A to sú opäť skúsenosti, že robím paličku. Čiže na výške 80 – 100 cm to zrežem na kolík. A teraz opäť, prečo som to takto začal robiť? Stromčeky predávané s voľným koreňovým balom sú vyorávané, ale nie s celým koreňovým systémom. Kým sa predajú, sú opreté na výstavách v stánkoch a ich korienky postupne vysychajú, aj keď ich predávajúci polievajú vodou. Scvrknutý a zaschnutý koreňový systém nestačí vyživovať korunku, ktorú skrátime len o jednu tretinu, pretože korene nemajú dostatok živín. Preto pri výsadbe mladých stromčekov z nich robím len paličku na výšku 80 až 100 cm a stromček vysadím. Keby všetky škôlky predávali palicu v metrovej výške, nepredali by nič, nikto si to nekúpil, lebo nemá korunku.

Ako dlho bude trvať stromu po výsadbe, kým si založí novú korunu?

Koreňový systém vo vrchnej časti vyženie zo spiacich púčikov letorasty. Z nich v prvom roku ponechám 5-6 letorastov, spodné odstraňujem. Ak sa to nestane, v ďalšom roku ešte raz urobím „palicu“. Mladým stromčekom potom v druhom roku skrátim vytvorené letorasty o dve tretiny výchovným rezom, aby sa vytvorili bočné konáriky – budúce kostrové konáriky. Tretí rok ich ešte raz o dve tretiny zrežem a od štvrtého roku ich už radikálne nezakracujem. Tým, že im tvrdým rezom v prvých dvoch, troch rokoch nedovolím rodiť, vo štvrtom roku mi nahradia stratené plody niekoľkonásobne.

Upravovací rez alebo strih uplatňujete na všetkých skupinách ovocných drevín, rovnako na jadrovinách, kôstkovinách, škrupinovom a drobnom ovocí?

Áno, na všetkých. Proste odstraňujeme to, čo je nadbytočné a tým energiu stromu, vodu a živiny smerujeme do konárov a vetvičiek, ktoré chceme, aby rástli, a do úrody. Stromček potom nemusí vyživovať nadbytočné letorasty, ktoré by sme pri starom spôsobe rezu odstránili už veľké napríklad v zime. Tiež stále odstraňujeme choré a napadnuté časti.

Keby ste mali celý tento systém zhrnúť jednou myšlienkou, aká by to bola?

Stromy netreba rezať podľa kalendára, ale podľa toho, ako rastú. Menej tvrdých zásahov, viac včasných úprav. Keď strom upravujete vtedy, keď žije, odvďačí sa vám zdravím, rovnováhou a úrodou.

Text: Jana Komadelová v spolupráci s Eduardom Jakubekom
Foto: Miro Pochyba, shutterstock.com
Zdroj: Časopis Urob si sám