Čoskoro začnú červenať: Dajte pod jahody ihličie alebo slamu, inak riskujete pleseň

Májové slnko a občasné prehánky prebúdzajú záhradu k životu a pohľad na rozrastajúce sa trsy jahôd sľubuje bohatú sezónu. Priesady už odkvitli a pod zelenými listami sa začínajú formovať prvé ťažké plody. Pre každého domáceho pestovateľa je to moment plný očakávania. Stačí však pár dní intenzívnejších jarných dažďov, teplé dusno a namiesto plných misiek sladkých červených plodov nájdete v záhone len nevzhľadnú sivú hnilobu.

Galéria

Najväčší nepriateľ jahodovísk – pleseň sivá – totiž nikdy nespí. Jej spóry prežívajú v pôde a trpezlivo čakajú na moment, kedy sa plody vlastnou váhou sklonia a dotknú sa vlhkej zeme. Našťastie nemusíte siahať po agresívnej chémii z obchodu. Stačí aplikovať jednoduchú mechanickú prevenciu, ktorá úrodu stopercentne zachráni.

Prečo je kontakt s pôdou pre jahody rizikový?

Pôda si v tomto období prirodzene drží vysokú vlhkosť. Keď na ňu položíte dozrievajúci plod, uzatvoríte prívod vzduchu a vytvoríte pod ním tmavé, vlhké prostredie, a teda dokonalý inkubátor pre hubové choroby.

Pôvodca plesne sivej (Botrytis cinerea) je mimoriadne efektívny patogén. Na to, aby spóra vyklíčila a prenikla cez jemný povrch jahody, jej stačí 10 až 15 hodín nepretržitého ovlhčenia plodu pri teplotách medzi 15 až 20 °C. Akonáhle infekcia napadne jeden plod, bleskovo sa pomocou mikroskopických vlákien (mýcelia) šíri na všetky susedné jahody v trse. Izolácia plodov od mokrej pôdy a zabezpečenie prúdenia vzduchu sú preto alfou a omegou úspešného zberu.

UROB SI SÁM na celý rok zadarmo!

Predplaťte si Urob si sám na rok za 20 € a my vám dáme darčekovú kartu Möbelix v rovnakej hodnote. Výhodná ponuka, ktorá sa vám vráti.

Kúpiť predplatné

Kúpiť predplatné

3 účinné spôsoby, ako odizolovať plody od vlhkej zeme

Na účinné riešenia nepotrebujete nič neobvyklé. Jahody udržíte v suchu a čistote pomocou materiálov, ktoré máte pravdepodobne v dielni alebo na dosah ruky.

1. Slamená nástielka

Názov jahôd v angličtine (strawberries) nie je náhodný. Slama (straw) k nim neodmysliteľne patrí už po stáročia.

Medzi riadky a priamo pod vyvinuté trsy jahôd nastielajte súvislú, zhruba 3 až 5 cm hrubú vrstvu čistej, suchej slamy alebo drevitej vlny.

Slama má duté steblá, vďaka čomu po daždi extrémne rýchlo schne a prebytočnú vodu prepúšťa hlbšie do pôdy. Plody ležia na suchom, vzdušnom podklade. Slama potláča aj rast buriny a udržuje pôdu pod sebou kyprú.

2. Borovicové ihličie

Ak nemáte prístup k slame, skvelou alternatívou je prechádzka do najbližšieho ihličnatého lesa.

Záhon nastielajte opadaným borovicovým alebo smrekovým ihličím (tzv. hrabankou). Ihličie vytvára hustý, pružný koberec, ktorý dokonale izoluje plody od hliny. Živica a aromatické silice obsiahnuté v ihličí navyše pôsobia ako prirodzený repelent proti slimákom, pre ktoré sú dozrievajúce jahody najväčšou pochúťkou. Pri rozklade dokáže ihličie zvýšiť kyslosť vrchnej vrstvy pôdy, čo jahodám biologicky vyhovuje.

3. Domáca výroba podpier

Pre kutilov, ktorí sa radi hrajú s detailmi a chcú pre svoje jahody absolútne maximum, je tu možnosť vertikálneho pestovania plodov.

Zo starého hrubšieho pozinkovaného drôtu si pomocou klieští vyrobte jednoduché podpery v tvare malých vidlíc alebo obrúčok, ktoré zapichnete k trsu a stonky s plodmi do nich jednoducho oprite. Plody budú doslova visieť vo vzduchu. budú mať 100 % prístup k slnečným lúčom, vďaka čomu dozrejú rýchlejšie a syntetizujú viac cukrov (budú sladšie).

Okolo plodu bude neustále prúdiť vzduch, takže aj po prudkej búrke uschne v priebehu niekoľkých minút, čo šancu na vznik plesne znižuje na nulu.

Text: Juraj Koreň
Foto: shutterstock.com