Pevné a ľahké drevené schody vhodné nielen na chalupu

Ak treba vystúpať z prízemia na poschodie, schody sú tou najpohodlnejšou cestou. Neznamená to však, že musia útly interiér ochudobniť o cenný priestor. Ak zvolíte namiesto betónu drevo, výsledok bude svieži a komfortný zároveň. Hoci vyzerá byť stavba dreveného schodiska náročná, pravdou je, že sa pri nej zaobídete aj bez náročných stolárskych spojov. 

Galéria

UROB SI SÁM

náročnosť: ****
čas: 2 dni
náklady: 107,60 €
ľudia: 1
obdobie: celoročne

Pôvodný stav

KONTROLNÝ ZOZNAM

MATERIÁL 107,60 €
(skutočná spotreba)
• drevené profily 98,00 €
dlážkovica 28 mm/4 000 mm (16,97 €/m²), tatranský obklad 11 mm/3 000 mm (7,30 €/m²), dosky 24 mm (14,23 €/m²)
• spojovací materiál 5,80 €
závitová tyč Zn 10 × 1 000 mm (0,85 €/ks), matica M10 (0,02 €/ks), podložka O 10 mm (0,01 €/ks), skrutky do dreva 5 × 70 mm (0,05 €/ks)
• lepidlo 3,80 €
Pattex Wood Express 3,80 €/250 g

NÁRADIE A POMÔCKY
• píla
• hobľovačka
• fréza
• brúska
• vŕtačka
• pneumatická klincovačka
• zvierky 

PRACOVNÝ POSTUP

1. PRIESTOR
Interiér vypraceme, aby sme získali pracovný priestor. Schody zaberú pri montáži na zemi omnoho viac miesta, ako potrebujú po osadení. 

2. DORAZ
Na pokosovej píle vyrobíme doraz na presné pílenie schodníc. Pomocná doska nám zabezpečí, aby sa konce rezov nestrapkali. 

3. REZANIE
Z palubiek si nakrátime polotovar na výrobu schodníc. Takéto rezivo je vždy pevné, rovné, suché a bez pohľadových chýb.

4. LEPENIE
Disperzným lepidlo začneme s lepením dielcov. Tri lamely vedľa seba nám poskytnú materiál na dve schodnice. Vďaka tomu ušetríme.

5. STUŽOVANIE
Zvierkami dielce stiahneme, avšak iba do takej miery, aby sa nám priečne neprehýbali. Ak je to nutné, na vyrovnanie pridáme výstuhu.

6. RAMENÁ
Z rovnakého materiálu zlepíme ramená. Tentokrát pracujeme s plnou dĺžkou, priečne vystuženie je však nevyhnutné.

7. PLATFORMA
Osadenie schodov k nerovnému stavebnému otvoru nám zjednoduší montážna platforma. Tú si môžeme narezať z OSB panelu.

8. ROZMERANIE
Rozmeriame otvory na ukotvenie platformy. V našom prípade vytŕčali na priečelí balkóna závitové tyče kedysi osadené v betóne.

9. VŔTANIE
Plochý stopkový vrták je najlepším pomocníkom pri hĺbení otvorov vo vrstvenom materiáli. Otvory majú čisté okraje aj pri veľkom priemere.

10. UPEVNENIE
Platformu pripravíme na kotvenie. V našom prípade sme zdvojili jej hrúbku, aby sme pevne preklenuli zistené nerovnosti. 

11. VYVÁŽENIE
Pre pohodlnú montáž schodiska je praktické, ak je platforma osadená vo vodováhe. Pri jej osádzaní si preto pomôžeme dištančnými podložkami.

12. ZAMERANIE
Maliarskou páskou si na zemi vyznačíme líniu na osadenie schodov. Tým sme vymedzili dve roviny, ktoré budeme premosťovať.

13. OPÍLENIE
Zo zlepených schodnicových dielcov opílime perá. Aby boli rezy čisté, kotúčom zoberieme aj milimetrový prúžok z celej hrúbky materiálu. 

14. ROZMIETANIE
Dielce rozmietneme na presnú šírku schodnice. Pri druhom pílení sa tak zbavíme aj drážky, ktorá je pozostatkom dlážkovice.

15. OPÍLENIE
Podobným spôsobom opílime aj hrany ramien schodiska. Keďže ide o dlhé dielce, bez pomocníka sa v tomto prípade nezaobídeme.

16. LÍNIA
Murárskou šnúrou si vytýčime líniu budúceho schodiska. Tá nám pomôže urobiť si lepšiu predstavu o tom, aký strmý výstup budeme mať.

17. DĹŽKA
Dĺžku ramien vytýčime pomocou metra. Snažíme sa pritom pásmo natiahnuť tak, aby nám nevznikol priehyb spôsobujúci odchýlku. 

18. UHOL
Do pokosníka si prenesieme aj uhol sklonu. Teraz prišla posledná chvíľa, kedy ešte môžeme urobiť drobné úpravy projektu. 

19. RAMENÁ
Na ramenách si zaznačíme ich koncové uhly na zarezanie. Uhol pokosníka prechádza lepeným stredom, doplnok si vyznačíme trojuholníkom. 

20. ZAREZANIE
Ramená zapílime podľa naznačených línií. Pílu vedieme na vonkajšej strane čiary, snažíme sa o jej kolmé vedenie masívom. 

21. BRÚSENIE
Schodnice prebrúsime, aby sme zjednotili plochu na lepených spojoch. Pri správnom lepení by odchýlky plôch nemali presiahnuť 0,5 mm.

22. OMIETANIE
Z dosiek si rozmietneme materiál, ktorý má rovnakú šírku ako schodnice. Budeme z nich vyrábať výplňové dielce na oporu schodníc.

23. POMÔCKA
Na pokosovej píle si vytvoríme dĺžkový doraz so zauhlením. Uhol sa bude opäť zhodovať s tým, ktorý sme uložili do pokosníka.

24. REZANIE
Z pripraveného materiálu narežeme výplne. Ich dĺžka sa zhoduje s výškovým rozdielom stupníc skrátením o ich hrúbku. 

25. HRANY
Brúsnym papierom stiahneme pílené hrany. Drobné zaoblenie zabráni prípadnému vyštiepeniu vláken pri zostavovaní schodiska. 

26. LEPENIE
Disperzným lepidlom a stolárskou klincovačkou uchytíme prvú výplň k spodnej, vnútornej strane ramena. Lícujeme ju s čelnou hranou. 

27. VYMERANIE
Každú ďalšiu výplň rozmeriame pomocou schodnice. Klincovačka zabráni tomu, aby nám dielce po lepidlovom lôžku kĺzali. 

28. ZVIERKOVANIE
Všetky výplne za čerstva utiahneme zvierkami. Tým zaistíme ich bezškárové spojenie s ramenami, aby spoje dosiahli maximálnu pevnosť. 

29. ZAREZANIE
Zarezať budeme musieť aj spodné konce ramien. I tentokrát prenášame rovnaký uhol, ktorý máme po celý čas uzamknutý v pokosníku. 

30. HRANY
Na schodniciach vytvoríme hoblíkom jemné fazety. Tým do budúcna zabránime poškodeniu citlivých rohov a vzniku oderkov. 

31. LEPENIE
Schodnice budeme vlepovať pomedzi výplne. Lepidlo nanášame na koncové časti výplní, k ramenám kotviť schodnice nemusíme. 

32. NABÍJANIE
Schodnice nabíjame jednu po druhej do lepidlového lôžka. Čelná fazetka musí lícovať s hranou ramena, doklepnutím vieme polohu upraviť. 

33. OPAK
S lepením pokračujeme aj na opačnej strane schodníc. Tentokrát opäť potrebujeme pomocníka, aby sme dodržali otvorený čas lepenia. 

34. NABÍJANIE
Ramená musíme nabiť tak, aby nám schod po schode zapadli do drážok, aj keby sa objavili drobné chyby či nezrovnalosti. 

35. ZAROVNANIE
Ak nám vzniknú drobné nedostatky, vieme ich dotiahnuť zvierkami. Schodnice nám musia lícovať čelo ramien, pritiahneme ich.

36. ROZMERANIE
Na ramená si vyznačíme stredové osi schodníc. Nemeriame šablónou rozstupy, ale každú líniu samostatne podľa umiestnenia.

37. VŔTANIE
Na ryskách zahĺbime otvory pre skrutky. Nezabudneme na zahĺbenia, do ktorých budeme vedieť zanoriť ich hlavičky.

38. FIXOVANIE
Pri montáži použijeme samorezné skrutky s polozávitom. Mali by byť z húževnatého materiálu, ktorý pod záťažou nebude praskať. 

39. SPEVNENIE
Skrutky dodajú schodom pevnosť a zabránia tomu, aby sa lepené spoje pod záťažou uvoľňovali a neskôr začali vŕzgať. 

40. VZPERY
Tesne pod schodnicami pri koncoch ramien začneme s vŕtaním otvorov pre upevnenie výstuh. Opäť dbáme na čisté hrany vŕtania.

41. MATERIÁL
Výstuhy budeme vyrábať zo závitových tyčí, ktoré umiestnime do krycích rúrok. My sme použili kúrenárske AL-PEX rúrky s bielym plášťom. 

42. MONTÁŽ
Výstuhy zostavíme a ukotvíme podložkami a maticami do rámu schodiska. Tým dosiahneme ich spevnenie a vyššiu bezpečnosť počas starnutia. 

43. ČELO
Na vrchnú časť schodovej zostavy pripravíme montážne čelo. Použijeme pritom zvyšok palubiek, ktoré sme si lepili na výrobu schodníc.

44. VŔTANIE
Nakreslíme osi ramien a vyvŕtame montážne otvory na kotvenie. Tie zabránia tomu, aby nám masív ramien praskol.

45. LEPENIE
Keďže pôjde o namáhanú súčasť, nezabudneme ani na vytvorenie lepidlového lôžka. Pružná disperzia so zmäkčovadlom je najvhodnejšia.

46. UPEVNENIE
Čelo fixujeme skrutkami. Ak použijeme samorezky s polozávitom, spoj už nebudeme musieť doťahovať zvierkami. 

47. OSADENIE
Schody osadíme a ukotvíme do platformy. Skrutkovanie uskutočníme tak, aby znieslo záťaž, ktorá bude vznikať pri používaní. 

48. REZANIE
Z obkladových lamiel si narežeme latky na obklad ramien schodov. Šírku zameriame podľa hrúbky dlážkovice a výplňových podpier. 

49. ZAOBLENIE
Tvarovou frézou vytvoríme dekoratívne zaoblenie. My sme použili dutú rádiusovú frézu, vhodné sú aj ozdobnejšie profily. 

50. LIŠTOVANIE
Krycie lišty zakrátime a osadíme z čelnej strany schodov. Pneumatická klincovačka nám uľahčí montáž a uchytenie bez lepenia. 

51. ZABRÚSENIE
Na zlome zladíme profily pásovou brúskou. Zjednotíme plochu a následne vytvoríme prechodové zaoblenie, podobné ako pri profile hrán. 

HOTOVO

DOBRÁ RADA

Lamely zo smrekového dreva majú zvyčajne jednotnejšiu kresbu ako z borovice, nájdete však na nich omnoho viac smolníkov a drobných nedostatkov. Pod olejom, lazúrou či lakom však vcelku zaniknú bez nutnosti vysprávky. Ak chcete ukryť masív pod krycí náter bez vysprávok, borovica bude lepšou voľbou.

REZIVO

MATERIÁL
To, že sme pri výrobe tohto schodiska použili dlážkovicu a tatranský obklad, nie je náhoda. Ide o materiály, ktoré sú dostupné v hobby marketoch, stavebninách a predajnej sieti, ktorá sa na stolárske rezivo nešpecializuje. Tým, že všetky majú od výroby vyfrézované perodrážky, umožňujú pohodlné lepenie a spájanie v domácich podmienkach. Našu konštrukciu sme preto podriadili materiálu tak, aby nadobudla maximálnu možnú pevnosť.

REZIVO
Podlahové lamely sa vždy vyrábajú zo suchého reziva, pri tatranskom obklade však nikdy nemáte istotu, že vám predajca naloží do auta tovar, ktorý je v úplnom poriadku. Ak sa na takýto projekt chystáte, nechajte všetko v domácom, suchom prostredí aklimatizovať, aby neskôr nevznikali pri zosychaní zbytočné pnutia a dielce sa nezmršťovali. Aby sa lamely pri dosúšaní nekrútili a nedeformovali, uložte ich do stohu, každý rad vymedzte tenkou latkou a celý balík zviažte popruhmi alebo zaťažte.

RUBOVÁ STRANA
Zvyčajne nedosahuje rovnaké pohľadové kvality ako lícna. Navyše pri nej nemôžete očakávať ani dôslednú povrchovú úpravu. Zvyčajne sú tam iba drážky, ktoré bránia priečnemu prehýbaniu širších dielcov. Ak sa obávate, že spodné strany schodníc budú z vášho materiálu z rubovej strany nedostatočne estetické, všetky lamely si vopred prebrúste a dolaďte podľa potreby. V nejednom prípade sa nevyhnete tmeleniu drobných defektov.

MANIPULÁCIA
V interiéri nemusí byť najjednoduchšia, obzvlášť ak budete pracovať so 4- a 3-metrovými kusmi ako my. Jediným dĺžkovým limitom sú ramená schodiska, stupnice možno vyrobiť aj z kratiny. Vždy však s takým prepočtom dĺžky, aby ste mali odpadu čo najmenej. Ak ste uprostred rekonštrukcie staršieho rodinného domu, možno sa vám pošťastí zapojiť do projektu dlážkovicu, ktorú ste vybrali v niektorej z miestností.

SPÁJANIE

LEPENIE
Disperzné lepidlo triedy odolnosti D3 je najlepšou voľbou pre spájanie lamiel. Obzvlášť v prípade, ak si zvolíte také, ktoré má väčší podiel zmäkčovadiel. Vďaka nim ani nerovnomerne zlepené spoje nebudú po záťaži praskať a voda používaná na údržbu neoslabí pevnosť spojov. Takéto lepidlo sa za čerstva mokrou handričkou dobre čistí z dielcov bez toho, aby po ňom zostali stopy.

ŠKÁRA
Lepeného spoja nebude jednotná, pretože systém spojov pero-drážka je vždy navrhnutý tak, aby mal vôľu. Je to preto, lebo zmenou vlhkosti sa profil mení a deformuje, takže by s odstupom času nebolo možné dielce zasunúť do seba. Nemala by vás preto prekvapiť väčšia spotreba lepidla, ktoré okrem styčných plôch vypĺňa i vnútornú dutinu spoja. Práve v nej bude vysychanie lepidla spomalené, takže vyššia pracovná teplota je bonusom, ktorý vám šetrí čas.

STUŽOVANIE
Lepených dielcov vyžaduje nielen dostatočný počet zvierok, ale aj cit pri uťahovaní. Podobne ako pri lepení na tupo, aj tu sa prejavuje snaha panelov o uniknutie z tlaku ich prehýbaním. Pri ramenách sa snažte dosiahnuť čo najvyšší lisovací tlak, a to aj za cenu priečnych vystužení počas lepenia. Pri schodniciach na pevnom utiahnutí až tak nezáleží, pretože budú celoplošne podopreté vymedzovacími dielcami. Tie zaistia bezpečnosť schodiska i vtedy, ak by lepené spoje nepredvídateľne povolili.

ROVINNOSŤ
lepených kompletov je zvyčajne uspokojivá, takže nevyžaduje zrovnávanie hoblíkom alebo hrúbkovacou frézou. Zjednotenie povrchu možno dosiahnuť brúsením. Pásová brúska je vhodným nástrojom vtedy, ak skoky presahujú hranicu 0,5 milimetra, v ostatných prípadoch si vystačíte s excentrickou brúskou. Priečne prehnutie menšie ako 2 milimetre sa vo výslednej konštrukcii stratí, takže ak vás potrápia širšie vôle pero-drážky, nemusíte svoju snahu hneď vzdávať.

AKO NA TO?

KOTVENIE
schodov nie je náročné, pretože fungujú podobne ako záhradkársky rebrík. Kým budú opreté o ostenie stavebného otvoru, znesú plné zaťaženie. Hoci je ramená schodiska možné fixovať na oboch koncoch, vystačíte si i s jednou úrovňou tak, ako sme to riešili my. Pri kotvení možno použiť platňu z kompozitného materiálu, masívny obklad alebo oceľové kotvy upevnené priamo do steny. Keďže ide o pohľadový prvok, vizuálne riešenie musí zodpovedať zámeru.

VYMERIAVANIE
by malo prebehnúť vždy na mieste podľa vytýčených línií. Obzvlášť v prípade, ak vás v návrhu obmedzujú dvere či iné prvky, ktoré by mohli prekážať umiestneniu ramien. Hoci 10-centimetrová odchýlka dĺžky ramien sa pri zmene uhla ich osadenia príliš neprejaví na vodorovnosti stupníc, akýkoľvek pokus o skrátenie ramien v prípade núdze rozhádže geometriu stupníc. A to sa prejaví na znížení pohodlia. Výborným pomocníkom sú maliarske pásky a šnúry, pri hrubej nedokončenej stavbe môžete prenášať maliarskou šnúrou línie i na priľahlú stenu.

SKRÁTENÝ MODEL
Ak si nedokážete predstaviť, ako sa bude po vysnívaných schodoch kráčať, pomôže vám skrátený model s tromi schodnicami. Na ňom si môžete vyskúšať nielen strmosť, pre ktorú ste sa rozhodli, ale aj pohodlnosť prestupu zo schodnice na schodnicu. To platí obzvlášť v prípade, ak nejde o doplnkové schodisko ako v našom prípade alebo ak pracujete s drahším materiálom. Vytvorený model sa vám vo finále možno zíde kdesi vo dvore, pri výstupe na terasu a podobne.

KOMPROMISY
v geometrii možno dosiahnuť iba na schodniciach samotných. Ak sa zdá byť sklon príliš strmý alebo chcete nahustiť viacero schodníc na kratšie premostenie, potom vám pomôže zmeniť ich obdĺžnikový pôdorys. Ak na každom párnom schode skrátite pravú stranu a na každom nepárnom ľavú, získate tým geometriu typickú pre mlynárske schody. Zužujúci sa profil vytvorí priestor, ktorý umožní voľnejšie prekladanie nohy pri stúpaní. Nie je výnimočné, ak sa takémuto výrezu dá iný tvar ako trojuholníkový – napríklad s oblúkom.

NÁRADIE

BEZPEČNOSŤ
Omietanie ramien schodiska nie je na stolovej píle práca pre jedného. Obzvlášť pri ľahkých mobilných modeloch, kde môže váha ramena spôsobiť prevrátenie píly. Ak ste nútení pracovať sami a bez pomocníka, zvoľte pre túto úlohu radšej kotúčovú pílu alebo zanorovaciu pílu s vodiacou koľajničkou. Ak je potrebné rameno zúžiť o menej ako jeden centimeter, zvládnete to aj elektrickým hoblíkom. Drobná odchýlka hrán od kolmice projekt neohrozí.

POKOSNÍK
Je nástroj, vďaka ktorému sa vyhnete zložitej matematike, geometrickým výpočtom a odchýlkam. V celom projekte sa opakuje stále ten istý uhol, ktorý vyplýva zo sklonu vytýčeného šnúrkou. Pokosníkom možno značiť uhol samotný i jeho doplnok, takže pri každom nastavení píly a zapiľovaní koncov dokážete dosiahnuť mimoriadnu presnosť. Pri fixovaní uhla v pokosníku je dôležité nielen dotiahnuť jeho skrutku, ale aj skontrolovať, či je čepieľka zasunutá až na doraz.

JAPONSKÁ PÍLA
S drobným zubom vám pomôže zapíliť línie, pri ktorých sa bojíte, že priamočiara píla nebude vedieť dodržať líniu rezu. Práve presnosť je pre túto kategóriu ručných píl typická, rovnako ako akcia rezu pri ťahaní píly k sebe. Ak ste si doposiaľ do svojej výbavy takúto pílku nezaobstarali, mali by ste tak určite spraviť. V ponuke sú v nízkych cenách a po prvých rezoch prídete na to, že sú veľmi praktické i pri vyrábaní spojov. Dokážete s nimi bez skúseností riešiť situácie, ktoré sú pre elektrické náradie náročné.

PNEUMATICKÁ KLINCOVAČKA
Nie je pri tomto projekte povinnou výbavou, dokáže však výrazne urýchliť vlepovanie podperiek schodníc. Tenké ihličky zabránia dielcom, aby sa pri uťahovaní zvierok pohli a narušili tak šírku vymedzených škár. Ak ste nútení pracovať bez klincovačky, potom pomôže, ak do lepiacej škáry vsypete trochu kuchynskej soli. Takáto pomôcka zabráni kĺzaniu a v priebehu minút sa v disperznom lepidle rozpustí bez toho, aby narušila pevnosť spoja.

Finálne úpravy

ZOSTAVENIE
vyžaduje tímovú spoluprácu a trpezlivosť. Nie je možné schodnice len jednoducho pozasúvať do ramien a všetko zaskrutkovať. Dlážkovice majú od výroby rôzne intenzity prehnutia a schody sa budú snažiť uhýbať. Preto sme navrhli postup, pri ktorom sa vysporiadame s každou stranou samostatne namiesto toho, aby sme zasúvali schodnice pomedzi ramená kus po kuse.

SPEVNENIE
povrchových vrstiev masívu bude rozhodujúce pre estetickú životnosť schodníc. Bez ohľadu na to, či ste použili mäkší smrek alebo o čosi húževnatejšiu borovicu, napúšťacia fermež alebo ľanový olej im dodajú náležitú pevnosť a odolnosť proti zošliapaniu. Tri hĺbkové napúšťania by ste mali urobiť s odstupom niekoľkých dní, aby sa póry zaplnili prírodným polymérom, ktorý vzniká pri ich vysychaní. Platí pravidlo, že zahriaty ľanový olej síce plní póry omnoho intenzívnejšie, napúšťacia fermež sa však dostane viac do hĺbky.

POVRCHOVÁ ÚPRAVA
Ak chcete zachovať prirodzenú kresbu dreva, na namáhané plochy schodiska bude najlepšie použiť niektorý z polyuretánových lakov. Keďže schody sú po nanesení ľanového oleja v svietivých žltých tónoch, nemusíte už rozlišovať medzi polyuretánom priehľadným a polyuretánom so žltkastými tónmi. Rozdiel nebude badateľný. Prednosťou tohto druhu živice je vysoká odolnosť proti mechanickému opotrebovaniu. I to je jeden z dôvodov, prečo sa používa v telocvičniach a na športových plochách.

KRYCÍ NÁTER
Pripadá taktiež do úvahy. Trvácnou voľbou je alkydový náter, ktorý výrobca namiešal v receptúre pre okná a dvere. Nebude sa lepiť ani v horúcom interiéri a vďaka vysokému obsahu kvalitnej živice bude aj pevný, nepopraská. Počítať však musíte so zápachom, ktorý bude intenzívnejší ako pri ľanovom oleji, ktorý použijete v podnáteri. Bezzápachovou voľbou je akrylátová farba, ktorá sa riedi vodou. Hoci sa považuje za náter mäkký a pružný, pravdou je, že sa pod podrážkami topánok nezoderie tak rýchlo, ako by ste čakali.

Text a foto: Marcela Gigelová
Realizácia: Milan Gigel – redaktor denníka SME
Zdroj: časopis Urob si sám 12/2015, JAGA GROUP, s.r.o.