z pece do komina
Galéria (8)

Z pece do komína

Posedenie pri vyhriatej piecke či pri kozube dobre padne najmä v neskorej jeseni,  keď vonku vládne sychravé počasie.

Galéria

Vykurovaním udržiavame v chladnom období takú teplotu priestorov, aby mal človek tepelnú pohodu. Teplota vzduchu v obytnej miestnosti sa má pohybovať od 20 do 24 °C. Veľmi dôležitú úlohu zohrávajú aj teploty okolitých plôch (stien, nábytku, okien a i.), vlhkosť vzduchu (optimálna je 60 až 70 % relatívnej vlhkosti – meria sa vlasovým vlhkomerom) a rýchlosť jeho prúdenia. Pri nízkej teplote stien potrebujeme vyššiu teplotu vzduchu v miestnosti a naopak (preto je veľmi dôležité správne zateplenie). Príklady požadovaných teplôt v jednotlivých miestnostiach: jedáleň, spálňa, obývacia izba, kuchyňa, detská izba a WC 20 °C, kúpelňa 24 °C, chodba, predsieň 15 °C.

Miestne vykurovanie

O miestnom (lokálnom) vykurovaní hovoríme, ak je zdroj tepla umiestnený priamo vo vykurovanej miestnosti. Podľa druhu paliva poznáme vykurovacie telesá  na tuhé palivo (drevo, uhlie, biomasa – ktorá je z hľadiska bilancie oxidu uhličitého pri spaľovaní neutrálna a aj ekologická), kvapalné (ropa, mazut, nafta), plynné (zemný plyn, svietiplyn) alebo na elektrickú energiu.

Medzi výhody miestneho vykurovania môžeme zaradiť menšie straty tepla, dobrú tepelnú účinnosť, ľubovoľnú reguláciu teploty v miestnosti. Nevýhody sú napr. namáhavá obsluha, nehygienická prevádzka alebo strata času pri obsluhe.

Medzi najčastejšie poruchy pri miestnom vykurovaní patria nedostatočný komínový ťah (znečistenie komínového prieduchu sadzami alebo inými nečistotami), nedokonalé spaľovanie (slabý prívod vzduchu do kúreniska), nedostatočná tesnosť spojov (unikanie kysličníka uhoľnatéhoje životu nebezpečné) či poškodenie vykurovacieho telesa (prepálenie plášťa).

Medzi základné vykurovacie telesá na miestne vykurovanie patria: kozuby, murované a kovové pece (tuhé palivá), sálavé a konvekčné pece (tuhé i plynné), sálavé, článkové, akumulačné a infračervené (elektrina, plyn) vykurovacie telesá.

Kozub
Je to zariadenie s otvoreným ohniskom, poskytuje bezprostredný kontakt s horiacim ohňom, ale problémom je spaľovanie a najmä účinnosť využitia paliva (15 až 21 %). Otvorený kozub si vyžaduje veľký komín (komínové teleso s účinnou výškou 5 až 6 m a vnútorný priemer vložky 200 mm). Nevýhodou je nerovnomerné rozloženie teploty, väčšie prúdenie vzduchu v miestnosti. Pri stavbe kozuba je dôležité riešenie komínového telesa. Kozub môže byť na vnútornej stene (výhodou je menšie ochladzovanie komínového prieduchu), na obvodovej stene (čo zabezpečí lepší prívod vzduchu do ohniska) alebo uprostred miestnosti (ako dominujúci architektonický prvok miestnosti). Ako palivo sú najvýhodnejšie dubové a bukové drevo a ovocné dreviny. Kozuby veľmi často využívame ako prostriedok na relaxáciu, na temperovanie na začiatku alebo konci vykurovacej sezóny alebo ako náhradný zdroj vykurovania. Rozličné imitácie kozubov sa vykurujú plynom alebo elektrinou.

Nesprávnu funkciu kozuba môžu spôsobovať nesprávny prierez komínovým prieduchom, nedostatočný prívod čerstvého vzduchu, nesprávne zaobchádzanie s kozubom, priveľké ohnisko, nekvalitný materiál, z ktorého je kozub postavený (má byť z ohňovzdorného materiálu s akumulačnými vlastnosťami), nevhodné palivo (vlhkosť, veľa živice), rýchle ochladzovanie stúpajúcich dymov a klesnutie teploty spalín pod hranicu rosného bodu (slabá izolácia komína zapríčiňuje stekanie kondenzátu po stenách prieduchu).

Teplovzdušné kozuby
Okrem otvorených kozubov sa stavajú aj kozuby s oceľovými, liatinovými, jedno- či dvojplášťovými vložkami, ale z konštrukčného hľadiska nejde o kozub, ale o uzavretú pec. Vložkové kozuby dosahujú účinnosť 60 až 80 %, sú však veľmi citlivé na vlhkosť paliva. Najlepšie sú liatinové alebo oceľoliatinové vložky so šamotom. Na jednej až troch stranách majú špeciálne bórosilikátové sklo. Môžu dosiahnuť účinnosť 70 až 80 %. Obmenou sú kozubové teplovzdušné kachle z oceľových plechov. Spaľovacia komora je vyložená šamotom a k vykurovaniu dochádza prúdením vzduchu medzi dvojitým plášťom.

Kachľová pec
U nás majú dlhú tradíciu. Vykurujú sálaním tepla, pri ktorom nedochádza k zvýšenému víreniu vzduchu. Aj z hľadiska rozloženia teploty v miestnosti ide o kvalitný spôsob vykurovania. Dobre akumulujú teplo. Ako palivo sa najčastejšie používa drevná hmota. Ich účinnosť je viac ako 80 %. Pri správnom umiestnení možno jednou pecou vykurovať viaceré miestnosti. Stretávame sa aj s inými zdrojmi tepla (kotol na tuhé palivo, elektrický, plynový alebo iný zdroj), ktoré sú obložené keramickými obkladmi a kachle pripomínajú len svojím vonkajším obalom. Hybridná pec spája výhody vložkového kozuba a kachľovej pece. Je to oceľová alebo liatinová vložka obstavaná kachlicami. Na keramickom obale sú umiestnené vzduchové regulačné klapky. Ak sú otvorené, pec hreje ako teplovzdušný kozub. Po zatvorení sa do kachlíc akumuluje teplo, ktoré ho neskôr začnú sálať do miestnosti.

Elektrické akumulačné pece
Sú založené na báze akumulačného jadra z magnezitových tehál, ktoré sa nabíjajú nočným prúdom. Po nabití jadro uvoľňuje teplo najmä sálaním, ale v prípade potreby aj prúdením teplého vzduchu z vnútorného jadra. Dynamické pece sú vybavené ventilátorom, statické môžu mať regulačnú klapku. Nevýhodou akumulačných pecí sú pomerne veľké rozmery, čo znamená zníženie úžitkovej pôdorysnej plochy (takisto treba zachovať okolo pece bezpečnostnú vzdialenosť). Ak sa rozhodujeme pre elektrické vykurovanie, mali by sme vedieť, že od rozvodného podniku môžeme získať výhodnú dvojtarifnú sadzbu, ktorá prebieha 20 hodín na nízku tarifu a 4 hodiny na vysokú. Teplo možno akumulovať alebo priamo ním vykurovať. Známe sú akumulačné panely z pevného materiálu (napr. bloky magnezitu alebo mramoru).

Infražiariče
Vydávajú podobné lúče ako slnečné žiarenie bez škodlivých UV lúčov a bez viditeľného svetla. Najčastejšie sú elektrické, ale môžu byť aj plynové. Teplo, ktoré sa rozdeľuje do priestoru, ohrieva pevné predmety vrátane človeka. Elektrické zariadenia sú nehlučné, vzbudzujú pocit ako pri kachliach a tie moderné majú zaujímavý dizajn (napr. mramor, zrkadlo).

Komín
Každý kozub, pec či spaľovací kotol treba pripojiť na spoľahlivý komín, ktorý je súčasťou vykurovacieho systému. Prvoradou úlohou komínového systému je bezpečne odviesť spaliny nad strechu, kde sa rozptýlia do ovzdušia. Tak sa chráni zdravie obyvateľov domu. Komín je veľmi dôležitá súčasť domu a v nijakom prípade nesmieme podceňovať jeho návrh a výstavbu. Treba radšej tieto činnosti nechajme odborníkom.

Výber a návrh komína

Výber správneho komínového systému závisí od pripojeného spotrebiča – kotla, ktorý sa na komín napojí dymovodom. Popri inštalácii primárneho zdroja tepla (plynového kotla) majitelia rodinných domov si zväčša želajú aj spotrebiče na tuhé palivo – pec či kozub. Moderné vložkové komíny to umožňujú. Sú tesné a odolné proti agresívnemu kondenzátu, ktorý vzniká pri ochladení spalín v prieduchu komína, sú odolné proti požiaru aj pri horení sadzí a majú dlhú životnosť. Návrh komínového telesa treba prediskutovať s projektantom, so stavebnou firmou a stavebným dozorom, aby budúci komín okrem bezpečnosti prevádzky spĺňal aj potreby majiteľa. Stavebná firma by mala venovať pozornosť dodržaniu projektu a pri výstavbe dodržať montážny návod. To by malo vylúčiť neskoršie reklamácie. Stavebný dozor zabezpečuje správnu montáž a zabraňuje chybám pri výstavbe.

Projekt
Na dosiahnutie potrebného ťahu v prieduchu komína musí mať komín správnu výšku, prierez a vyústenie (prieduch je zvislý otvor v telese komína). Ideálny tvar komínového prieduchu je kruh, lebo trecia plocha steny je pri úniku spalín najmenšia. V jednom komínovom telese môže byť viac prieduchov pre rozličné druhy paliva. Výpočet priemeru prieduchu je úlohou projektanta. Pri centrálnom plynovom vykurovaní rodinných domov v 95 %  stačí priemer 14 cm. Pre spotrebiče na tuhé palivá, ako je napríklad uzavretá kozubová vložka, postačuje priemer 16 až 18, na otvorené kozuby sa odporúča priemer 20 cm. Ak priemer prieduchu nezodpovedá výkonu, stráca spotrebič účinnosť, a tým sa zvyšujú náklady na vykurovanie. Priveľmi široký komínový prieduch nemá dostatočný ťah a dochádza k nadbytočnej tvorbe kondenzátu.

Konštrukcia
Z konštrukčného hľadiska poznáme komíny jednovrstvové a viacvrstvové. Pri jednovrstvových komínový plášť (ktorý plní statickú funkciu) tvorí priamo komínový prieduch. V súčasnosti sa môžu navrhovať len v občas užívaných stavbách, napríklad v chatách či hospodárskych budovách. Viacvrstvové komíny pozostávajú z komínového plášťa, izolácie a šamotovej vložky. Vonkajší plášť tvoria tvarovky z ľahčeného betónu. Sú mrazuvzdorné, môžu sa omietať, stierkovať a tapetovať. Práca s nimi je nenáročná a rýchla. Izolácia komína z minerálnych vláken zabezpečuje optimálnu prevádzkovú teplotu a zabraňuje kondenzácii spalín. Šamotová vložka kruhového prierezu odolná proti kondenzátom je vnútornou časťou komína. Šamotové vložky sú vhodné na všetky typy palív. Ich životnosť je najdlhšia (takmer neobmedzená), odolávajú vysokým teplotám a sú bezpečné aj z hľadiska vznietenia spalín. Hliníkové vložky možno použiť v komíne pre plynový spotrebič. Majú obmedzenú životnosť na dva až päť rokov, ale v komíne pre spotrebiče na tuhé palivo sú zakázané. Vložka z nehrdzavejúcej ocele vyhovuje pre tuhé a plynné palivo a má niekoľkonásobne dlhšiu životnosť ako hliník.

Nad strechou
Podľa predpisov akékoľvek vyústenie spalín má byť najmenej 0,5 m nad hrebeňom strechy, aby bol vplyv tvaru strechy na odťah spalín čo najmenší. Časť komína vyčnievajúca nad strechou by mala okrem technických, technologických a ekonomických požiadaviek spĺňať aj estetické požiadavky. Elegantným riešením je komínový prefabrikát z nehorľavého vláknitého betónu, ktorý sa ku komínu pripevňuje pomocou skrutiek. Je odolný proti poveternostným vplyvom a má dlhú životnosť. Iné riešenie predstavuje stavebnica, ktorú tvoria betónové segmenty s dlhou životnosťou. Ich povrchová úprava imituje tradičnú tehlu. Montáž trvá len niekoľko hodín. Trendom posledných rokov sú komínové hlavice z nehrdzavejúcej ocele.

Údržba a kontroly
Teplota pri horení zachytených sadzí v komíne na pevné palivá dosahuje 1 000 až 1 300 °C. Môže zapríčiniť poškodenie komínovej konštrukcie, ohroziť budovu požiarom a v krajnom prípade aj ohroziť život. Preto legislatíva (vyhl. 95/2004) predpisuje lehoty na kontrolu a čistenie komínov. Každý komín treba skontrolovať ešte pred kolaudáciou a požiadať o jeho uvedenie do činnosti odborne spôsobilú osobu. Komín pre plynový kotol treba kontrolovať každých dvanásť mesiacov a komín pre tuhé palivá každé štyri mesiace. Čistenie prenechajme odborníkom – kominárom, ktorí túto prácu urobia bez toho, aby ho poškodili.

Ing. Mária Kostolná
Foto: Bramac, Prespor, Wodtke, Schiedel, Piazzetta
Zdroj: časopis Urob si sám

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám a nebudeme na ňu nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov.

Ak sa vám nechce zakaždým zadávať meno a email, využite možnosť prihlásiť sa.