Odstránenie vlhkosti domu pomocou pece. Ako na to?

V minulosti sa domy stavali bez izolácie proti zemnej vlhkosti. Napriek tomu boli vnútri suché. Až po rokoch užívania a hlavne úprav a prestavieb začali vlhnúť. Dnes v mnohých domoch bojujeme s vlhkosťou. Moknú steny, ťahajú sa vlhké mapy i plesne.

Galéria

Vývojom stavebníctva sa začali používať nové materiály. Nevhodným a laickým použitím spôsobili v starých domoch zavlhnutie. Na vine je nechápavosť, konzumná spoločnosť, ktorá chce modernizovať, čo sa zmodernizovať nedá alebo ani nemusí.

Staronové riešenie

Jedna z metód, ako vysušiť zavlhnutý dom, je použitie lokálneho spotrebiča na tuhé palivo – po našom pece či kozubovej vložky. Týmto riešením sa vraciame k pôvodným princípom. Pozostáva z vybudovania vetracieho kanálu, poprípade nízkej odvetranej dutiny, akejsi mikropivnice či vzduchovej komory.

Na obrázkoch sú uvedené konštrukčné princípy. Ak je to možné, odstránime z podlahových vrstiev všetko až do hĺbky 60 cm. Šesťdesiat centimetrov je odporúčaná hrúbka zásypu z penového skla. Je tepelnoizolačná a už pôsobí aj ako hydroizolácia. Na vykopanej rovine vytvoríme pomocou betónových dlažieb a kúskov tehál súvislú plochu. Po bokoch sú uložené staré škridly. Použili sme dostupné materiály, obvykle z búračiek alebo miestnych zdrojov. Možno si zakúpiť aj špeciálne plastové tvarovky „iglu“. Nie je to však náš cieľ, lebo recyklujeme už použitý materiál, čo je ekologické aj ekonomické. Nad podlahou z pôvodného terénu vznikne do výšky asi 10 cm voľný priestor. Tento priestor je odvetraný.

V lete, alebo keď nekúrime, ide vzduch plným prietokom cez pec do komína. Vetrá sa aj v našej neprítomnosti a bezpečne. V tuhých mrazoch sa vetranie odstaví a spaľujeme vzduch z miestnosti. Inak by hrozilo nežiaduce kondenzovanie. Na tomto princípe vysúšania sa dá pripojiť aj kozubová („krbová“) vložka, ktorá má zariadenie na prívod exteriérového vzduchu. Nevýhodou je, že v letnom období by vlhký vzduch zapríčinil nepeknú koróziu kovového telesa vložky zvnútra. Bránime tomu vybudovaním ďalšej vzduchovej komory s klapkou, kde sa ťahá vzduch priamo do komína. Zariadenie už má dve klapky a dva vstupy do komína. Režim vetrania a kúrenia sa pri každej realizácii hľadá individuálne, nemožno tu podať jednotný výklad prevádzky.

Tento pekný kozub s vložkou je zaujímavý tým, že má zabudovaný pomerne komplikovaný systém vzduchotechniky na vysúšanie chalupy. Systém vyťahuje vlhký vzduch z múrov a odsáva ho priamo do komína. V zime zasa ide vlhký vzduch do komína cez kozub, kde sa zúčastní horenia. Okrem toho možno do ohrevnej komory nasávať vzduch aj priamo z exteriéru. Tu sa ohrieva, vstupuje do interiéru. Ovládanie komôr je tromi pákami.

Vzduchová dutina

Pozdĺž steny je vytvorená dutina pomocou starých škridiel (1). Na škridlách je položená geotextília, aby kusy penového skla neprepadli do vetracieho kanála. Plastová kanalizačná rúra (2) je zapustená do terénu. V rúre je vložená závitová tyč (3). Počas prác je zatlčená do terénu, čím ju pomáha stabilizovať. Rúra sa následne vyplnení betónom. Na teréne sú položené poltehly prekryté kúskom lepenky (5). Na poliach z tehál sú položené kusy betónovej dlažby (7). Podlaha (10) je uložená na trámcoch (9) a nedotýka sa steny. Je tu len krajová lišta (11) alebo voľný priestor.

Prečo staré domy nevlhli alebo Ako sa dom sám vysušil

Vlhkosť (modrá) sa tlačí z podložia do múrov a odtiaľ do omietok, podláh. Odtiaľ sa dostáva k povrchom stien a tu sa odparuje, vzduch vlhne (zelená). Suchý vzduch (červená) dokáže za istých okolností mokrý vzduch vytesniť.
V minulosti boli na dome netesné okná (1). V peci či sporáku (2) horel oheň a vzduch vchádzajúci cez škáry v oknách sa valil do pece na horenie. Nešiel tam priamo, pomiešal sa s vlhkým a vydýchaným vzduchom. Dom sa neustále vetral, nebolo to citeľné. Podlahy boli nad suterénom – pivnicou (3) alebo priamo na teréne (4). Pivnice mali vetracie okienka. Prievanom v pivnici odchádzal vlhký vzduch (5). Podlaha v pivnici bola holá alebo ju tvorili len položené kamene (6). V suterénoch neraz bola studňa (7). Čerpaním zo studne sa znižovala hladina podzemnej vody (8). Iné domy mali studňu v tesnej blízkosti zvonku.
Vlhkosť z murív pivnice (9) sa odparovala vetracími okienkami. V lete, keď sa nekúrilo, ponechali otvorené čistiace dvierka do komína (10). Hore komínom bol ťah, odsával vlhký vzduch (11). Nájdeme aj komíny, ktoré boli v skutočnosti vetráky. Nebol na ne napojený spotrebič, ale vetrali suterény a iné priestory, ako aj sušili okolité murivo. Samotné murivá boli spájané vápennou maltou. Tá umožňuje vlhkosť prijímať, ale aj odparovať (12).
Konštrukcie podláh boli vyhotovené na násypoch. Násyp prepúšťal málo vlhkosti, ale predsa. Ak aj prešla vlhkosť cez násyp do podlahy, tu sa odparila (15). Vlhkosť prúdila cez steny i podlahu. Na podlahe boli dosky a malé pokrovčeky, handrové behúne alebo len udupaná hlina. Stav vnikajúcej a odchádzajúcej vlhkosti bol vyrovnaný.
Ak nemal dom suterén či pivnicu, obvykle bol postavený na zvýšenom sokli, podmurovke, násype a pod. Mierna vyvýšenina pomáhala odparovať vlhkosť. Podmurovka bola neraz kladená nasucho (16). Aj terén okolo domca bol holý (17). Žiadna tráva či stromy. Dvor čistili od náletových burín sliepky aj kozičky. Na starých pohľadniciach neraz vidieť, že v bezprostrednom okolí budov boli stromy zriedkavo. Naopak, vybrané druhy zelene – viniče (18) a pod.– odoberali v lete vlhkosť zo zeme a zároveň lístím tienili. Na jeseň lístie opadlo, hospodár vinič prestrihal a slniečko v nízkom uhle zasvietilo až do domu (18). Ak boli okolo domu vyššie stromy, netienili. Obyčajne sa zrezávali a prerezávali. Murivá domu tak slnko v lete nahrialo a dosušilo.
Systém mal ďalšie varianty a dômyselné riešenia, napríklad vetracie otvory (19). Zväčša sa na ne zabudlo. Porušením len mála prvkov na takejto budove začne vlhkosť víťaziť.

Schéma kanála

V blízkosti pece je vstup do vetracieho kanála, ktorý „obehne“ všetky možné steny a blízko rohu je zaústený do pece. Tadiaľ odchádza vyhorený vlhký vzduch do pece.

dobrá rada

ZÁKLAD PECE
Pec postavíme na samostatnom základe už odizolovanom a vzdialenom od vlhkých stien asi 10 cm. Vzduchovou komorou pri základe prechádzajú aj ostatné inštalácie, dôležitý je najmä prívod spaľovacieho vzduchu.

Ani táto stavaná pec sa na prvý pohľad nelíši od „vykurovadiel“ tejto kategórie, ale ukrýva pod sebou aj zariadenie vysušujúce starý dom. Ako ho zhotoviť?

ZARIADENIE NA VYSÚŠANIE PECOU

Riešenie núteného odvetrania a sušenia základov pomocou pece a komína je staronové, dnes netradičné. Pri návrate pecí je opäť aktuálne. Prvé skúsenosti autor získal už v roku 1985.

UROB SI SÁM

náročnosť: ++++
čas: 2 týždne
náklady: do 1000 €
ľudia: 2
obdobie: celoročne

KONTROLNÝ ZOZNAM

MATERIÁL 982,78 €
na zásyp
• trámy 136,50 €
smrek, prierez 150 × 150 mm, dĺžka 4 m, 7 ks (19,50 €/ks)
• penové sklo 704 €
8 m³ (88 €/m³)
• spojovací materiál 33 €
závitové tyče (1,32 €/ks), skrutky, matice, podložky M12, 24 ks
• geotextília 10,60 €
netkaná, PES, 200 g/m² (53 €/100 m²)
• kanalizačné rúry 28,68 €
110 × 3,2 × 5 000 mm, 2 ks (14,34 €/ks)
• ostatný materiál 70 €
staré škridly, betónové tvárnice a tehly zo zbúranej stavby, cement, piesok

NÁRADIE
• lopata, čakan, sochor
• píla, sekera, kladivo
• nožnice, orezávač, miešačka
• uťahovací kľúč 

POSTUP

1. ZEMNÝM VRTÁKOM
Odstránime všetky nevhodné vrstvy podláh a prekopeme sa do hĺbky cca 60 cm. Do pôvodného terénu navŕtame diery s priemerom okolo 100 mm do hĺbky asi 50 cm. 

2. OSADÍME RÚRY
Do čerstvého betónu v rúrach zapichneme závitové tyče priskrutkované k hranolom. Vznikne akýsi hrebeň z hranola a niekoľkých závitových tyčí. 

3. ZAPUSTENÝ KONIEC
Horný koniec závitovej tyče s maticou je osadený v zapustenej priehlbine. Pri osadzovaní podlahy máme zachovanú rovinu. Použité boli tyče s priemerom 12 mm. 

4. V PEVNÝCH RÚRACH
Jednotlivé trámy pred betonážou provizórne uložíme a nahrubo vyvážime. Po stvrdnutí betónu bočné podpery odstránime. Trámy aretujeme. 

5. PENOVÉ SKLO
Po vytvorení dutých konštrukcií priestor ručne vyplníme zhutneným násypom z penového skla. Pri zhutňovaní nesmieme poškodiť škridle nad vetracím kanálom. 

6. VZDUCHOVÁ KOMORA
Žltá rúrka vzduch privádza z exteriéru. Vzduch je usmernený ružovým polystyrénom tak, že musí obísť celú miestnosť a v tom istom rohu sa vracia do vzduchovej komory.

7. STENY KOMORY
Položíme steny komory. Oranžová rúrka privádza mokrý vzduch. Polystyrén sme nahradili hliníkovým plechom, lebo sa môže časom rozložiť, aj hlodavcom zachutí. 

8. GEOTEXTÍLIA
Po bokoch uložené strešné škridly prekryjeme geotextíliou, aby pri zasypávaní penové sklo neprepadlo do vzduchového kanálika. Upevníme rúru prívodu vzduchu. 

9. ROZPRACOVANÁ PEC
Zabudovaná je posuvná klapka prívodu vzduchu. Položená je iba funkčná náhrada lavice. Vľavo dolu je ťahadlo klapky regulátora.

10. LAVICA
Pohľad do vzduchovej komory cez revízny otvor. Po kontrole budú rúrky zasypané penovým sklom, aby spod lavice „neťahalo“. 

11. REGULÁCIA VZDUCHU
Takto vyzerá posuvná klapka prívodu spaľovacieho vzduchu. Plocha otvorov je dostatočná, ale posun je krátky, iba 4 cm, čo je výhodné. Ťahadlo tak príliš netrčí z múrika. 

Text, foto, kresby: Ing. arch. Vladimír Institoris
Zdroj: časopis Urob si sám 3/2017