Spájame drevo

Tesárske spoje stavebných drevených konštrukcií vytvárame najmä pri stavbe krovov či dreveníc. Bežne sa pri tom využívajú aj klincové, skrutkové a svorníkové spoje.

Galéria

Tesárske spoje sa dodnes využívajú pri spájaní masívnych alebo lepených hranolov, a to v pozdĺžnom alebo priečnom smere. Robia sa priamo na stavbe, ale aj vo výrobni (dielni) pred zostavením dreveného domu či chaty, odkiaľ sa celá zostava prevezie na miesto stavby, kde sa poskladá. Pri konštrukciách väzníkov na väčších stavbách sa využívajú aj lepené spoje. Na ich vytvorenie sú potrebné podmienky, ktoré možno len ťažko splniť na stavbe. Vyžadujú si presne opracované plochy a dodržanie hodnoty lisovacieho tlaku. Využívajú sa pri nich syntetické lepidlá. Lepené spoje sú však kvalitné, trvanlivé, húževnaté, pružné a odolávajú vode.

Tesárske spoje
Ak majú tesárske spoje zabezpečiť pevnosť konštrukcie, musíme ich robiť presne a dôkladne. Styky spojov by mali k sebe priliehať celou plochou, a nie iba jej časťou. Prvky by mali do seba ľahko zapadnúť bez kývania.

Nastavovanie trámov
Ak potrebujeme predĺžiť vodorovný trám s väčšou dĺžkou, môžeme ho nastaviť (predĺžiť) pomocou iného dreveného hranola takého istého prierezu. Spoj na zraz vzniká priložením koncov k sebe a je najjednoduchším tesárskym spojom. Musí však byť podopretý (napr. krátkym trámikom z dreva). Spoje, tzv. zrazy, môžu mať rôzne tvary (môžu byť tupé, šikmé). Proti vybočeniu do strán ich zabezpečíme dostatočne dlhými (20 až 40 cm) skobami, ktoré zarazíme do trámov. Dbáme pri tom na to, aby sa nerozštiepilo čelo trámu. Spoje trámov môžeme poistiť či spevniť aj príložkami z dreva alebo ocele a svorníkmi.

Plátovanie
Ak zraz nie je dostatočne podopretý v mieste spoja, nemôžeme trámy len natupo spojiť, ale na koncoch vytvoríme pláty. Pevný spodný plát nesie nezabezpečený horný plát. Vytvoriť môžeme rovné či šikmé plátovanie (spoj je vodorovný alebo klesá) s rovným alebo šikmým čelom. Spoj zaistíme kolíkmi či oceľovými svorníkmi a kovovými spojkami. Svorník je v podstate dlhá oceľová skrutka spevňujúca spoj. Na jeho druhý koniec priskrutkujeme maticu. Proti otlačeniu podkladáme maticu a hlavu širokými podložkami. Rozstupy svorníkov majú dĺžku 7-násobku priemeru svorníka, najmenej však 100 mm.

Obr.: Rohový preplátovaný spoj môže byť zaistený kolíkom, resp. priestorovým rybinovým spojom či zámkom proti rozídeniu stien v rohoch.


Nastavenie stĺpov
Takýto spoj môže byť jednoduchší najmä pri hrubých trámoch, lebo čelá nastavovaných kusov priliehajú k sebe vďaka hmotnosti horného kusa. V prípade tenkých trámov starostlivo zabezpečíme spoj proti bočnému posunutiu tesárskymi skobami alebo okutím oceľovým plechom či príložkami so svorníkmi. Podobne ako pri vodorovných spojoch môžeme vytvoriť aj jednoduchý alebo dvojitý plátovaný spoj. Výška plátu je približne 2,5-násobkom priemeru stĺpa. Spoj musíme takisto zabezpečiť proti posunutiu. Plátovaný spoj v stĺpoch je menej spoľahlivý ako prostý zraz, lebo drevo sa môže rozštiepiť či roztlačiť. Používame ho na menej namáhané spoje.

Čapovanie
Spolu s preplátovaním, kampovaním, osedlaním a zadrapnutím sa používa vytváranie priečnych väzieb. Čapovaním spojíme dva trámy, ktoré vytvárajú spoj tvaru T (jeden z nich má v spoji koniec, druhý je priebežný). Uhol, pod ktorým sa trámy spájajú, nemusí byť vždy 90°, preto rozlišujeme pravouhlé a šikmé čapovanie. V jednom tráme je vybranie nazvané dlab a koniec druhého je opracovaný na tzv. čap. Čap môže byť vytvorený na konci trámu v strede alebo môže byť posunutý na ľavú či pravú stranu, preto hovoríme o strednom alebo postrannom čape. Miesta, kde by vlákna okolo dlabu nemuseli vydržať namáhanie na šmyk, zabezpečíme pomocou svorníkov. Bežný pravouhlý čap sa často používa na spoje stĺpov s málo zaťaženými horizontálnymi prvkami. Pri zaistení kolíkmi alebo rybinovým tvarom sa používa aj na „uzamknutie“ spojov. Kolíky by mali byť z tvrdého dreva (dub, javor, agát). Niektoré druhy čapov môžeme spevniť lepením. 

Obr.: Niektoré poškodené čapované spoje možno opraviť plombovaním (zasunutý čap, lokálna plomba dlabu, plomba s funkciou čapu).


Preplátovanie
Pri rohových spojoch (zakončeniach) vodorovných trámov a pri križovaní využijeme spoj preplátovaním. Vidíme ho napr. na rohoch dreveníc. Horný trám je podopretý, takže ho v spoji môžeme oslabiť viac ako spodný trám, ktorý prenáša tiaž horného. Pri úplnom preplátovaní vyrežeme z trámov rovnako hlboké vybrania s takou hĺbkou, ako je polovica výšky trámu. Preplátovaný spoj má potom rovnakú výšku ako trámy (ak sú rovnako vysoké). Pri čiastočnom preplátovaní z každého trámu vyberieme výrez plytší, než je polovica výšky trámu. Kampovanie je čiastočné preplátovanie, pri ktorom sú výrezy v trámoch celkom malé (len 1/16 až 1/8 z výšky trámu), resp. na jednom z trámov výrez nie je. Spoj využijeme pri križovaní trámov namáhaných ohybom.

Spoj vytvorený čiastočným preplátovaním dvoch trámov

Osedlanie a zadrapnutie
Tieto spoje sa využívajú na konštrukcii strešného krovu. Osedlanie sa uplatňuje pri spojení šikmého trámu (napr. krokvy) s vodorovným (pomúrnica, väznica). Do šikmého trámu musíme vyrezať tzv. sedlo, ktoré dosadá na hornú plochu vodorovného trámu. Spoj môžeme zabezpečiť dreveným klinom alebo kovovým prvkom. Zadrapnutie použijeme na vodorovný trám, ktorý sa končí v šikmom tráme (napr. krokva – vrcholová väznica).

Zhlavie trámu na priestorový rybinový spoj

Zosilňovanie trámov
Tam, kde potrebujeme zvýšiť pevnosť drevenej konštrukcie proti zvislým silám, v niektorých prípadoch zosilňujeme (zdvojujeme) trámy tak, že zvyčajne položíme jeden na druhý. Pri namáhaní musí dvojica spolupôsobiť ako celistvý prvok, čiže spojenie musí byť tesné a trámy sa po sebe nesmú posúvať (šmýkať). Túto požiadavku zabezpečíme skrutkami, skobami, kolíkmi, ozubmi alebo klinmi. Pri spájaní skobami (zaskobení) zatlčieme skoby do bočných stien trámov v rozstupoch 1/2 m šikmo na os trámu v uhle 45°. Pri prehnutí trámov musia byť namáhané ťahom. Pri opačnom umiestnení by skoby boli vytlačené von z trámov. Okrem zosilňovania trámov môžeme spájať aj dosky či fošne postavené „na kant“ a získať tak väčšie drevené platne vhodné na konštrukciu drevenej steny či dverí. Hovoríme o tzv. rozširujúcich väzbách. Na spojenie z rubovej strany použijeme dosky alebo zvlaky. Využíva sa pri tom hrana dosiek opracovaná na zraz, drážku a pero, resp. na poldrážku.

Drevo spojené oceľou
Pribíjanie klincami pozná každý, pri stavbe strechy však počet, veľkosť a hrúbku klincov určuje statik, ktorého pokyny treba presne dodržať. To, samozrejme, platí o celej konštrukcii aj o skrutkách používaných so svorníkmi. Môžeme ich použiť v drevenej konštrukcii krovu alebo stropu namiesto tesárskych spojov. Sú výhodné jednoduchosťou a rýchlosťou zhotovenia. Používajú sa spolu so spojovacími prvkami z ocele (dosky, uholníky, zavetrovacie pásy, strmene a pod.). Umožňujú lepšie spolupôsobenie síl z jednotlivých klincov. V spojovacích prvkoch sú diery, cez ktoré sa klince pritĺkajú. Podobným spôsobom možno vytvárať aj spoje so skrutkami. Drevené priehradové nosníky využívajú výhody lisovaných spojov vytváraných vo výrobni použitím oceľových styčníkových dosiek. Čoraz častejšie sa uplatňujú pri strechách domov, spravidla s neobývaným podkrovím.

Obr.: Styčníkové platne (kovové spojky) sa vlisujú do dreva pod tlakom asi 20 MPa, nesmú sa zarážať údermi. Na fotografii je prierez nesprávne nalisovanej spojky (neprilieha k drevu).

Obr.: Trámy sú spriahnuté skrutkami alebo skobami pomocou kolíkov alebo ozubov.

Text: Stanislav Botur
Foto: Kontrakting, Petr Kuklík, Jozef Štefko, Ladislav Reinprecht, archív vydavateľstva a autor
Zdroj: časopis Urob si sám