Drevené stropy

drevene stropy

Drevené stropy rozdeľujú konštrukciu po výške a pomocou nosných prvkov prenášajú zaťaženie od nenosných priečok, zariadenia, osôb a pod. Musia spĺňať požiadavky požiarnej odolnosti, akustickej a tepelnej izolácie.

Pri historických konštrukciách stropov sa splnenie týchto požiadaviek dosahovalo násypmi na záklopoch, podbitím s omietkami, dvojitou konštrukciou a zväčšením hrúbky stropu (Kohout a kol. 1996, Pume a kol. 1993).
Podľa konštrukcie rozlišujeme drevené stropy s
• trámovým stropom – s priznanými trámami alebo s priznanými trámami a zapusteným podbitím (záklopom), resp. s rovným podhľadom na stropných trámoch,
• povalovým stropom,
• kazetovým stropom a
• fošňový stropom.

Trámové stropy
Základným nosným prvkom všetkých druhov trámových stropov sú stropné trámy (tzv. stropnice), pravidelne rozmiestnené v osovej vzdialenosti 0,9 až 1,2 m. Ich rozmery sa pohybujú v rozpätí: šírka b = 80 až 200 mm, výška h = 120 až 300 mm. Orientačne je možné výšku vypočítať podľa empirického vzťahu h = (20 × l) + 180 (mm), kde l je rozpätie v metroch. Pomer výšky stropnice k šírke sa pohybuje v rozpätí od 7/5 do 2. Pri veľkých rozpätiach je možné spriahnuť viacero prierezov na výšku pomocou šmykových spojok a svorníkov, no v súčasnosti spriahnuté trámy nahrádzajú nosníky z lepeného lamelového dreva, pri ktorých nie je problémom vytvoriť prvok s požadovaným prierezom.

Dĺžka uloženia stropníc v nosnej stene sa pohybuje od 150 do 200 mm. Záhlavie trámu sa kladie na biocídmi ošetrené podložky, a to z dôvodu ochrany pred vlhkosťou a následného bio-poškodenia. Medzi murivom a trámom musí zostať zo všetkých strán vzduchová medzera min. 50 mm na dobré odvetrávanie jeho záhlavia. Trámové stropy sa najčastejšie vyrábajú z ihličnatého dreva – smrek, jedľa.

Trámový strop s priznanými trámami

V prípade priznaných stropných trámov sa na ne nabíjajú priamo buď podlahové dosky 30 až 40 mm hrubé, alebo drevený záklop z 25 mm hrubých dosák s násypom, v ktorom sú uložené trámce s rozmermi 120/60 mm na pribitie podlahy. Najtypickejšou konštrukciou jednopodlažných sedliackych obytných domov je trámový strop s priznanými stropnicami, so záklopom z prekladaných dosák hrubých 25 mm s násypom alebo hlinenou mazaninou.

Pri polozapustenom podhľade sú síce stropnice priznané, ale prierezová výška stropu môže byť menšia, keďže izolačná vrstva násypu sa vkladá do medzery medzi podhľad na zapustenom záklope a podlahu.

Trámový strop s rovným podhľadom
Pri klasických trámových stropoch s rovným podhľadom sa stropnice so spodnej strany obkladajú doskami hrubými 25 mm a omietkou na trstinovom pletive alebo dreveným obkladom. V prípade, že takýto strop oddeľuje vykurovaný priestor od nevykurovaného, je možné do vzniknutej vzduchovej medzery medzi stropnicami uložiť tepelnú izoláciu.

V moderných stavbách na báze dreva sa stropnice z vyrasteného dreva nahrádzajú tzv. skriňovými a I-beam nosníkmi, z dôvodu značnej úspory materiálu a eliminovania tzv. tepelných mostov.
–>

Kazetové stropy
Kazetový strop vzniká vložením priečnych trámov (výmen) medzi stropné trámy (stropnice).Výmeny majú zvyčajne polovičnú výšku stropníc, do ktorých sú začapované. Stropnice a výmeny sú spravidla priznané, niekedy obložené dreveným obkladom, prípadne pletivom z trstniny, so štukovou omietkou. Kazetová štruktúra stropu sa používala pri náročnejších estetických požiadavkách, s využitím obkladov so vzácnych drevín alebo s polychrómovanou (farebnou) štruktúrou.

Fošňové stropy
Fošňové stropy sú modernejšie konštrukcie, ktoré boli vynútené potrebou úspory reziva. Nosnú funkciu „amerického typu fošňového stropu“ preberajú fošne s dimenziou približne 60/240 mm, kladené v osovej vzdialenosti 600 mm a zabezpečené proti klopeniu krížovými vzperami vzdialenými od seba 1,5 m. Fošne sú zvyčajne obojstranne obité doskami s hrúbkou 24 mm alebo OSB doskami, t. j. zvrchu – záklop, zospodu – podbíjanie.

Klasické konštrukcie drevených stropov dnes pri moderných stropných konštrukciách vo veľkom využívajú rôzne nosné prvky so zloženým prierezom.

I – nosníky majú stenu z aglomerovaného materiálu – OSB dosky a pásnice z nekonečného dreveného vlysu, resp. z lisovaného dreva. Ich výhodou je, že s ich pomocou je možné preklenúť väčšie rozpony a že znamenajú značnú úsporu materiálu. Nevýhodou je ich nižšia stabilita pri klopení. Dnes sa v značnej miere používajú pri konštrukciách nízkoenergetických a energeticky pasívnych rodinných domov, a to ako hlavný konštrukčný prvok nielen stropov, ale aj obvodových stien.

Drevené stropné konštrukcie patria ešte aj dnes k rozšíreným konštrukciám rozdeľujúcim stavby po výške. Vyskytujú sa hlavne v starších stavbách, ale svoje miesto majú aj pri konštrukcii nízkoenergetických a energeticky pasívnych stavieb.

Vzhľadom na to, že stropy prenášajú značné zaťaženie, či už od nenosných priečok, nábytku alebo samotných obyvateľov, je potrebné ich vyhotoveniu venovať náležitú pozornosť.

Platia podobné zásady ako pri strešnej konštrukcii. Daný strop je potrebné vyhotoviť presne v zmysle realizačnej dokumentácie. Lacné vyhotovenia a náhrady nosných prvkov sa časom majiteľovi vypomstia v podobe vysokých nákladov na riešenie rôznych havarijných situácii, ako sú:
• zhlavia nosných trámov napadnuté hnilobou z dôvodu neodborného osadenia v obvodovej stene,
• nedostatočná zvuková a tepelná izolácia  v dôsledku použitia lacných alternatívnych izolačných materiálov alebo ich aplikácia do nevhodného prostredia,
• použitie poddimenzovaných nosných prvkov.

Aby sme sa vyhli vyššie uvedeným nedostatkom, je potrebné každý konštrukčný detail vyhotoviť v zmysle dokumentácie. V prípade, že realizujeme drobnú rekonštrukciu, ako úprava podhľadov, resp. vyhotovenie otvorov v strope pri umiestňovaní schodov, komínového telesa a pod., je potrebné poradiť sa s odborníkom, ktorý posúdi daný stav a navrhne najvhodnejšie riešenie.

Text: Ing. Ján Chalmovský, PhD.
Foto a kresby: autor, Saint-Gobain Construction Products, divízia Isover, archív JAGA
Zodpovedný redaktor: Stanislav Botur

Literatúra (pre články na str. 42 až 47)
1. Neumann, Dietrich – Weinbrenner, Ulrich – Hestermann, Ulf, Rongen, Ludwig. Stavebné konštrukcie II. Bratislava: Jaga GROUP, s. r. o., 2006. 
2. Štefko, Jozef – Reinprecht, Ladislav – Kuklík, Petr:. Dřevěné stavby – konstrukce, ochrana a údržba. 2. vydanie odbornej publikácie. Bratislava: JAGA GROUP, 2009. 196 s.

Komentáre

  1. Rieši niektorá publikácia zhotovenie sadrokart. stropu pod rovnou drevenou strechou s izoláciou nad ?Skladba strechy: drev. hrady,osb záklop,poistná izolácia,EPS 100a150/22-26cm./,geotekt.,pvc fólia.Má byť pod sadrokart. parozábrana, natrieť drev. hrady lakom, alebo len krovsanom ? Ďakujem za odpoveď.

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.