Divoký prúd inšpirácie

Možno ste sa už s takouto zamotanou situáciou stretli: v jednom momente si celá rodina vydýchne, že sa jej konečne podarilo nájsť dom alebo byt, ktorý vyhovuje všetkým, a o pár dní je opäť po idylke. Pominie vo chvíli, keď narazíte na ďalší kameň úrazu – interiér. Dohoda na jednej spoločnej vízii nebýva v tomto prípade jednoduchá a situácia neraz končí tragickým chaosom štýlov a farieb. Ako to však dopadne, keď je trocha toho chaosu zámerom dizajnérky?

Galéria

Nenápadný bytový dom dokonale zapadal do šedej elegancie klasicistického urbanizmu pražského Karlína. Prinútilo nás to premýšľať, čo inovatívne by asi mohol priniesť byt v takej konzervatívnej historickej zástavbe. Po chvíľke čakania nám prišla otvoriť Lucka Nováková, majiteľka bytu a autorka jeho interiéru v jednej osobe, a my sme začali tušiť, že prvý dojem môže klamať. Vítala nás mladá, pozitívne naladená duša s rozpustenými blond vlasmi a medvedíkom na tričku.

Za každými dverami čaká nový svet!
Každý má svoje potreby a každý trochu inak vníma farby aj priestor okolo seba. Pri zariaďovaní vstupuje do hry veľa individuálnych požiadaviek – praktických aj estetických. Diskusia o budúcom interiéri sa tak môže stať zapáleným súbojom názorov vo voľnom štýle a niesť sa v duchu hesla Všetci proti všetkým. Z takejto situácie nevedie veľa ciest. Buď ovládnete svoje vášne a nájdete zložitý kompromis, alebo si prizvete na pomoc dizajnéra, ktorého úlohou bude preniknúť do psychiky a naladenia jednotlivých obyvateľov a zároveň zastať funkciu dozoru nad celkovým konceptom. Najhorším variantom väčšinou je, keď si každý z obyvateľov tvrdohlavo zariadi svoju izbu len podľa seba. Týmto spôsobom spoločnými silami beznádejne roztrieštite celý priestor bytu alebo domu. Celkom iný prípad však nastane, ak si domáca pani vymyslí, že chce každú izbu trochu inú, a sama je pritom interiérová dizajnérka. Vtedy je tu šanca na inšpiratívny priestor, ktorý umožní mnoho uhlov pohľadu, niekoľko rovín interpretácie a nejeden pobavený úsmev. Základná idea interiéru pritom ostáva celistvá, starostlivo strážená rukopisom jediného autora.

Prvý dojem – prekvapenie
Kabáty sme si odložili v nenápadnej chodbičke, zariadenej niekoľkými najnutnejšími kusmi nábytku tak, aby bola praktickou a funkčnou predsieňou, a po starých dobrých parketách sme prešli ďalej do obývačky. Každá správna obývacia izba by mala okrem praktických funkcií plniť aj úlohu vizitky bytu. To sa v prípade Luckinho domova podarilo bez straty bodu – spolu s prvým dojmom z obývačky sme si urobili aj pomerne presnú predstavu o celom byte. Celkom výstižne by sa dal náš dojem opísať jedným slovom: prekvapenie. S kravskou kožou na podlahe a lavicou, ktorá pôvodne slúžila ako gymnastické náradie, bola obývačka skutočnou slepačou polievkou pre dušu. Pokojné farby, nápadité doplnky, príjemná sedačka, kresielka s retro dizajnom a medvedíkové tričko usmievavej majiteľky zbavia starostí všedného dňa asi každého, kto vkročí do miestnosti. A čo iné by malo byť hlavnou úlohou obývačky, než vzbudzovať dobrú náladu a poskytovať pohodlie na odpočinok?

Centrom miestnosti je veľký kruhový luster s textilným tienidlom – vďaka svojej dominantnosti zjednocuje celý interiér a tvorí príjemný kontrast k minimalisticky strohým líniám sedačky a nízkych skriniek. Základ z jednoduchého, horizontálne členeného nábytku má v tomto priestore svoje opodstatnenie – relatívne malá obytná plocha by nezniesla zaťaženie množstvom divokých kriviek. Preto sa fantázia majiteľky zamerala v obývačke predovšetkým na doplnky – práve ony priťahujú pozornosť vtipom, invenciou a v prípade kovového svietnika aj zaujímavým historizujúcim detailom. Medzi nápadmi rozhodne vedie už spomenutý originál gymnastického koňa, ktorý sa po amputácii väčšej časti nôh musel rekvalifikovať na lavicu. Aby mohol slúžiť skutočne na plný úväzok, prišiel aj o držadlá na chrbte; predchádzajúca kariéra zaslúžilého pretekárskeho koňa sa mu však postarala o úctyhodnú patinu, ktorá zvýrazňuje jeho jedinečnosť a dodáva mu auru znovuobjaveného umeleckého diela.

Spálňa s hravou atmosférou
V spálni nás bez okolkov privítala postmoderna. Nejeden psychológ zaoberajúci sa farbami by sa zrejme vyľakal, keby počul o spálni s fialovými tapetami a žiarivo červenými detailmi v opovážlivom kontraste. Skutočnosť však nie je až taká divoká, ako by sa mohlo zdať. Fialová tapeta má veľmi decentný odtieň lomený do šedomodra. Udáva izbe základný tón, ktorý pôsobí intímne a rafinovane. Autorka je vyrovnaná, extrovertná mladá žena s nemalými skúsenosťami so zariaďovaním bytov, a tak si mohla bez mihnutia oka dovoliť aj červenú prikrývku na posteľ a doplnky v rovnakej farbe. Takúto farebnú akrobaciu však rozhodne nemožno odporúčať každému. Manželská posteľ položená na zemi je podľa jej slov skôr provizóriom, ale všetci spoločne sme nakoniec skonštatovali, že by vlastne pokojne mohla ostať tak, ako je, a vôbec by to interiéru neuškodilo. Skôr naopak. Svojim prostým dizajnom pripomína východné kultúry a ich tradičné nízke sedenie aj spanie, čo pri celkovo eklektickom charaktere bytu vôbec neprekáža. Na prvý pohľad upúta výrazne zarámované zrkadlo, ktoré visí v reťaziach nad posteľou – svojim tvaroslovím vhodne dopĺňa extravagantný korálkový luster, tmavým drevom rámu zasa ladí s masívnou podlahou, ktorá dáva rozveselenej izbe pocit pevného zemitého základu.

Stôl v bezváhovom stave
Zatiaľ čo náš fotograf skúmal hľadáčikom zákutia Luckinej obývačky, sadli sme si s majiteľkou na čaj v jedálenskom kúte. Od kuchyne ho oddeľuje iba barový pult, čo jednak umožňuje jednoduchú komunikáciu, a jednak pocitovo zväčšuje priestor maličkej jedálne. Je veľká naozaj tak akurát – aby sa do nej vošiel stôl s piatimi stoličkami a všetko bolo ešte pohodlné. Aj preto sem majiteľka zvolila opticky odľahčený variant nábytku od firmy Kartell, ktorý dovolí dýchať aj malému priestoru. Vzdušný dojem docielila takmer nehmotnými, rozmerovo subtílnymi kresielkami z priehľadného plastu. Samozrejme, aj v ich prípade sa prejavil autorkin nekonformný prístup – stoličky sú síce z veľmi moderného materiálu, z hľadiska formy sú však skôr voľnou parafrázou stoličiek z obdobia Ľudovíta XVI. Ťažká stolová doska z tmavého dreva na priehľadných nohách ako keby levitovala. Celkový charakter vintage zvýrazňuje dominantná stena pokrytá tapetou s výrazným vzorom. Tmavé pozadie aj tmavá doska stolu vyžadujú dôkladné osvetlenie, aby hostia nehľadali rezne na tanieri príliš dlho. Už naše staré mamy vravievali, že človek je aj očami, a dnešní odborníci by túto teóriu isto potvrdili. Pri stole je vždy dôležité dbať na správne osvetlenie a toho sa Lucka držala – ako pointu tohto svojbytného priestoru vybrala robustný biely luster.

Po prekvapení, ktoré nám byt pripravil svojim odvážnym poňatím plným rôznorodých detailov a nekonvenčnou farebnosťou, sme sa pri čaji dozvedeli, odkiaľ tento divoký prúd inšpirácie pramení. Lucka totiž rada cestuje. Vidieť, že zážitky jej poskytli nielen široký rozhľad, ale aj nadhľad nad prístupom k životu a umeniu. Akceptuje aj iné kultúry než je tá naša, západná, materialistická, postavená na exaktnosti a logike. Sama sa rada riadi vlastnými pocitmi a intuíciou, inšpiráciu hľadá v umení, najmä v obrazoch a fotografiách, a veľkým zdrojom podnetov pre jej tvorbu je aj príroda. Vraví, že výtvarné poňatie interiéru silno ovplyvňuje aj etapa života, ktorou práve prechádza, a tak jej želáme, aby jej aj všetky ďalšie životné etapy poskytovali taký entuziazmus a veselosť, aké možno z jej bytu cítiť dnes. V starých pichačkách pri vstupných dverách, ktoré Lucka ulovila kdesi v starožitníctve, sme si takpovediac odpichli návštevu a v dobrej nálade sme ju nechali baliť sa na cestu do Indie.

TEXT: Eva Grochová
FOTO: Dano Veselský
Zodpovedná redaktorka: Erika Kuhnová