Časový plán prestavby podkrovia

Aj keď sa mnohé práce na prestavbe podkrovia robia pod zakrytou strechou, strešný plášť na vstavanie strešných okien a vikierov je najvýhodnejšie robiť v lete. Začiatok a koniec jednotlivých remeselníckych prác treba dopredu starostlivo časovo rozvrhnúť. V prvom rade sa musia urobiť nevyhnutné opravy na pôvodnej streche. Potom osadiť strešné okná a vikiere, príp. vybúrať a osadiť okná do štítovej steny domu. Ďalej urobíme elektrické, vodovodné, kanalizačné a plynové rozvody, pretože teraz máme všade dobrý prístup. Ak sme strechu nezateplili zvonka už počas prípadnej obnovy strešného plášťa, urobíme zateplenie zvnútra. Následne postavíme deliace steny, osadíme dvere, postavíme vhodne umiestnené schodisko so šírkou ramien aspoň 80 cm. Ďalej nasledujú dokončovacie práce v nových priestoroch – vymaľovanie, otapetovanie alebo obloženie stien, položenie alebo vydláždenie podláh, umiestnenie sanity, kuchynskej linky a vstavaného nábytku.

Galéria

Štítové steny
Málokedy spĺňajú tepelnotechnické parametre, preto je dobré ich zatepliť. Najvhodnejšie je to urobiť zvonka. Ak sa to nedá, pristúpime k dodatočnému zatepleniu zvnútra. Môžeme si zvoliť predsadenú sadrokartónovú alebo sadrovláknitú stenu s vnútornou tepelnoizolačnou vrstvou z minerálnej vlny, v podstate môžeme použiť akýkoľvek materiál používaný pri zatepľovaní strešných šikmín.

Inštalácie
Pred prispôsobením podkrovia na bývanie treba posúdiť polohu a stav stúpačiek vody a kanalizácie. Podľa skúseností stavebníkov býva najmä vodovod bytových domov na hranici svojich možností a hoci by sa zdalo najjednoduchšie sa naň napojiť, v niektorých prípadoch je lepšie vytiahnuť si vlastné vodovodné stúpačky (ideálne cez svetlík). Ak chceme priviesť vodu do podkrovia, často treba inštalovať v pivnici tlakové čerpadlá na zvýšenie tlaku vody. V obyčajných rodinných domoch takéto problémy obyčajne nehrozia. Stúpačky kanalizácie by sme na povale nemali prehliadnuť, mali by byť totiž ukončené vetracou šachtou. Kanalizácia sa musí aj po realizácii podkrovia odvetrávať nad strechu, v opačnom prípade sa bude celým podkrovím šíriť zápach podobný tomu z verejných záchodov.

Plyn sa napojuje z najbližšej možnej trasy, pretože plynové potrubie nevyžaduje tlak ani spád, ako je to pri vodovode či kanalizácii. Novovytvorený plynovod pre nadstavbu či vstavbu sa nesmie z dôvodu bezpečnosti viesť výťahovými a vetracími šachtami, ani komínovými prieduchmi.

Elektroinštalácia musí zodpovedať požiadavkám na zvýšenú spotrebu (priame lokálne kúrenie alebo elektrické podlahové vykurovanie, elektrický kotol, prietokové ohrievače vody, sklokeramické varné panely a pod.). Ideálna možnosť je pripojiť sa na pôvodnú elektrickú sústavu. Pri rozvodoch v podkroví sa používajú výhradne samozhášacie káble, ktoré po odstránení skratu sami vyhasnú. V priestore nadstavby sa všetky rozvody dajú pohodlne viesť v dutinách medzi pôvodnou a novou podlahou alebo v kostrových priečkach.

Vykurovací systém
Ak sa dá, najjednoduchšie je napojiť nový vykurovací systém na ten pôvodný. Ústredné kúrenie však zvykne byť vyregulované a pripojenie nového odberateľa by mohlo spôsobiť problémy. Preto sa ako lepšie riešenie javí zaobstarať podkroviu samostatné kúrenie. Pre väčšie plochy podkrovia sa oplatí utvoriť etážové vykurovanie plynovým kotlom, systémom rozvodov a radiá­torov. V prípade, že sa nedá využiť plyn, môžeme použiť elektrické podlahové vykurovanie. Na dosiahnutie lepšieho efektu treba podlahu dostatočne tepelne izolovať, aby sme nevykurovali medzipriestor pod nadstavbou. Zároveň si musíme vybrať takú podlahu, ktorá umožní priechod tepla (ideálne dlažba, prípadne tvrdé drevo či laminátová podlaha). Tenké elektrické vykurovacie fólie, ktoré sa kedysi používali, treba inštalovať do najviac ochladzovaných stien, stropov alebo podláh miestností. Veľa peňazí nám môže ušetriť automatická elektronická termoregulácia elektrického kúrenia. Tú si nastavíme tak, aby bol byt v čase našej neprítomnosti dostatočne temperovaný a až tesne pred naším príchodom sa vyhrial na požadovanú teplotu.

Klimatizácia
Býva najmä počas horúcich letných dní vytúženým doplnkom obytného podkrovia pod rozhorúčenou šikmou strechou, na ktorú pražia slnečné lúče skoro kolmo. Do podkrovia s dostatkom podstrešného priestoru môžeme za istých podmienok zaviesť aj systém chladených stropov. Voda, ktorá v lete cirkuluje v strope, ochladzuje priestor a v zime slúži ako kúrenie. Navyše, na rozdiel od klimatizácie umožní vetranie prirodzenou cestou. Kuchyňa a kúpeľňa s toaletou bývajú v podkroví obyčajne pod šikmou strechou, a preto majú menšiu kubatúru. No majú vyššie nároky na výmenu vzduchu ako ostatné miestnosti, ideálne je tu umožniť vetranie oknom.

Pri prestavbe podstrešného priestoru treba myslieť aj na bleskozvody a zaistiť spojenie všetkých kovových hmôt na streche s bleskozvodným vedením.

Schody
Schodiskové stupne, ktoré sú naozaj pohodlné, by mali zodpovedať známemu vzorcu 2 × výška + šírka = 63 cm. Táto hodnota môže byť znížená až na 60 cm, ak neprekročíme najvyšší dovolený sklon ramena schodiska. Pri schodiskách mezonetových bytov nesmie byť väčší ako 35°. Schodiská vnútri bytov s konštrukčnou výškou menšou ako 3 m môžu mať sklon ramien do 41°. Minimálna podchodná výška schodiska (zvislá svetlá výška) je 2 100 mm, minimálna priechodná výška schodiska (kolmica na smer výstupu) je 1 900 mm. V prípade, že sa nám inak nepodarí tieto hodnoty dosiahnuť, treba vybudovať nad schodiskom vikier. Šírka bežne používaného schodiska je minimálne 80 cm. Úzke točité schodiská síce v podkroví vyzerajú výborne, ale môžu sťažiť vertikálne presúvanie menej pohyblivých osôb a väčších kusov nábytku, preto si ich použitie dôkladne zvážte.

Podlaha
Pred rozhodnutím o type nosnej konštrukcie podlahy treba vziať do úvahy únosnosť stropov nad posledným podlažím. Musíme sa rozhodnúť, či ho možno priťažiť, alebo je lepšie vybudovať samostatnú nosnú konštrukciu podlahy, príp. celý strop vymeniť. Na pôvodné železobetónové stropy sa dajú osadiť prefabrikované nosné podlahové prvky, do ktorých možno umiestniť aj všetky rozvody inštalácií. Zdvojené podlahy sa skladajú z nosnej konštrukcie a podlahových dosiek, nosná konštrukcia je z pozinkovanej ocele a tvoria ju podpery a svorníky. Jednotlivé diely sa navzájom skrutkujú. Podlahové drevotrieskové dosky sa voľne kladú na konštrukciu.

Pôvodné drevené stropy so záklopmi obyčajne nespĺňajú súčasné požiadavky na zvukovú izoláciu. Osvedčenými spôsobmi zlepšenia zvukovej izolácie sú ľahké (drevotrieskové) alebo betónové plávajúce podlahy so zvukovoizolačnými doskami.

Ak je požiadavka na väčšiu únosnosť stropu, treba vybudovať nový strop. Môže ho tvoriť napr. podlaha betónovaná na VSZ plechy, ktoré ležia na valcovaných I nosníkoch. V tomto prípade sa zaťaženie prenáša do nosných stien. Pri aplikácii cementového poteru ho treba zabaliť do zvukovo izolačnej podložky, napr. z extrudovaného polyetylénu. Podobným spôsobom sa izoluje aj anhydritový poter alebo liata podlaha zo sadrového polohydrátu. Na takto pripravený strop posledného podlažia pod strechou sú vhodné ľubovoľné finálne úpravy podláh.

Presvetlenie podkrovia
Kým v obvodových stenách budov sa už počas projektovania rátalo s oknami, v pôvodných strechách väčšinou nájdeme iba malé ozdobné vikiere či vetracie okienka. Ku každej zmene tvaru strechy (okrem jednoduchého strešného okna medzi dvomi susednými krokvami) potrebujeme vyjadrenie príslušného stavebného úradu. Ak sa dom nachádza v pamiatkovej zóne, tak aj pamiatkového úradu.

Základnými hľadiskami pre návrh osvetlenia podkrovných priestorov sú činiteľ denného osvetlenia, rovnomernosť osvetlenia, rozloženie svetelného toku, prevažujúci smer osvetlenia a výskyt javov, ktoré narúšajú zrakovú pohodu (oslnenie). Nie je jednoduché navrhnúť okná tak, aby prepúšťali čo najviac svetla, v zime by mali mať čo najmenšie tepelné straty a navyše vzhľadovo zodpovedali architektúre objektu a jeho okolia. Pri rozmiestňovaní okien do podkrovia musíme rešpektovať navyše aj polohu okien vo fasáde nižších poschodí. Najjednoduchšie, avšak často nemožné, je presvetliť podkrovie cez otvory v štítových stenách. Ak to z rôznych príčin nejde, alebo je takéto presvetlenie nedostatočné, môžeme si vybrať zo širokej škály strešných okien, vikierov alebo okien do strešných výrezov (okien strešných terás).

Strešné terasy – ich široké vstupné dvere umožňujú prevetranie aj kvalitné presvetlenie, ukrajujú však z pôdorysnej plochy podkrovia. Keďže klasicky vysoké balkónové dvere s výškou 2 m môžeme osadiť iba tam, kde túto výšku dosiahne strešná šikmina, stratíme mnoho drahocenného vnútorného priestoru. Výhodnejším sa preto zdá výstavba veľkého a širokého vikiera s možnosťou výstupu na terasu.

Vikiere
Svojím tvarom zväčšujú využiteľnú plochu miestnosti, lebo poskytujú aj priestor nad strešnou rovinou. Prístup k oknu je jednoduchší a ponúkajú obyčajne dobrý výhľad. Navyše ich zvislé bočné steny sa ponúkajú napríklad na zavesenie obrazu či poličky, čo v podkroví so šikmými stenami býva častý problém. Pri rovnako veľkej presklenej ploche však do miestnosti privedú až o 40 % menej svetla a slnka ako strešné okná. Jedným z riešení tejto nepríjemnosti je presklenie aj bočných strán vikiera, vtedy získame naozaj panoramatický výhľad.

Priemyselne vyrábané hotové vikiere sa na strechu osadzujú ako skompletizované stavebné dielce. Na osadenie treba podľa stavebnej šablóny vopred utvoriť otvor v streche. Potom ich jednoducho položíme a upevníme. Po zabudovaní okna a parapetu obložíme vikier strešnou krytinou. Hotové vikiere sú vhodné najmä pri budovaní podkrovia svojpomocne. Individuálne zhotovené vikiere sa vyrábajú na mieru priamo na stavbe. Keďže sú pomerne členitým prvkom strechy, musíme si dať veľký pozor na to, aby v nich nevznikali žiadne tepelné mosty či nesúvislé plochy v hydroizolácii alebo v parotesnej zábrane.

Pekné vikiere spestrujú strechu a dodávajú domu individuálny štýl. Pri plánovaní berieme do úvahy aj tvar strechy vedľajších domov, pretože ten náš dom by mal medzi ne vhodne zapadnúť. Vikiere môžu byť pultového, sedlového či valbového tvaru. Na vidieku sú obľúbené aj oblé vikiere (tzv. volské oká), ktoré však vyžadujú špeciálny tvar krytiny (pálená alebo betónová „bobrovka“, drevený alebo asfaltový šindeľ a pod.).

Strešné okná
Zabudované sú v rovine strešného spádu a vďaka svojmu sklonu prepúšťajú veľmi veľa svetla. V súčasnosti je na trhu široký sortiment strešných okien. Okno sa obyčajne umiestňuje medzi krokvy. Ak sú okná širšie, prekážajúca dĺžka krokiev sa odstráni a konce prerušených krokiev sa podchytia výmenou (priečnikom). Namiesto jedného veľkého okna možno voliť viac menších, a tým pádom vylúčiť úpravu krokiev.

Strešné okná bývajú najčastejšie drevené borovicové, z vonkajšej strany potiahnuté hliníkovým lakovaným plechom a zasklené izolačnými dvojsklami. Do vlhkých priestorov (kuchyňa, kúpeľňa) by sa mali okná doplniť o ventilačnú klapku, ktorá umožní nastavenie množstva prúdiaceho vzduchu. Niektorí výrobcovia ponúkajú do vlhkých priestorov celoplastové strešné okná, ktoré na rozdiel od drevených nepotrebujú údržbu a sú vysoko odolné proti vlhkosti.

Z okien by mal byť dobrý výhľad a mali by sa dať jednoducho ovládať. To znamená, že horná hrana by mala byť asi 2 m vysoko, dolná hrana presklenia pri oknách so spodným ovládaním vo výške 1,1 m, pri ovládaní zhora aj 90 cm nad podlahou – táto výška umožní výhľad aj sediacej osobe. Ak nie je iná možnosť, ako zabudovať okná vyššie, dajú sa otvárať pomocou ovládacej tyče alebo elektrického ovládania, ktoré môže ovládať aj vonkajšie žalúzie alebo markízy.

Strešné okná majú nielen osvetľovaciu, ale aj vetraciu funkciu. Pri veľkých, na juh orientovaných oknách sa najmä v lete nadmerne prehrieva vnútorný priestor. Preto mnohí výrobcovia ponúkajú k svojim výrobkom rozličné tieniace a zatemňovacie prídavné zariadenia – od bežných roliet cez kvalitné žalúzie až po výklopné markízy a posuvné okenice.

Osadenie strešného okna
Pri osádzaní strešného okna treba dať pozor na správne napojenie jednotlivých vrstiev strešnej konštrukcie na okno. Strešná krytina by mala byť orezaná 3 až 6 cm od bočnej strany okna a 5 až 15 cm od hornej strany okna. Ďalšia vrstva – poistná hydroizolačná fólia – sa musí po osadení okna vytiahnuť na rám okna zo všetkých 4 strán, vrátane dôsledného utesnenia rohov. Tepelnú izoláciu napojíme na rám okna tak, že narežeme úzke pásy z minerálnej vlny a natlačíme ich do škáry medzi rám a krokvu. Ak sa nechceme spoliehať na to, že stavebný robotník túto prácu urobí dôkladne, prácu mu môžeme uľahčiť použitím montážnej tepelnoizolačnej sady, ktorá sa jednoducho osadí medzi krokvy. Poslednú dôležitú vrstvu – parotesnú zábranu – utesníme k rámu okna neprievzdušne. To znamená, že ju prilepíme do okennej drážky a zatlačíme obkladom.

Na zaistenie optimálneho prúdenia vzduchu je vhodné urobiť dolný parapet okna zvisle a horné nadpražie vodorovne. Rovnako dôležité je, aby parapetná doska nebránila v prístupe teplého vzduch ku spodnej časti okennej tabule. Preto sa odporúča odsadiť parapetnú dosku od zvislej parapetnej steny.

Svetlovody
Ak potrebujeme presvetliť tmavé kúty podkrovných miestností bez toho, aby sme si nárokovali na výhľad z okna, môžeme použiť špeciálne trubicové presvetľovacie systémy. Tie privádzajú svetlo zo strechy v dĺžke aj niekoľkých metrov do kúpeľní, šatníkov či kútikov na spanie. Ich parabolické zrkadlo prenáša denné svetlo tubusom z hliníka (maximálna odrazová schopnosť je 91 %) alebo špeciálneho Spectralight Infinity materiálu (maximálna odrazová schopnosť 99,7 %) na svetelný difuzér, ktorý svetlo rozptýli po miestnosti. Hlavnou výhodou svetlovodov je ich vysoký svetelný výkon, rovnomerné rozptýlenie svetla a jednoduchá montáž. Dômyselne konštruované zatemňovacie prvky umožňujú regulovať intenzitu osvetlenia, doplnkové zariadenia svetlovodov umožňujú do zariadenia v trubici svetlovodu umiestniť aj žiarovku alebo žiarivku, a tak integrovať denné aj nočné svetlo na jedno miesto.

Text: Ing. arch. Jana Macinská
Foto: autorka, Bramac, Fakro, Icopal, Isover, KM Beta, Philippe Louzon, Rigips, Tondach VELUX, Ľubica Selcová a archív vydavateľstva