/ Chalupa /

Chata, ktorá žije s riekou

Chata, ktorá žije s riekou

Neviem, či vodorovný objekt na železobetónových nôžkach hlboko zapustených do neistého podložia sa dá vôbec nazvať chatou. Možno skôr miestom, kde architektúra splýva s riekou... Obaja – on i ona majú silné puto k vode a dôverný vzťah k súčasnej architektúre.

Miesto pri zátoke veľkej rieky bolo rozhodujúce. Rodina žije rušným pracovným i spoločenským životom medzi dvoma veľkomestami, a tak z času na čas potrebuje zmeniť rytmus dňa. Hľadali prostredie, ktoré by bolo úplným protipólom mestského života. Nakoniec vniesli do vidieckej atmosféry závan veľkého sveta. Väčšinu víkendov ich navštevujú známi a priatelia. Dni otvorených dverí už trvajú pekne dlho a popritom sa stále dokončuje a upravuje. Priam filmová pohoda nad riekou, šum lužných lesov, kde-tu plesne rybička o vodnú hladinu, spev vtáctva a dom, ktorý sa otvára do panorámy krajiny. Idylka pre mešťanov. „Voda sa stále obmieňa: raz je zelená, inokedy modrastá, potom sa v nej odráža množstvo kvetov, neskôr rozvinutého lístia. Každé ráno je tu iné, súťaže spevu vtáctva zo širokého okolia a úžasné meniace sa pohľady do krajiny celkom vylúčili z nášho života rádio i televíziu,“ dôvodí ona a prikladá polienko do ohňa v kozube. Potom ukáže na les na druhej strane rieky a s úsmevom dodá: „Ani sedačka nemohla byť ani o kúsok vyššia. Prekážala by vo výhľade a aj tak na nej nikto nesedí, všetci si robia pohodlie ležmo.“ Dom je naležato, krajina sa nikam neponáhľa, voda pokojne plynie, a tak aj ľudia sa tu chcú zvodorovniť.

Nadnesený dom

Dom sa vyznačuje jednoduchou formou a nekomplikovanou architektúrou, prírodnými povrchmi a veľkými zasklenými stenami. Je osadený v jednej línii s okolitou krajinou. Otvorenou časťou je privrátený k rieke. Sklená stena oddeľuje alebo skôr spája vonkajšie sedenie na celodrevenej terase s obývačkou a jedálňou. Stavbu založili na subtílnych stĺpoch, ktoré prenášajú zaťaženie od konštrukcie domu do pilót. Takéto základy sú nevyhnutné, ak sa stavia na nesúdržnom podloží. Navyše, voda z rieky sa často a bez výstrahy v nepravidelných intervaloch vracia až k nohám domu. Brucho domu na betónových nôžkach však musí zostať za každých okolností v suchu, a tak nohy vyrástli viac ako pol metra nad úroveň hladiny rozvodnenej rieky, ktorú dosiahla storočná voda. Pre meniace sa podmienky v podloží bolo treba rozhodnúť, či stĺpy budú masívnejšie, alebo sa obytné miestnosti ocitnú na viacerých tenších nosných stĺpoch obutých do pilót. „Nechceli sme, aby pôsobili masívne, preto ich muselo byť viac. Podmienkou bolo, aby ich usporiadanie neprekážalo pri parkovaní auta i člna. Na prízemí je malá miestnosť s vodáckymi potrebami a dielňa. To je všetko, k čomu by sa voda mohla dostať.“
Moderný objekt s drevenou fasádou je ukrytý medzi stromami a splýva s krajinou, ktorá plynulo prechádza k vodnej hladine.„Každý víkend máme hostí a podľa počasia sa stôl prenáša z kuchyne na terasu, ktorá je vylepšená vonkajším grilom. Ten je chrbtom spojený s vnútorným kozubom, ale každý má svoj komínový prieduch.“


Ohňom a vodou
Do zariadenia veľa neinvestovali. Primerane – tak, aby mali veľký jedálenský stôl pre všetkých členov rodiny a víkendových hostí. Okolo stola sa rozohráva aj dispozícia kuchyne s ostrovčekom a umiestnenie obývačky sústredenej medzi výhľadom na rieku a kozubom v strede miestnosti.

Ona i on sa tešili na veľký presvetlený priestor, ktorý spojí jedáleň, kuchyňu a obývačku do uceleného interiéru. Tento námet sa síce opakuje vo viacerých moderných domoch, ale architektka neváhala a spoločenskú zónu obohatila aj o možnosť rozšíriť sa o ďalšiu miestnosť: na spálni stačí odtiahnuť posuvné dvere a tá sa stane súčasťou celého priestoru.

„Mám rada poéziu ohňa. Centrum interiéru spája v sebe prírodné živly – oheň i voda sú prítomné, rovnako ako obraz úrodnej zeme a čistého vzduchu. Na kozub vidno z každého kúta obytného priestoru, dokonca aj zo spálne,“ rozhovorila sa ona. Svietidlá objavili vo Viedni: ona prútené stropné osvetlenie, on stojacu lampu – mužský a ženský princíp.

Na povrchoch stien a podláh si dali záležať. Zvíťazil názor, že najlepším nábytkovým kusom je samotný dom. Prírodné materiály: kameň a drevo „zariadili“ dom v presne takom duchu, ako si predstavovali. Nevtieravo, ale veľkou mierou vkusu.

Takú kúpeľňu by chceli všetci návštevníci: tradičné a moderné stmelené do výbornej kompozície. Majú radi oheň, preto je v centre domu aj ich pozornosti.

Opýtali sme sa Ing. arch. Andrey Očkovej na spôsob, akým postupovala architektka na brehu tichej rieky

V zátoke sa stavala chata, ale perspektívne sa má stať príjemným bývaním pre rodinu. Tri spálne zatiaľ slúžia nájazdom hostí, ktorí sa tešia z výhľadu na rieku. Ani exteriér a ani interiér sme nezaťažovali prvkami navyše. Kompozíciu som navrhla vyslovene pre potreby tejto rodiny. Majitelia chceli viesť rodinný i spoločenský život v otvorenom priestore spojenom s vonkajším prostredím, na ktoré sa veľmi tešili.

A prečo „kockatá“ architektúra?  Konštrukčne sme museli začať na pilieroch až vo výške dva a pol metra. Ak by sme chceli pridať ešte zošikmenú strechu, dostali by sme sa s domom minimálne do deväťmetrovej výšky. Nechceli sme, aby dom trčal. Mal by sa stratiť v prírode nielen medzi stromami, ale vďaka svojej nenápadnosti aj pod popínavým paviničom. Navyše, kraj je rovinatý, takže si tu nájde svoje miesto jednoduchá a funkčná architektúra. Obvodové murivo je z tehly, ale na povrchoch sa pracovalo výlučne s troma materiálmi, ktoré sa navzájom striedali: bridlica, dub, agát. Agátové drevo použité na vonkajších obkladoch je v našich podmienkach celkom prirodzené. Rastie u nás, nechceli sme vnášať do tohto prostredia cudzokrajné dreviny. Agát sa dobre znáša s vlhkom a vodou.

Povrchy konštrukcií sa nelakovali; napúšťalo sa špeciálnymi olejmi tak, aby použité prírodné materiály starli spolu s obyvateľmi domu. Ako vtipne vravia domáci – agát časom zošedivie skôr ako oni. Teplo sa privádza kozubom a podlahovým kúrením, ktoré nenarúša vzhľad interiéru. V zadnom trakte domu sa podarilo umiestniť atypickú kúpeľňu s dizajnovým umývadlom na drevenej nohe a drevenou kaďou namiesto vane, ktorá je nielen estetická, ale aj pohodlná. Z chodby sa vstupuje do troch samostatných spální, ktoré majú druhý východ priamo na terasu.

Ľudia v takom dome môžu byť podľa okolností s tými ostatnými alebo sa môžu uchýliť do súkromia. Terasa obteká tri obvodové steny domu a umožňuje zostúpiť jedným schodiskom do záhrady pod hlavnou časťou obytnej zóny alebo druhým schodiskom k vstupu na pozemok. Takéto prírodné prostredie je príjemnou výzvou na dobrý architektonický návrh. Myslím, že to vyšlo a rodina je tu nadmieru spokojná.“

Text: Marína Ungerová
Foto: Dano Veselský
Zdroj: Všetko o chatách a záhradkách, JAGA GROUP 2009

Komentáre

  1. prekrasne len ja mam strach z komarov

  2. Je to síce na prvý pohľad pekné, no nechcel by som riešiť škody po prípadnej storočnej alebo tisícročnej vode, popr. na jar uvoľňovať ľady…
    A o „živlovom“ ponímaní by som radšej ani nehovoril – tie „živly“ sú tam síce naozaj zastúpené všetky, no miestami sú od seba nevhodne oddelené a navzájom sa bijú…

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.