
Pestujeme huby
Huby nás od pradávna lákajú vôňou, chuťou, vzhľadom, ale aj svojou tajuplnosťou. Rastú na skrytých miestach, akoby sa s nami hrali na schovávačku. Možno preto, že „hubačka“ - hľadanie húb, svojim charakterom pripomína poľovačku, priťahuje čoraz viac ľudí. Záujem o huby však narastá aj vďaka pribúdajúcim informáciám o ich gastronomických a dietetických, ale aj liečebných vlastnostiach. Z toho istého dôvodu rastie aj záujem o ich amatérske i priemyselné umelé pestovanie.
Kde rastú
Rastové podmienky
Obr. vpravo: Hľuzovka parí k vyhľadávaným pochutinám už od antiky. Umelé pestovanie hľuzoviek spočíva vo vysádzaní dubových semenáčikov zozberaných v oblasti výskytu hľuzoviek. Prvé výnosy sa však objavia až po 10 – 12 rokoch od založenia plantáže. |
V prírode rastúci húževnatec vyzerá veľmi pôsobivo.
Zložitosť a komplikovanosť podmienok vývoja plodníc húb v prírodnom prostredí neumožňovala ich širšie využitie vo výžive a produkcii potravín. Dôkladné znalosti o prirodzenom prostredí, ktoré podporuje, resp. podmieňuje výskyt a rast húb nám umožňujú pestovať ich aj v umelo vytvorených podmienkach.
Obr. vpravo: Vo východnej Európe je veľmi obľúbené mliečne kvasenie húb. Oblanšírované odkvapkané huby ukladáme vo vrstvách do väčšej nádoby (hlineného, dreveného alebo kameninového súdka) vystlanej kôprom, viničovými, resp. višňovými listami. Jednotlivé vrstvy mierne solíme (asi 1 %), prípadne rozhodíme jemne pokrájaný cesnak. Keď je nádoba plná, prekryjeme huby drevenými doštičkami, ktoré zaťažíme. Nádobu uzavrieme tak, aby k obsahu nemal prístup vzduch. Po 1 – 5 týždňoch (podľa teploty okolia) sú huby vykvasené a môžeme ich podávať ako prílohu, resp. ich použijeme na prípravu kyslých omáčok. Uzavreté nenačaté kvasené huby vydržia v chladnej pivnici až do ďalšej sezóny. Niektorí odborníci vykvasené huby prekladajú do pohárov so sladkokyslým nálevom a krátko sterilizujú. Osvedčil sa najmä Balaštíkov nálev – 1,5 l vody, 350 ml 8 % octu, 50 g soli, 200 g cukru alebo 28 tabletiek sladidla a korenie (4 až 6 zrniek čierneho a 2 zrnká nového), prípadne iné obľúbené pochutiny – plátok cibule, kôpor a pod.
Huby domáce
Huby bez „hubačky“
Pestovanie húb
Každý pestovateľ húb by si mal zapamätať, že celé jeho úsilie a všetky investície môžu doslova úplne zmariť hoci aj nesterilné (plesňami či parazitmi zamorené) vidly zapichnuté do substrátu.
Amatérske pestovanie pečiarok
Pečiarky môžeme pestovať len v čistých, vydezinfikovaných, dobre vetrateľných miestnostiach, so stabilnou vlhkosťou vzduchu 70 – 90 % a stálou teplotou 16 – 22 ºC.
Základom pracovného postupu pri pestovaní pečiarky dvojvýtrusnej je príprava substrátu, ktorého hlavnou zložkou je slama a čerstvý hnoj hospodárskych zvierat.
Môžeme si vybrať z viacerých variantov zloženia substrátu:
Najbežnejší je spôsob pestovania v záhonoch. Substrát uložíme na asi 30 cm výšku a 60 – 70 cm šírku, rozložíme sadivo a prekryjeme asi 3 cm vrstvou krycej zeminy. |
Pri debničkovom spôsobe pestovania používame 15 – 20 cm vysoké debničky naplnené substrátom. Do hĺbky 5- 8 cm rozmiestnime 5 – 6 kusov sadiva v hrudkách veľkosti orecha. Keď substrát prerastie podhubím, prekryjeme ho 3 cm vrstvou krycej zeminy. Výnosy sú väčšie než pri záhonovom pestovaní. |
Pri pestovaní šampiňónov v policiach postupujeme ako pri debničkovom pestovaní, ale ušetríme miesto. Manipulačný priestor medzi policami by mal byť 30 – 40 cm. |
Na rukávcový spôsob pestovania sa využíva substrát naplnený do fóliového rukávca. Plodnice sa vytvárajú na miestach, kde do fólie prerazíme otvory. Tento spôsob má náročnejšie riešenie zavlažovania. |
Jednoduchá zmes bez konského hnoja:
slama 1000 kg
hydinový trus 200 kg
močovina 1 kg
Zmes so separovaným hovädzím hnojom:
slama 1 000 kg
hovädzí hnoj 300 kg
hydinový trus 50 kg
močovina 1,5 kg
Hayesova a Randlova zmes:
konský hnoj 1 000 kg
hydinový trus 100 kg
melasa 40 kg
sadra 15 kg
Yoderova a Sindenova zmes:
seno 1000 kg
drvené kukuričné vretená 1 700 kg
sušené výpalky 34 kg
sadra 23 kg
močovina 14 kg
chlorid draselný 11 kg
dusičnan amónny 11 kg
Schislerova zmes:
seno 68 kg
drvené kukuričné vretená 68 kg
sušené výpalky 14 kg
hydinový trus 11 kg
sadra 4,5 kg
potaš 1,6 kg
Pestovanie na konskom hnoji
Ak sa rozhodneme pre konský hnoj, budeme na dopestovanie asi 500 kg pečiarok potrebovať približne 5 t konského hnoja, teda na jeden cyklu použijeme 2,5 t konského hnoja.
Na navlhčenie hnoja potrebujeme čistú betónovú plochu vyspádovanú do jamy, aby sme mohli zachytiť a opakovane využiť všetku tekutinu, čo nám pri zvhlčovaní z hnoja vytečie. Zvlhčený hnoj sa potom v profesionálnej úpravni prehrieva horúcou parou, aby sa zahubili škodlivé baktérie a podporila fermentačná funkcia termofilných mikroorganizmov. V amatérskych podmienkach však postupujeme nasledujúcim – klasickým spôsobom, ktorý ale prináša väčšie riziko kontaminácie.
Zmes uložíme do tvaru hranolu s výškou minimálne 1 – 1,5 m a šírkou 1 m. Dĺžku hroble upravíme podľa množstva substrátu. Materiál v hromade sa činnosťou baktérií zahrieva, čím sa začne proces fermentácie substrátu. Aby sme fermentáciu usmernili, musíme hromadu na 5., 9. a 13. deň prehodiť, resp. premiešať. Vyfermentovaný substrát bude pripravený na očkovanie o 14 -16 dní.
Vychladnutý substrát rozprestrieme na záhony do výšky 18 – 25 cm, alebo nasypeme do PE vriec do výšky 40 cm a na povrch rozmiestnime sadivo. Substrát so sadivom premiešame a povrch urovnáme. Spotreba sadiva je asi 1 liter sadby na 1 – 4 m2. Ak použijeme väčšie množstvo sadby, dosiahneme rýchlejšie a istejšie prerastanie.
Po štrnástich dňoch od očkovania prekryjeme substrát 3 cm vrstvou rašeliny premiešanej s mletým vápencom v pomere 1 : 1. Povrch od naočkovania udržiavame vlhký (kropením), nesmieme ho však premáčať.
Zber
Pestovanie drevokazných húb
Hliva ustricovitá (Pleurotus ostreatus)
Pestovanie na polienkach
Príprava polienok
Očkovanie a prerastanie
Naočkované polienka vložíme do uzavretého vreca z polyetylénu, alebo ich ovinieme polyetylénovou plachtou a umiestnime na tienisté a vlhké miesto. Vhodná je napr. pivnica alebo zatienená jama. Ak je príliš sucho, naočkované polienka občas kropíme vodou.
Rozmiestnenie a zber
Najkvalitnejšie sú mladé, pevné, nie príliš rozvinuté plodnice. Zberáme ich vykrútením alebo odrezaním z klátika. V priebehu dvoch jesenných mesiacov zozbierame plodnice hlivy asi z troch plodných vĺn. Za rok môžeme z 1 m3 dreva zozbierať priemerne asi 200 kg plodníc. Polienka dávajú najväčšiu úrodu v druhom roku a celkove rodia 3 až 4 roky.
Intenzívne pestovanie
Na intenzívne pestovanie hlivy ustricovej alebo golierovky slamomilnej využívame lignocelulózové materiály, najmä odpady – piliny, stružliny, drvené kukuričné kôrovie, rozmelnenú pšeničnú slamu, ľanové pazderie a pod.
Je trochu zložitejšia, vyžaduje si drvenie, tepelné preparovanie substrátu a svetlú vetranú miestnosť s teplotou okolo 15 ºC. Rodivosť je však veľmi skorá, intenzívnejšia, aj keď krátkodobá. Výťažnosť je však až 25 % zo sušiny substrátu. Viacnásobným zopakovaním produkčného cyklu v tej istej miestnosti však dokážeme vytvoriť aj na malej ploche veľmi slušnú produkciu.
Substrát vyrábame z obilnej slamy (kukuričného kôrovia, pilín a pod.), ktorú najprv rozrežeme na asi centimetrové kúsky, navlhčíme a preparujeme horúcou parou (100 ºC) niekoľko hodín.
Omnoho jednoduchšie a menej náročné je pestovanie na substráte umiestnenom v polyetylénových (alebo – pri golierovke – textilných) vreciach. Vyžaduje menšie manipulačné priestory a prakticky minimálne investície.
Pri zjednodušenom spôsobe pestovania hlivy balíky slamy namočíme do horúcej vody alebo ich ňou dôkladne popolievame v igelitových vreciach s odstrihnutými rožkami, aby mohla voda odtiecť. Na druhý deň procedúru zopakujeme.
Po vychladnutí (max. 30 ºC) balíky očkujeme podhubím rozdrobeným na kúsky veľkosti orecha. Vrece voľne zaviažeme a otvory prekryjeme gázou alebo vatou. Vrecia uložíme na chladnejšie (15 – 20 ºC) tienisté, resp. tmavé, dobre vetrané miesto. Slamu v priebehu 6 – 8 týždňov poprerastá biele podhubie. Vrece na viacerých miestach opatrne narežeme tak, aby sme nepoškodili podhubie. V chladnejšom období (jar – jeseň) sa na balíkoch v miestach rezu tvoria plodnice, ktoré odrežeme alebo opatrne vykrútime. V období plodenia hlivu síce chránime pred priamymi slnečnými lúčmi, ale zabezpečíme dostatok svetla, aby plodnice neboli deformované. Substrát rodí vo vlnách 1 až 3 mesiace.
Na pestovanie golierovky použijeme žihľavové alebo textilné vrece, ktoré natlačíme slamou (prípadne iným lignosubstrátom), postavíme do vane a dôkladne poprelievame čo najhorúcejšou vodou. Vrece necháme odkvapkať a vychladnúť. Potom do vreca po obvode nasypeme rozmelnené sadivo (asi 0,5 l na vrece), vrece zaviažeme a necháme 2- 3 týždne v čistej tmavej miestnosti. Keď sa na povrchu vreca začnú objavovať biele prerastajúce fľaky mycélia, prevezieme ho na tienisté miesto do záhradky (prípadne aj na balkón) a pokryjeme 5 – 10 cm vrstvou krycej zeminy. Mycélium prerastá do krycej zeminy asi 10 až 14 dní a po ďalších asi 14 dňoch sa začne objavovať prvá úroda plodníc. Najväčšie úrody prináša prvá a druhá vlna, ale zber môže pokračovať až do mrazov. Plodnice zberáme vtedy, keď sa klobúk pootvorí a velum (plachtička) odlúpi od lupeňov. Prezreté plodnice s vyvráteným okrajom klobúka a čiernymi lupeňmi sú už nechutné. Zo 100 kg mokrého substrátu (slamy) môžeme získať, ak sa nám bude dariť, až 33 kg plodníc.
Z doteraz známych výskumov vyplýva, že huby, ako stála súčasť výživy, môžu mať v dlhodobom pohľade aj vplyv na zníženie srdcových a cievnych ochorení.
Umelé pestovanie kyjaničky purpurovej – námeľa (kedysi obávaného pôvodcu epidémií masového šialenstva) prináša pestovateľom obrovské zisky. Predajom sklerócií kyjaničky farmaceutickému priemyslu možno (v závislosti na kvalite) z jedného hektára získať sumy radovo v desiatkach i stovkách tisíc. | Parazit podobný námeľu – sneť kukuričná – obsahuje menej účinných látok. | |
Ryšavec šikmý (nazývaný aj čaga) spôsobuje v imperfektnom štádiu vývoja hrče na brezách. Výťažky a čaj z neho pôsobia proti rakovine hrubého čreva a pľúc. Čaga vzbudila veľkú mediálnu pozornosť po zverejnení informácie, že známy spisovateľ a disident Solženycin si počas väznenia v gulagu odvarom z nej zázračne vyliečil pokročilú rakovinu. |
Text a kresby: Jozef Pobjecký
Foto: archív USS
pestovanie húb