Granátové jablko sa dá pestovať aj u nás. Pozrite sa, ako na to

Granátové jablko (Punica granatum) je známe asi 5 000 rokov. Gréci v ňom videli symbol plodnosti, lásky a šťastia, hádzali ich pod nohy novomanželom, aby im zaistili plodný a šťastný život. Vďaka klimatickým zmenám sa dá pestovať aj u nás.

Galéria

Ekologické nároky

Granátovníku vyhovuje stredomorská klíma, teda horúce letá a mierne zimy. V takom prostredí aj dobre dozrieva. V chladnejších oblastiach síce kvitne, ale plody nemusia dozrieť, a tak sa tu táto drevina využíva len ako okrasná. Vplyvom klimatického oteplenia v našich najteplejších oblastiach sa odolnejšie odrody dajú dopestovať aj s úrodou voľne v záhrade (na slnečných a chránených stanovištiach s výhrevnou pôdou).

Granátovník znesie pokles teploty na −15 °C a ak sa pestuje v plazivej forme pod snehovou prikrývkou alebo pod umelým zateplením, tak znesie až −20 °C. Samozrejme, veľmi dobre sa pestuje v krytých priestoroch skleníka či zimnej záhrady, jeho malé formy aj v byte, najlepšie s vegetačným letnením.

Granátovník obľubuje suché a teplé prostredie, znáša aj vysoké teploty a je relatívne skromný na závlahy, aj keď úplná Sahara mu nesvedčí. Vlhké prostredie však negatívne ovplyvňuje vývoj plodov, ktoré potom často praskajú. Na dozretie plodov potrebuje dlhú a teplú jeseň, podobne ako hrozno. V zime si vyžaduje aspoň 6 až 8 týždňov vegetačného pokoja, najlepšie pri teplote 6 °C. Bez tohto odpočinku na jar zle pučí, neskoro kvitne a má narušený rast.

Potrebuje ľahšiu, priepustnú a dobre drenážovanú pôdu, najlepšie neutrálnu až slabo zásaditú s primeranou zásobou humusu. 

Tvarovanie a rez

Základnou podmienkou výchovného aj udržiavacieho rezu je, že každý pestovateľský tvar určený do záhrady musí mať všetky konáre dobre oslnené. Granátovník môžeme pestovať vo forme:
• riedkeho kríka s priestorovým alebo stenovým rozložením konárov na opore vytvorenej z 3 až 4 kostrových konárov;
• stromu s veľmi nízkym kmeňom, takisto s priestorovým alebo stenovým rozložením konárov na opore vytvorenej zo 4 až 5 kostrových konárov;
• kotlovej koruny podobnej broskyňovému tvaru vytvorenej zo 4 kosterných konárov s výškou kmeňa asi 30 cm;
• stenových tvarov.

Pri reze by sme mali dodržiavať nasledujúce zásady:
• rez robíme zvyčajne v predjarí a pri skracovaní kosterných konárov vždy na vonkajšie očko, aby sa koruna otvárala;
• pri reze je dôležité odstrániť zahusťujúce a choré výhonky a konáre, ako aj koreňové výmladky, hlavne vtedy, ak ich nepotrebujeme na rozmnožovanie alebo ako náhradu za poškodenú nadzemnú časť kríka či stromčeka;
• pri reze chránime krátke plodonosné čapíky, ktoré plodia 3 až 4 roky.

Rozmnožovanie

Granátovník môžeme množiť generatívne semenami, čo však pri šľachtených odrodách nezaručuje, že dcérske rastliny budú mať tie isté vlastnosti ako rodičia. Toto sa využíva najmä pri zakrpatených odrodách, ako je Punica granatum var. nana, aj preto, že už v 3. roku po výseve semenáč zakvitne a plodí.

Pred výsevom je dobré dať semená na niekoľko dní do chladničky alebo ich do jari (aspoň na 4 až 5 týždňov) stratifikovať pri nízkej teplote. Na jar semená vysejeme do kyprej pôdy s pieskovou drenážou a necháme vyklíčiť pri teplote 20 až 25 °C. Keď majú semenáčiky už 6 lístkov, rozsadíme ich. Semenáče veľkoplodých odrôd začínajú rodiť v 6. až 7. roku.

Pri vegetatívnom množení začínajú rezkovance rodiť už v 3. roku a zachovávajú si vlastnosti rodiča. Odrezky dlhé 20 až 25 cm berieme z jednoročných drevnatých výhonov, odlistíme ich až na vrchné listy a vysadíme do rašelinovo-pieskového substrátu do zatieneného pareniska. Pred výsadbou je dobré ich stimulovať práškovým stimulátorom. Pri jarnom rezkovaní použijeme jarné vyzreté odrezky dlhé asi 10 cm. Dorastené rezkovance veľkoplodých odrôd rodia až 40 rokov.
Granátové jablko môžeme množiť aj vzdušným potápaním alebo veľmi jednoducho využitím výmladkov či odkopkov, ktoré sú už zakorenené.

Semenáče zo semien z kupovaných plodov niekedy vôbec nerodia alebo rodia až po veľmi dlhom čase. Preto sa môžeme pokúsiť preštepiť ich vrúbľami z rodiacich rastlín, i keď štepenie nie je obvyklý spôsob množenia granátového jablka.

Odrody

Prírodné formy granátového jablka majú jednoduché kvety, ale boli vyšľachtené aj plnokveté formy. Rozdiel medzi nimi je len v dĺžke kvitnutia. Jednoducho kvitnúce a bohato rodiace u nás kvitnú zväčša len raz, hoci v trópoch prinášajú za rok aj tri úrody, plnokveté kvitnú od jari až do jesene. Dekoratívne granátovníky sú zvyčajne bez tŕňov. Medzi plnokveté patria napríklad odrody ’Flore pleno‘, ’Rubro pleno‘, čisto biela je odroda ’Albo plena‘, krémová ’Flore lutea‘. Odroda ’Legrellei‘ má karmínové kvety.

Jednoducho kvitnúce kultúrne plodonosné odrody granátovníka vznikli z druhov P. granatum a P. protopunica pochádzajúcich z afrického ostrova Sokotra, kde rastú ako stálozelené stromy. Známe sú najmä odrody ’Gabin‘, ’Cherani‘, ’Granada‘, ’Early Red‘, ’Rabbab‘.

1. rok, zima
Kmeň dvojročného stromu zrežte čo najnižšie, asi 8 cm od zeme.

2. rok, zima
Ponechajte 3 či 4 vitálne výhony a ostatné zrežte.

3. rok, zima
Odstráňte prízemné výhony (aj po budúce roky, ak nebudú mať význam pri omladení kra).

Pestovateľské rady

• dobrú úrodu chutných plodov získame len vtedy, ak je naša záhrada v teplej vinohradníckej oblasti s dobrým oslnením a dlhou teplou jeseňou,
• napriek tomu, že granátovník znáša krátkodobé prísušky, na jar by mal mať závlahu bohatšiu na urýchlenie nástupu vegetácie a podporu kvitnutia i vývoja plodov,
• na jeseň stromy bohato mulčujeme o živiny obohateným kompostom, ktorým stromy zároveň aj hnojíme,
• počas vegetácie môžeme pred kvetom pôdu prihnojiť výluhom z obohateného kompostu a následne ešte raz v priebehu júna,
• primeraným zimným rezom vyvolávame tvorbu potrebného plodonosného obrastu kosterných konárov, ale dbáme na to, aby stromček nebol prehustený,
• granátovník je odolný proti chorobám i škodcom, pri teplom zimovaní v krytom priestore sa však môžu objaviť vošky alebo roztoče.

Z 1 kg plodov možno získať až 0,7 l vynikajúcej šťavy. Z nej možno pripraviť osviežujúce nápoje. Z listov granátovníka je zasa výborný čaj. Antioxidačná kapacita šťavy z granátového jablka je 2- až 3-krát vyššia, ako má červené víno alebo zelený čaj.

Na zdravie!

Granátovo-vínový miešaný nápoj
Šťavu z 2 granátových jabĺk zmiešame s lyžicou medu a rozdelíme ju do 2 pohárov, rozlejeme 1/4 l bieleho vína, pridáme kocky ľadu a doplníme sódou.

Granátový sorbet
Do pohárov nasypeme ľadovú triešť, nalejeme na ňu šťavu z granátového jablka, ktorú sme predtým osladili medom alebo dochutili trochou citrónovej šťavy, a doplníme perlivou vodou alebo šampanským. Ozdobíme lístkami mäty alebo medovky.

Pstruh s „granátmi“
Očistené ryby osušíme, osolíme, okoreníme a napichneme na grilovacie ihly. Ryby opekáme na grile a občas potierame maslom, prípadne ich môžeme piecť na plechu. Podávame zaliate šťavou z granátových jabĺk a posypané vňatkami. Ako prílohu pridáme korenené pečené zimné tekvice.

Dobrá rada
Ak je šupa mäkká, tlakom dlane jablko na stole povaľkáme – uvoľní sa tak viac šťavy. Potom z plodu odrežeme kalich alebo ho rozrežeme na polovicu a šťavu vytlačíme v lise na citróny.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: thinkstock.com, kresba: autor
Zdroj: časopis Urob si sám 1/2016