Ako si založiť vlastnú kvetinovú lúku

Symbolom voľnosti, letnej pohody, krásy a zdravej krajiny sú rozkvitnuté lúky. Každý, kto vlastní záhradu, hoci aj malú, môže mať vlastnú kvetinovú lúčku. Na prípravu pôdy na vysievanie sú vhodné jeseň, zima alebo predjarie, ak práve nie je sneh, mráz či blato. Pôda je vtedy vlhká a máme to bez starostí. 

Galéria

Výber stanovišťa

Lúka nepotrebuje humóznu a úrodnú pôdu, skôr naopak. Aby bol efekt čo najväčší, je lepšie umiestniť ju na slnečnejšie miesto, ktoré nemusí byť príliš úrodné. V úrodnej, prehnojenej pôde by totiž prevládali agresívnejšie a mohutnejšie dužinaté rastliny a utláčali by krehké lúčne kvetinky. Lúka môže byť na rovine aj svahu, treba však vziať do úvahy praktickú stránku – jej kosenie. Preto nie je vhodný priveľmi prudký svah, prípadne miesto plné kameňov a nerovností. Takisto nie je praktické mať lúku „rozbitú“ mnohými prvkami a drevinami. Kompaktná plocha lepšie vyzerá a aj sa lepšie udržiava, to však nevylučuje umiestniť do nej zopár ostrovčekov z drevín a bujných trvaliek.

      Zmes lúčneho osiva.

Získanie osiva

Lúku možno vysiať zo špeciálne namiešanej zmesi a tak získať rozmanitosť hneď (prírode by to trvalo aj niekoľko rokov). Niektoré druhy rastlín totiž z našej prírody vymizli a nemajú sa teda odkiaľ vrátiť na náš pozemok.

Príprava pôdy

Lúčnu zmes vysievame vždy do čistej pôdy. Nevysieva sa do existujúcich trávnatých porastov – efekt by bol veľmi slabý. Ak chceme zmeniť klasický trávnik na lúku, musíme ho zorať a pôdu dokonale zrovnať. Malú plochu možno cez leto dôkladne namulčovať, napríklad slamou, a tak zahubiť trávu. Potom mulč odstránime a povrch len jemne, plytko zrýľujeme, aby sa semená dali zapracovať hrabľami do hornej vrstvy pôdy (asi 0,5 cm). A môžeme vysievať.

      Na mulčovanie okolia stromčekov možno využiť seno alebo slamu. 

Dobrá rada
Lúku možno zakladať aj na jar alebo v lete. Treba ju však zalievať počas suchých období.

Vysievanie

Najlepšie je postupovať tak, že lúčne osivo pred rozhodením zmiešame so suchým pieskom. Tak si zaistíme správnu spotrebu osiva a nesejeme príliš husto. Ideálne je siať skoro na jar, aby sme na klíčenie prvých rastlín chytili jarnú vlahu. Pri výseve v suchom a teplom období by bola nutná pravidelná zálievka.

      Prvýkrát sa lúka kosí, keď kvitnú margaréty. 

Kosenie

Prvé kosenie sa robí, keď na jar odkvitajú púpavy alebo kvitnú margaréty. Lúku treba pokosiť aspoň jedenkrát ročne, aby sme zastavili pokračujúcu prirodzenú následnosť, ktorej cieľom by bolo po nálete semien stromov a krov vytvoriť les. Preto odporúčam kosiť lúku viackrát ročne, dva- až trikrát. Ďalším dôvodom je zastaviť bujnenie agresívnejších tráv a rastlín, teda produkciu veľkej zelenej hmoty, ktorá síce „zúrodní pôdu“, ale zahubí lúčne kvetiny.

Odborník radí
Lúku odporúčam kosiť viackrát ročne, aspoň dva- až trikrát. Tak zastavíte bujnenie agresívnejších tráv a rastlín.

Hrabanie

Pokosená hmota sa musí zhrabať, pretože by produkovala pri rozklade dusík (hnojivo na príliš agresívne druhy rastlín) a tienila by rastlinám, na ktorých záleží. Jednoducho, niektoré chúlostivejšie druhy by „vymulčovala“ z hry. Ručné hrabanie je praktické a zábavné, najmä na malých plochách; veľké lány (hektáre) nabalíkuje stroj. To dnes už vie skoro každý kôň, ktorý tieto balíky prežúva na desiatu.

      Mladá lúka prvý rok po výseve.

Burinové štádium je v poriadku

Prvý rok po výseve lúka prechádza tzv. burinovým štádiom. Ľudí to desí, keď im po vysiatí cenného osiva vyrastie množstvo buriny, ale to je v poriadku. Kvetinkám to trvá dlhšie a burina ich chráni. Nesmie ich však zadusiť, preto ju pokosíme vždy, keď dosiahne výšku 20 cm. Počas ďalších rokov pribúdajú kvety rôznych farieb a vzniká pestrá lúka.

Čo so senom?

Niekto seno privíta ako krmivo pre domáce zvieratá, iný ho považuje za nutné zlo, ktorého sa treba zbaviť. Či už tak, alebo onak, po kosení sa všetka tráva musí z lúky odstrániť. Ideálne je zmiešať ju niekde na hromádke s konským hnojom a nechať vzniknúť parádny kompost. Zvyšné seno, ak zvieratá nie sú hladné, možno využiť na mulčovanie krov a stromov – v oblasti koreňov sa rozloží na výživný humus, potlačí rast burín a zadrží vlahu. Senom však neumlčujeme zeleninové záhony – dostalo by sa do nich veľa nežiaducich trávnych semien (po krátkom horúcom zakompostovaní však seno môže na takýto záhon). Na mulčovanie zeleninových hriadok je najlepšia slama, z tej nám maximálne vzíde sem-tam nejaké obilie. Keď hovoríme o mulčovaní, máme na mysli manipuláciu s objemnou hmotou vo veľkých kusoch na miestach, kde treba. Poľnohospodár však mulčovaním myslí kosenie trávy strojom, ktorý ju rozseká na malé kúsočky a nechá na mieste. To nás odbremení od hrabania a pohnojí sa tak povrch pôdy. Trávnatým pastvinám to môže prospieť, ale ako asi tušíte, pre pestrú kvetinovú lúku to nie je najvhodnejšie riešenie.

      Lúku treba pokosiť minimálne jedenkrát ročne. 

Čím a ako kosiť

A teraz si predstavte, že všetku tú krásu pokosíme v tom najlepšom. Vyzerá to síce ako barbarský čin, lúke to však prospieva. Keď sa naučíme dobre zaobchádzať s kosou, zaberie nám to menej času ako kosenie strojom, ak zarátame aj údržbu a manipuláciu. Tiché kosenie s ladnými pohybmi dobíja energiu a navyše neruší okolie. Pre jemný svet v ekozáhrade je klasická kosa jasnou voľbou. Treba si však zaobstarať kvalitný kus.
Motorové kosačky a malotraktory so závesnou kosačkou možno odporučiť na veľké pozemky, na vyššie porasty sú vhodné bubnové kosačky. Záhradné žacie traktorčeky s rotačnou kosačkou na podvozku (na anglické a golfové trávniky) sú v tomto prípade nanič – vyšší porast nezvládnu. Výnimkou sú, samozrejme, drahšie modely, ktoré sú určené priamo na náročnejší terén a vysoké porasty.

      Mladá lúka prvý rok po výseve.

Nahradí spásanie kosenie?

Žiaľ, zvieratá na pastvinách si vyberajú, ktoré druhy tráv jedia a ktoré nie, navyše, svojím trusom pôdu hnoja. Tak získame druhovo chudobnejšie pastviny s bujnejšími dužinatejšími rastlinnými druhmi, nie však kvetinovú lúku. Pastviny treba striedať (rotovať), aby ich zvieratá nezničili príliš nadmerným vypásaním a udupávaním. Kvetinovú lúku možno výnimočne nechať spásť, ale neradno to praktizovať často – prišli by sme totiž o kvetinky.

Text a foto: Jaroslav Svoboda
Zdroj: časopis Urob si sám, JAGA GROUP, s.r.o.