Viete, ako biologicky zatočiť so smútivkami?

Týka sa to hlavne pestovateľov skleníkových a izbových rastlín. Larvy týchto malých mušiek spôsobujú škody najmä pri zakoreňovaní odrezkov a pri pestovaní priesad.

Galéria

Smútiviek sa možno v skleníku, ale aj doma na izbových rastlinách zbaviť nechemickou cestou pomocou parazitických hlístic.

Hlístice neaplikujeme na povrch suchej a slnkom ožarovanej pôdy. foto isifa/Shutterstock

Smútivky sú malé, asi 2 – 4 mm dlhé, čierne mušky. Majú dva páry čiernosivých, dymovo sfarbených krídiel s tmavými žilkami. Mušky samy rastlinám neškodia, môžu však prenášať množstvo patogénnych húb a pri väčšom výskyte sú nepríjemné. Škodlivé sú ich larvy. Darí sa im vo vlhkom humusovom pôdnom substráte, kde obhrýzajú jemné korienky alebo vyžierajú dreň zakorenených odrezkov. Obhrýzaním podzemných častí rastlín otvárajú cestu hubovým chorobám. Larvy a kukly smútiviek si môžeme priniesť i z obchodu v zakúpenom substráte.

Prvá pomoc pri výskyte smútiviek je obmedzenie zálievky. foto isifa/Shutterstock

Ako spoznať smútivku

V skleníkoch sa vyskytuje smútivka (Bradysia paupera). Samičky žijú len 3 až 7 dní a kladú spolu 20 – 40 vajíčok do retiazky alebo kôpky do vlhkej pôdy, rašelinového substrátu či na zvyšky rastlín. Larvy sú 5 – 7 mm dlhé, štíhle, beznohé, sklovito priehľadné so zreteľným tukovým telieskom vo vnútri tela.

Bojujme proti škodcom a chorobám bez chémie, príroda sa nám za to odvďačí.

Majú hnedé alebo čierne hlavové schránky. Obdobie vývoja od vajíčka po dospelé jedince trvá v skleníku najmenej 3 týždne a larvy prechádzajú 4 vývojovými štádiami. Celý vývojový cyklus smútiviek je 22 až 30 dní. V skleníku dospieva niekoľko generácií do roka, vonku sú to len 2 generácie. Dospelé smútivky sa šíria lietaním.

Smútivka larva škodí na koreňoch mladých rastlín. foto Zoltán Tamašek

Pomôžte si signalizačnými doštičkami

Žlté lepové signalizačné dosky po zavesení v skleníku slúžia na zistenie výskytu škodcu. Ak sú premnožené, určite si ich všimneme aj voľným okom, keď lietajú v priestore. V substráte v blízkosti koreňov rastlín nachádzame malé larvy. Ak je ich veľa, urobíme ochranný zásah hlísticami.

Nielen proti smútivkám

Mnoho pôdnych lariev hmyzu je v prírode napádané parazitickými hlísticami z čeľadí Steinernematidae a Heterohabditidae. Hlístice sú úspešne využívané v biologickom boji proti aj proti pôdnym larvám lalokonoscov, tipúl, niektorých chrobákov a proti húseniciam škodlivých motýľov. Proti larvám smútiviek sa v skleníku najviac osvedčili hlístice druhu Steinernema feltiae, ktorý napáda všetky larválne štádiá smútiviek.

Steinernema feltiae. foto Zoltán Tamašek

Ako žije hlística

Iba 3. larválne štádium parazitickej hlístice je invázne a žije aktívne v tele svojho hostiteľa. Dokáže v pôde neomylne vyhľadať skryté larvy hmyzu podľa vyššej koncentrácie oxidu uhličitého, ktorý vydychujú. Parazit do nich vnikne tráviacimi a dýchacími otvormi. Každá hlística si so sebou prináša symbiotickú baktériu z rodu Xenorhabdus, skrytú v špeciálnom puzdierku v tvare kvapky. Po vniknutí do hostiteľa sa baktéria v larve hmyzu uvoľní, množí sa a vylučuje jed, ktorým v priebehu 24 – 48 h larvu zabije. V tele mŕtvej larvy hlística dospieva a množí sa. Dospelá hlística má nitkovito pretiahnuté telíčko, asi 0,1 mm dlhé. Samičky dospelcov kladú vajíčka. Z nich sa liahnu larvy, ktoré po dorastení do štádia inváznej larvy aktívne opúšťajú mŕtve telo hymzu a hľadajú nové živé larvy. Vývojový cyklus hlístic môže trvať 7 až 21 dní.

Praktické odporúčania

Hlístice aplikujeme do pôdy rozmiešané vo vode, v počte asi štvrť až pol milióna na 1 m². Pri vysokom výskyte lariev smútiviek dávku môžeme zvýšiť až na 1 milión hlístic na 1 m² alebo ošetrenie opakujeme do 4 týždňov.

Samotná aplikácia je jednoduchá, robíme ju zálievkou alebo postrekom. Postrekovač predtým dobre umyjeme od chemikálií. Otvory dýz postrekovača musia byť väčšie ako 0,8 mm a tlak v postrekovači by nemal byť väčší ako 3 bary. Pretože sa hlístice v postrekovej kvapaline rýchlo usadzujú na dno, je nutné obsah krhly či postrekovača často premiešavať. Postrek či zálievku aplikujeme na dobre prevlhčenú, nie však premočenú pôdu s teplotou minimálne 12 °C, najlepšie však 15 až 25 °C. Vyberieme si na to zamračený deň, počas slnečných dní skoro ráno či večer, pretože hlístice sú citlivé na UV žiarenie. Po aplikácii udržiavame pôdu vlhkú.

Po aplikácii dospelé smútivky ešte niekoľko dní v skleníku poletujú, potom však vyhynú. Larvy smútiviek napadnuté hlísticami strácajú sklovito lesklý, priesvitný vzhľad a stávajú sa mliečnobielymi. Pri vyšších teplotách pôdy v skleníku sa rýchlo rozkladajú a asi týždeň po vykonaní zásahu z nich v substráte ostávajú len tmavé hlavové schránky.

Text: Ing. Zoltán Tamašek
Foto: autor, isifa/Shutterstock

ZDROJ PR článok spoločnosti bioTomal s.r.o.