Oprava plochých striech (1. časť)

Ploché strechy sprevádzajú ľudstvo už od počiatku jeho kultúrnej histórie. Stopy po nich nachádzajú archeológovia, ktorí skúmajú ruiny pravekých miest. Ploché strechy využívali už starí Babylončania, Egypťania, Gréci i Rimania. Ba možno povedať, že aj jeden zo siedmich divov sveta – visuté záhrady Semiramidine – boli akýmsi predchodcom dnešných tzv. zelených striech. Líšili sa predovšetkým v konštrukčnom riešení, ktoré vyplývalo z možností dostupných materiálov. 

V historických časoch sa ako izolačná vrstva plochých striech používali rôzne ľahko dostupné materiály, najmä íl, včelí vosk, rastlinné živice a neskôr aj prírodné asfalty. Výskum a vývoj materiálov však pokračoval a v súčasnosti si môžeme na našom trhu bez problémov vybrať strešnú krytinu zodpovedajúcu našim požiadavkám. 

Podstatným kritériom tohto výberu je však zvolený konštrukčný systém, ktorý musí akceptovať nielen vlastnosti zvoleného materiálu a miestne prírodné podmienky, ale aj fyzikálne, statické či architektonické požiadavky konkrétnej stavby. 

Už v historických obdobiach platili isté zásady, ktoré skúsení strechári pri stavbe plochej strechy obvykle dodržiavajú dodnes.
▶    Plochá strecha nesmie mať vodorovné úseky. Za plochú sa totiž považuje strecha so sklonom 0 až 5 stupňov. Minimálny sklon, potrebný na to, aby mohla voda odtekať, je však aspoň 2 stupne. Čím rýchlejšie totiž voda zo strechy odtečie, tým menej hrozí, že presiakne do podkladu a do podstrešných miestností. Nulový sklon strechy možno považovať za veľmi rizikový. Situáciu si najlepšie preveríme po daždi – ak na streche zostávajú mláky stojacej vody, je najvyšší čas zasiahnuť a zabezpečiť na kritických miestach, resp. na celej streche, dostatočný sklon. 
▶    Jeden odtok v praxi znamená to isté ako žiadny odtok. Strecha musí byť istená náhradným odtokom, ktorý preberá funkciu, ak sa hlavný odtok upchá. Každý odtok by mal byť chránený mriežkou proti opadanému lístiu a nemal by mať menší priemer ako 100 mm. (Netýka sa to striech, ktoré majú odvod vody do strešných žľabov.)
▶    Jeden prvok mechanického ukotvenia nepostačuje. V praxi sa v našich podmienkach  odporúča ako ochrana proti sacej sile vetra (okrem nalepovania či navarovania, resp. minerálneho násypu)  použiť minimálne 2,5 ks kotviacich prvkov na 1 m². Na okrajoch (v rohoch a hrebeňoch) je vhodné množstvo kotiev ešte zvýšiť. 
▶    Izolačná vrstva musí byť odolná proti vode, ale aj slnečnému žiareniu a ostatným poveternostným vplyvom.
▶    Plochá strecha by mala mať poistnú hydroizolačnú vrstvu, ktorá prípadne môže plniť aj funkciu parozábrany, ako aj mikroventilačnú vrstvu na odvádzanie kondenzačných pár. 

Princípov, ktoré treba dodržiavať pri stavbe plochej strechy, je však podstatne viac a možných riešení neúrekom. Preto je vhodnejšie pri novostavbe, ale aj pri rekonštrukcii už existujúcej, prípadne poškodenej strechy, zveriť vyhodnotenie danej situácie, návrh, projekt riešenia a jeho realizáciu overenej odbornej firme. 

Obr.: Opravu strechy môžeme veľmi urýchliť, ak použijeme dielce strešnej tepelnej izolácie s integrovanou asfaltovou krytinou.

Ak pri prehliadke nájdeme závažné poškodenia, musíme sa podľa ich rozsahu rozhodnúť medzi radikálnym riešením: úplne odstrániť pôvodný strešný plášť a urobiť od základu nový, alebo úspornejším: opraviť jednotlivé poškodenia, resp. pokryť celú strechu novým plášťom umiestneným na pôvodnom – poopravovanom.

Obr.: Ak robíme úplnú rekonštrukciu strešného plášťa,  je veľmi výhodné, ak strechu zároveň aj zateplíme.

Vyčnievajúce nerovnosti sa snažíme mechanicky odstrániť, prípadne spodnú stranu dosiek mechanicky alebo teplom čiastočne upravíme. Je to však prácne a môžeme poškodiť celú dosku. Proti pohybu dosku zabezpečíme väčším počtom prvkov mechanického kotvenia. Priehlbne vypĺňame rozohriatym asfaltom, resp. zmesou kameniva a asfaltu. Rozsiahle priehlbne môžeme vyplniť aj odrezkami z polystyrénu.