Mýty a polopravdy o pasívnych domoch

Zatiaľ čo v Rakúsku začína byť pasívny štandard bežným, v susednom Česku sa o ňom veľa hovorí, píše a trocha aj stavia, u nás sa o problematike pasívnych domov len občas cudne zmieni malá hŕstka odborníkov a široká verejnosť to považuje za extravaganciu, na ktorú nemáme. Z útržkov informácií letiacich éterom potom vzniká podivne skreslená podoba toho, čo sa podľa rakúskej normy volá pasívny dom.

Galéria

Hoci sa pasívny dom všeobecne vníma ako niečo veľmi komplikované, určené len niekoľkým extrémistom, nie je to tak. Jeho hlavnou úlohou nie je zruinovať svojho majiteľa, ale ušetriť. Ušetriť peniaze, prírodu, energetické zdroje, to všetko so zvýšením vášho životného štandardu.
Už názov stavby napovedá, že toto šetrenie je hlavne pasívne. Ide o to, aby ste dosiahli príjemnú vnútornú klímu za každého počasia a s minimálnou vynaloženou energiou. Teda aj bez využívania finančne náročných technologických zariadení.

Čo je to pasívny dom

Hlavnou charakteristikou pasívneho domu je jeho spotreba energie na vykurovanie (chladenie) a prípravu teplej vody, ktorá sa meria v kilowatthodinách na štvorcový meter obytnej plochy za rok a musí sa pohybovať medzi 5 až 15 kWh/m² za rok. Celkovú energetickú spotreba domu však tvorí potreba energie na vykurovanie (chladenie), prípravu teplej vody a energie na chod ostatných spotrebičov. Pri pasívnych domoch by súčet týchto troch položiek nemal prekročiť 120 kWh/m² za rok. Na dosiahnutie takýchto pekných čísel vplýva niekoľko faktorov. Časť z nich sa dá veľmi dobre ovplyvniť výberom pozemku, správnym návrhom a precíznou realizáciou, ale niečo záleží aj na ľuďoch, ktorí budú v dome žiť, a na tom, aký prístup k šetreniu si zvolia (nákup energeticky nenáročných spotrebičov, šetrný životný štýl).

Majiteľom pasívneho rodinného domu v Zurndorfe (Rakúsko) je zároveň aj jeho autor Christian Steiner, architekt špecializujúci sa na výstavbu v pasívnom štandarde. Dom sa skladá z troch objektov prepojených gánkom. Vďaka ideálnej severojužnej orientácii môže naplno využívať zimné pasívne solárne zisky. (foto: Dano Veselský)

Čo vplýva na spotrebu

Spotrebu každého domu ovplyvňuje jeho geografická poloha a z nej vyplývajúce prevládajúce počasie. Veľmi dôležitý je aj pozemok ako taký. Jeho orientácia na svetové strany, zatienenie okolitými stavbami, zeleňou alebo členitým terénom. Od toho sa ďalej odvíja osadenie objektu do terénu tak, aby v maximálnej miere mohol pasívne využívať slnečnú energiu, jeho tvarovanie, objem a množstvo ochladzovaných plôch. To všetko má výrazný vplyv na znižovanie energetickej náročnosti domu. Takže už len správnym urbanistickým a architektonickým riešením, ktoré využíva zásady pasívneho získavania slnečnej energie, môžete rozhodnúť o tom, či dosiahnete parametre pasívneho domu. Nemenej dôležitá je aj kvalita obvodového plášťa, jeho tepelnotechnické vlastnosti, správne materiálové kombinácie a konštrukčné riešenie v miestach, kde by mohli vznikať tepelné mosty. To sa, samozrejme, odráža v architektúre objektu.
Keď už máte kvalitnú tepelnú ochranu domu, musíte zaistiť, aby z neho teplo neunikalo a zároveň doňho v zime nevnikal chlad. Rieši sa to zvyšovaním vzduchotesnosti. Laikovi by sa mohlo zdať smiešne – trápiť sa s každou škárou, ale na dosiahnutie parametrov pasívneho domu to má obrovský vplyv. Vysoká vzduchotesnosť pasívnych domov je jedným z dôvodov, prečo sa v nich používa systém núteného vetrania s rekuperáciou ako jediné netradičné a zároveň nevyhnutné technologické zariadenie.

Energetické triedy rodinných domov podľa zákona č. 555/2005 Z. z.
Energetická trieda A            ≥ 42 kWh/m² za rok
Energetická trieda B       43 – 86 kWh/m² za rok
Energetická trieda C      87 –129 kWh/m² za rok
Energetická trieda D    130 – 172 kWh/m² za rok

Porovnanie energetickej spotreby objektov
Nulový dom (veľmi dobrá trieda A)          0 – 5 kWh/m² za rok
Pasívny dom (veľmi dobrá trieda A)       5 – 15 kWh/m² za rok
Nízkoenergetický dom (trieda A)         15 – 50 kWh/m² za rok
Energeticky úsporný dom (trieda B)    50 – 70 kWh/m² za rok
Súčasný štandard (trieda B až C)      70 – 100 kWh/m² za rok
Energeticky náročný dom               100 a viac kWh/m² za rok

Mýty a povesti

O čo menej faktov o pasívnej výstavbe verejnosť vie, o to viac sa o nej šíria rôzne mýty a polopravdy. Je len prirodzené, že to, čo zatiaľ nepoznáme, považujeme za veľmi zložité. Takto sú väčšinou vnímané aj domy v pasívnom štandarde. Tu sú niektoré z tých „zaručene pravdivých“ informácií.

(foto: ©pichler.architekt)

Pasívny dom je komplikovaný a drahý

Isté je, že pasívny dom sa od štandardnej výstavby v mnohom líši. Prístup k stavbe musí byť iný počas návrhu, pri výbere jeho konštrukcie, materiálovej skladby aj počas realizácie. Cieľom však nie je dom komplikovať, ale naopak, zjednodušovať pri zachovaní jeho, na naše pomery nadštandardných vlastností. Čím sú stavebné detaily a postupy komplikovanejšie, tým sú náchylnejšie na chyby a nedostatky a zvyšujú možnosť stavebných porúch a tepelných strát. Preto musia byť pasívne stavby v mnohom jednoduchšie, čitateľnejšie a prehľadnejšie ako klasická výstavba. Ruku v ruke s mýtom o zložitosti pasívnej stavby ide chýr o tom, aká je drahá. Cena stavby závisí od jej architektonického návrhu, konštrukčnej a materiálovej skladby a použitej technológie. Akýkoľvek dom, bez ohľadu na energetickú spotrebu, môže byť viac či menej drahý. Ak by sme však postavili vedľa seba dva domy s rovnakým dizajnom, ktoré vo svojom architektonickom návrhu zohľadňujú princípy výstavby v pasívnom štandarde a líšia sa len tepelnotechnickými vlastnosťami obalových konštrukcií (jeden zrealizovaný tak, aby vyhovel slovenskej norme, a druhý s vlastnosťami pasívneho domu), rozdiel v cene stavby by bol asi 15 až 20 %. Skutočný cenový rozdiel sa znižuje priamo úmerne so šikovnosťou všetkých, čo sa zúčastnia na výstavbe – od architekta až po realizačnú firmu. Nesmieme však zabudnúť na to, čo pasívny dom prináša. Omnoho vyššiu kvalitu, a teda aj trvanlivosť jednotlivých konštrukcií, vyššiu kvalitu realizácie, mizivé prevádzkové náklady, lepšiu vnútornú klímu, nehovoriac o vyššej trhovej cene objektu s jej rastúcou úrovňou do budúcnosti.

Pasívny dom si postavil aj architekt Gunter Pichler. V záhradkárskej osade vo Viedni neboli ideálne podmienky ani z hľadiska možnosti orientácie stavby, ani pokiaľ ide o miestne predpisy. Hoci dom má z pohľadu výstavby v pasívnom štandarde nevhodný tvar a niektoré zasklené plochy sú orientované na sever, jeho autorovi sa podarilo dosiahnuť pasívny štandard. (foto: ©pichler.architekt)

V pasívnom dome nemôžete otvárať okná

Toto pre pasívne domy neplatí. Pri dnešnej kvalite okenných výplní (tobôž výplní certifikovaných na použitie v pasívnej výstavbe) môžete mať otváravých okien, koľko chcete, ale ekonomickejšie je, koľko potrebujete. Veď každé okenné krídlo a kovanie niečo stojí a pri pevnom zasklení sa predsa len znižujú aj tepelné straty rámom, aj riziko vzniku netesností. Navyše, výplň bez okenného krídla znamená väčšiu plochu zasklenia, a tým aj viac svetla a väčšie tepelné zisky. Otváravé okná sú, samozrejme, určené na otváranie a môžete to robiť, koľko sa vám žiada, ale väčšinu roka vám to neprinesie nič pozitívne. Každý dom s prívlastkom pasívny musí mať zariadenie nazvané nútené vetranie s rekuperáciou. Bez neho nie je možné dosiahnuť požadovanú mernú potrebu tepla na vykurovanie. Množstvo vzduchu, ktoré vetracia jednotka prepravuje, sa počíta na osobu, nie na štvorcové metre miestnosti, ako je to pri návrhu klimatizačného zariadenia. To znamená, že pri nútenom vetraní sa po dome transportujú oveľa menšie objemy vzduchu, a navyše malou rýchlosťou, takže nevzniká prievan, ktorého sa mnohí ľudia pri pasívnych domoch obávajú. Samozrejme, že je iná potreba vzduchu v miestnosti s jedným spiacim dieťaťom než v obývačke, kde práve sedí sedem hostí. Pre tieto prípady sa inštaluje inteligentné vetranie, ktoré rozpozná aktuálny stav a primerane mení intenzitu výmeny vzduchu v tej-ktorej izbe. Na to, aby sa minimalizovali tepelné straty pri vetraní, je zariadenie vybavené rekuperačnou jednotkou. Tá v zime využíva ohriaty interiérový vzduch na ohrev čerstvého vzduchu z exteriéru. Vonkajší vzduch pred vstupom do rekuperačnej jednotky navyše absolvuje cestu cez rôzne filtre (podľa vášho výberu to môžu byť od prachových až po peľové), a tak sa do interiéru dostáva vzduch ohriaty na vnútornú teplotu a určite čistejší než ten, čo k vám dorazí cez otvorené okno. Preto je prostredie v pasívnom dome veľmi vhodné pre alergikov.
V lete dokážete pomocou núteného vetrania aj chladiť. Aby sa dom v lete neprehrieval, využívajú sa exteriérové tieniace prvky, nočné vetranie, vetranie vzduchom predchladeným napríklad v soľankovom výmenníku alebo pomocou tepelného čerpadla. Jednou z možností je aj systém stenového chladenia studenou vodou. Okrem toho sa v konštrukcii pasívneho domu počíta s materiálmi na vylepšenie jeho akumulačných schopností (to platí najmä pri drevostavbách). Akumulačné plochy majú svoj význam v zime, keď dokážu naakumulované teplo sálať do interiéru, ale aj v lete, keď udržujú v interiéri príjemne chladnú klímu. To sú dôvody, prečo v pasívnom dome nie je nutné otvárať okná. V zime vetráte aj bez toho a prirodzeným vetraním by ste len zvyšovali tepelné straty objektu. V lete by ste si, naopak, ohrievali príjemne vychladený interiér. Takže ak sa pre pocit, že izba je vyvetraná, potrebujete nadýchnuť chladného vzduchu, nespôsobíte tým nijakú katastrofu a nikto vám nezabráni otvoriť okno, ale po čase na to stratíte dôvod.

Pasívny štandard sa uplatňuje aj pri rekonštrukciách. Majiteľom domu v Mannheime (Nemecko) a zároveň autorom projektu je úspešný architekt pasívnych domov Roland Matzing. (foto: Isover)–>

Pasívny dom sa dá postaviť kdekoľvek

Toto nie je pravda. Nepodarí sa to vždy. Pasívny dom získava energiu najmä pasívne. Takže len si tak stojí, na tom správnom mieste, správne natočený, správne tvarovaný, dostatočne oblečený a oslnený. Ak však máte pozemok na severnom svahu, kam slnko nezasvieti, ako je rok dlhý, navyše zatienený „ohľaduplnou“ výstavbou na susedných pozemkoch, môžete o pasívnom štandarde len snívať. Pasívny dom sa dá pri šikovnom návrhu postaviť takmer všade, a ak by ste napokon museli predsa len zľaviť zo svojich nárokov a vaša stavba by mala mernú potrebu tepla na vykurovanie 23 kWh/m² za rok, nezúfajte, stále to bude veľmi energeticky úsporný dom.

Pasívny dom musí mať zložitú technológiu

Tento pocit možno pramení z toho, že ako vhodné na montáž aj v pasívnom dome sa prezentujú najmä výdobytky tej najmodernejšej techniky. To, že sú tieto zariadenia vhodné, ešte nemusí znamenať, že sú aj nevyhnutné. Jediné, čo sa z pasívneho domu nedá vypustiť, je nútené vetranie s rekuperáciou. Ohrievať vodu a vykurovať môžete pomocou akéhokoľvek tepelného zdroja. Od plynového kotla až po tepelné čerpadlo. Musíte však vziať do úvahy, že potreba tepla pre pasívny dom je naozaj veľmi malá a výkony väčšiny bežne používaných tepelných zdrojov sú pre pasívny štandard priveľké. Ako vykurovací systém môžete rovnako ako v ktoromkoľvek inom rodinnom dome použiť podlahové alebo stenové vykurovanie, prípadne využiť montáž rozvodov núteného vetrania a pridať okruh s vykurovacím vzduchom. Pri pasívnom dome sa vám oplatí vykurovať aj elektrinou, pretože jej spotreba je v tomto prípade minimálna. To, do akej miery budete využívať solárnu energiu – či už cez fotovoltické články, solárne kolektory, alebo tepelné čerpadlá – je len o zhodnotení toho, čo a za akých podmienok sa viac oplatí. Po zvážení všetkých za a proti sa možno predsa len dopracujete k tomu, že tepelné čerpadlo skombinované so slnečnými kolektormi je najvýhodnejšie.

Fámu, že pasívny dom musí byť extrémne drahý, popiera aj typový pasívny dom s názvom Ecocube. Vymysleli ho v ateliéri Createrra a úspešne ho v niekoľkých alternatívach realizuje firma ForDom zo Zvolena. (foto: Dano Veselský)

Pasívny dom musí byť drevostavba

Pasívny dom môže mať akúkoľvek konštrukčnú skladbu – od domov s nosným stenovým systémom z liateho betónu cez murované objekty až po drevostavby. Drevodom je však v mnohých ohľadoch výhodnejší než iné konštrukčné systémy. Drevo je obnoviteľný ekologický materiál, nosný systém umožňuje osadiť veľmi hrubú vrstvu tepelnej izolácie v rámci steny a stropov, existuje veľa detailov, ktoré možno jednoduchšie a bez tepelných mostov vyriešiť práve v drevostavbe, drevodom sa môže do istej miery pripraviť v dielni, čo umožňuje presnejšiu výstavbu, ktorú si dom v pasívnom štandarde vyžaduje. To sú len niektoré z dôvodov, prečo je drevostavba pre pasívnu výstavbu výhodná.

Za zmienku stojí skutočnosť, že čím menší je dom, tým ťažšie je dosiahnuť pasívny štandard. Na pasívnu výstavbu sú oveľa vhodnejšie radové domy než tie samostatne stojace. Ideálnymi kandidátmi sú bytové a občianske stavby. Na takýchto veľkých objektoch sa dá šikovným návrhom výrazne znižovať cenový rozdiel medzi pasívnou a štandardnou výstavbou a skrátiť návratnosť investície. Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že ekonomicky výhodné sú najmä stavby väčších objemov.

V pasívnom dome nemôže byť kozub

Na pasívny dom má klasický kozub privysokú výhrevnosť, jeho stavba znamená, že treba vytvoriť priestupy konštrukcií obvodovým plášťom domu, a teda vytvoriť tepelné mosty. Otvorený oheň spotrebúva pri horení kyslík, takže sa zvyšuje potrebný objem vzduchu, ktorý musí systém núteného vetrania pretransportovať interiérom. Toto všetko sú dôvody, prečo sa kozub a pasívny dom nezlučujú. Napriek tomu už existujú spôsoby, ako klasický kozub zrealizovať aj v ňom. Je to síce škrabanie sa pravou rukou za ľavým uchom, ale dá sa to. Okrem toho je tu aj niekoľko alternatív, ktoré vám môžu kozub nahradiť (kozubová vložka, kachľová pec).
Existujú ale aj iné stavebné konštrukcie, na ktoré sme v bežnej výstavbe zvyknutí, ale v prípade pasívneho štandardu sa neodporúčajú. Dôvodom je väčšinou to, že ak majú vyhovieť vysokým nárokom výstavby v pasívnom štandarde, extrémne narastá ich cena (napríklad posuvná zasklená stena), niektoré konštrukčné prvky certifikované pre pasívny štandard zatiaľ neexistujú (strešné okná) alebo ich zabudovanie v pasívnom dome je zbytočne komplikované (kozub). To však neznamená, že ich nemôžete použiť v energeticky efektívnej stavbe.

Majiteľom pasívneho rodinného domu v Zurndorfe (Rakúsko) je zároveň aj jeho autor Christian Steiner, architekt špecializujúci sa na výstavbu v pasívnom štandarde. Dom sa skladá z troch objektov prepojených gánkom. Vďaka ideálnej severojužnej orientácii môže naplno využívať zimné pasívne solárne zisky. (foto: Dano Veselský)

Pasívny dom je len podfuk na zvýšenie tržieb za zatepľovanie

Môže to tak pôsobiť, no pasívny dom nevznikol preto, aby sme viac míňali, ale aby sme šetrili. V Európskej únii tvorí tretinu z celkovej spotrebovanej energie práve energia na prevádzku budov. Pritom existujú dostupné a overené metódy, ako práve v tejto oblasti urobiť razantné zmeny. K tomuto poznaniu dospeli aj páni a dámy v Európskom parlamente a 19. mája 2010 schválili smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov. Okrem iného sa v nej píše že od 31. decembra 2020 budú úplne všetky nové budovy budovami s takmer nulovou spotrebou energie. Aj keď nie je úplne jasne definované, čo je to budova s takmer nulovou spotrebou energie, určite to bude skôr pasívny dom než dom v energetickej triede B, aký sa momentálne povoľuje v našej norme.

Text: Nora Škripcová, odborná spolupráca Björn Kierulf
Foto: Dano Veselský,Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products, s.r.o., ©pichler.architekt
Zdroj: Všetko o stavbe a prevádzke domu, JAGA GROUP, s.r.o.