Kotviaca technika

Nielen domáci majster, ale prakticky každý z nás sa už stretol s problémom, že treba do steny niečo uchytiť – zavesiť obraz, skrinku, vešiak či policu. Okrem jednoduchých riešení v domácnosti, na stavbách treba kotviť v mnohých prípadoch aj komplikovanejšie konštrukcie. Aký druh kotviaceho prvku či zariadenia sa musí v danom prípade použiť, závisí predovšetkým od záťaže, ktorú má uchytenie preniesť, a od druhu materiálu, do ktorého ideme kotviť.

Galéria

V zložitejších prípadoch je návrh kotvenia súčasťou projektu. Renomované firmy vychádzajú v tomto smere projektantom v ústrety a okrem presných technických návodov pre navrhovanie kotiev ponúkajú kompletný softvér pre výpočet a konkrétne riešenie kotvenia. Výpočet možno spracovať prostredníctvom jednoduchých krokov a s voliteľným rozsahom úrovne. Pre každú kotvu, každý systém je tu k dispozícii databáza medzinárodných certifikátov a protokolov o skúške.

Základné otázky
Ešte pred vyriešením úlohy, aký spôsob kotvenia v konkrétnom prípade použijeme, si musíme položiť niekoľko otázok.

V akom materiáli – podklade budeme kotviť? Do úvahy prichádza  veľké množstvo druhov podkladových materiálov, ktoré majú rozličné mechanické vlastnosti. Najčastejšie je to železobetón (je rozdiel v návrhu kotvenia v tlakovej alebo ťahovej zóne), prostý betón, kameň, stena z plnej pálenej vápenno-pieskovej tehly či z dierovaných alebo ľahčených pórobetónových tvaroviek. Alebo ide o tenkostenné materiály ako sadrokartón, či iné doskové prvky.

Pod označením MKT BZ nájdeme strmeňovú prievlakovú kotvu na stredné zaťaženie.		Ťažká oceľová kotva s najvyšším zaťažením, vhodná aj do ťahovej zóny.

Čo chceme kotviť? Rozhoduje veľkosť zaťaženia, ktoré má kotva preniesť a či sa jedná o prechodné, alebo stále uchytenie.

Spôsob namáhania. Pri návrhu kotviaceho prvku musíme vedieť, v akom smere pôsobí jeho namáhanie, či je namáhaný na ťah, strih, alebo kombinovaným spôsobom, alebo ide o namáhanie ohybovým momentom.

Postup pri montáži univerzálnej príchytky

Charakter zaťaženia. Prvok môže byť zaťažovaný statickým zaťažením, napríklad niečo na ňom iba visí, dynamicky alebo šokom.

Aká je geometria umiestnenia kotviaceho prvku? Treba poznať najväčšiu dovolenú osovú vzdialenosť jednotlivých kotiev, najmenšiu vzdialenosť od okraja steny a hrúbku základného materiálu.

Rozdelenie kotviacich prvkov
Predovšetkým máme na mysli konštrukčné riešenie. Z tohoto hľadiska rozoznávame mechanické a chemické kotvenie. Pri mechanickom sa zaťaženie cez kotvu prenáša do steny predovšetkým prostredníctvom rozpínacieho tlaku, chemické kotvenie tento tlak nepotrebuje. Okrem kontaktných kotiev, ktoré využívajú lepený spoj, poznáme ešte injekčné kotvenie, pri ktorom sa kotviaca hmota injektuje vytláčacím prístrojom priamo do miesta uchytenia kotvy.

Klince
Nikto iste nepochybuje, že klince patria k najstarším druhom kotviacich materiálov do steny. Za dobu svojej existencie prešli značným vývojom. Pôvodne sa vyrábali z dreva, neskôr z bronzu, železa a potom z ocele. Môžeme sa stretnúť aj s klincami určenými na špeciálne účely, ktoré sú zhotovené napríklad z antikorového materiálu či zliatin farebných kovov. Na zvýšenie odolnosti proti korózii sa používa pozinkovanie alebo iný spôsob povrchovej úpravy. Klince sa označujú veľkosťou priemeru a dĺžkou. Podľa tvaru hlavy poznáme klinec so zapustenou či polozapustenou hlavou, plochou či šošovkovitou hlavou. Podľa tvaru drieku môže byť klinec rovný, krútený, skrutkový atď. Osobitný druh predstavujú zatĺkacie skrutky, ktoré sa dnes používajú čoraz viac. Klinec sa podobá skrutke, ale smerom k špičke má závit skosený, aby ľahšie vnikol do príchytky (hmoždinky). Jedná sa o rozoberateľný spoj. Zatĺkaciu skrutku môžeme z príchytky vybrať skrutkovačom.

Rozperné príchytky
Medzi základné kotviace prvky tohoto typu patria univerzálne príchytky, ktoré sú vhodné takmer do každého druhu materiálu – betónu, kameňa, dierovanej tvarovky, pórobetónu, sadrokartónu či do iného stavebného panelového materiálu od hrúbky 6 mm. Do príchytky sa používajú vruty do dreva a drevotrieskových dosiek. Môžeme ňou upevňovať napríklad police, ľahké závesné skrinky, záclonové garniže, držiaky na uteráky, rôzne lišty a ďalšie ľahšie konštrukcie. Príchytky sa rozlišujú podľa tvaru,  a tým aj podľa rozperného systému. Napríklad štvornásobný rozpínací systém umožňuje kotviť do steny aj ťažšie prvky, ako sú napríklad radiátory, lampy, regály, šatníky, nástenné rámy atď. Univerzálne príchytky fungujú na princípe uzlovania. Vrut ju po prechode cez jej koniec  začne sťahovať, a tým podľa veľkosti voľného priestoru vzniká takzvaný „uzol“. Vďaka nemu môžeme uzlovaciu príchytku použiť aj v dutých alebo pórovitých stavebných materiáloch, kde sa klasické rozperné príchytky menej osvedčili.

Vyrábajú sa však aj rozperné príchytky špeciálne určené len pre určitý druh stavebného materiálu. Ak vieme, že podkladom bude  betón alebo kameň, vyberieme si príchytku, ktorú výrobca odporúča do plného stavebného materiálu. Podobne existuje rozperná príchytka špeciálne do pórobetónu. Pozor, dá sa použiť iba v tomto materiáli! Jej konštrukčné riešenie umožňuje prenášať do steny zaťaženie od nosníkov, mreží, potrubných vedení, sanitárnych zariadení i rôznych drevených konštrukcií.

Špeciálna izolačná príchytka je určená pre tlakovo pevné izolačné materiály v doskovitom alebo pásovom tvare, ako sú polystyrol a polyuretán. Táto príchytka nenarušuje izolačnú schopnosť konštrukcie. Používa sa na uchytenie poštových schránok, reklamných tabulí, úzkych mreží, t. j. uplatňuje sa všade tam, kde potrebujeme kotviť do spomínaného druhu izolačnej vrstvy.

Okrem univerzálnej príchytky, ktorá sa dá použiť aj do sadrokartónu, existuje aj príchytka špeciálne určená do tohto materiálu. Opäť však platí, že v inom podklade tento druh nemožno použiť. Podľa materiálu, z ktorého je vyrobená, rozoznávame plastovú alebo kovovú príchytku. Vyrába sa tiež z mosadze, ktorá je vhodná do drevotrieskových dosiek, z masívneho dreva, umelých hmôt, prírodných kameňov alebo iných plných stavebných materiálov. Do príchytky sa na kotvenie používajú skrutky s metrickým závitom.

Okrem spomínaných druhov rozperných príchytiek poznáme aj kovovú príchytku do dutého priestoru. Svoje uplatnenie nachádza pri kotvení do všetkých doskovitých stavebných materiálov, napríklad z drevenej vlny, korku, sadrokartónu, preglejky či trieskových a drevovláknitých lisovaných dosiek.

Vruty a háky
Väčšina príchytiek sa používa v kombinácii s vrutmi do dreva či drevotrieskových dosák. Ak však potrebujeme na stenu uchytiť predmet princípom zavesenia na hák, môžeme miesto vrutu použiť háčik či skobu so závitom.

Rámové a natĺkacie príchytky
Pod pojmom rámová príchytka chápeme kotviacu príchytku, ktorá slúži na upevnenie lišty, rámu či obkladu na stenu. Pri jej výbere opäť rozhoduje druh materiálu, do ktorého ideme kotviť, ako aj druh konštrukcie, ktorú potrebujeme ukotviť. Univerzálna rámová príchytka, ako jej označenie už naznačuje, je vhodná takmer do všetkých druhov stavebných materiálov – do betónu, kameňa, dierovanej tvarovky i pórobetónu. Používa sa v kombinácii s vrutom so šesťhrannou zapustenou hlavou. Dajú sa ňou uchytiť napríklad rôzne latky, rošty, hranoly, rámy,  konzoly atď. V tejto skupine opäť nájdeme príchytky, ktoré sú určené iba do plných stavebných materiálov a muriva. Pod pojmom natĺkacia príchytka  nájdeme príchytku, ktorá sa používa v kombinácii s natĺkacou skrutkou či klincom.
 
Do skupiny rámových príchytiek zaraďujeme aj špeciálne príchytky, ktoré slúžia na kotvenie rámu okna. Môžu byť vyrobené z vysoko pevného nylonu alebo majú celokovové puzdro. Väčšinou sa predávajú v súpravách, v ktorých sú obsiahnuté aj vhodné umelohmotné krytky v bielej alebo tmavohnedej farbe. Prostredníctvom okenných rámových príchytiek pripevníme do steny okenný alebo dverný rám z dreva, kovu i umelej hmoty. Podkladom môže byť betón, kameň i dierovaná tvarovka či pórobetón.

Chemické kotvenie
Používa sa v materiáloch a konštrukciách, v ktorých nemožno uplatniť tradičné mechanické kotvy a rozperný tlak. Chemické kotvenie má porovnateľné únosnosti s ťažkými oceľovými kotvami, nevytvára však veľké pnutie v podklade, a preto ho môžeme použiť aj pri krátkych osových alebo okrajových vzdialenostiach. Jeho výhodou je aj úplné uzavretie vŕtaného otvoru, kde nevzniká priestor na usadenie vody a následná korózia oceľovej kotvenej časti.

Postup pri montáži kontaktnej kotvy uchytenej v stene dvojzložkovým lepidlom

Kontaktná kotva si na montáž nevyžaduje zvláštne náradie. Do vopred vyvŕtaného a vyčisteného otvoru vložíme ampulku s dvojzložkovým lepidlom. Svorník alebo závitovú tyč uchytenú v príklepovej vŕtačke doň zavŕtame pri pomalých otáčkach a súčasným príklepom ampulku rozbijeme. Jej obsah sa dokonale premieša a vytvorí homogénny spoj. Čas tvrdnutia závisí od teploty. Pri vyšších teplotách, ako je 20 °C to môže byť 10 minút, pri mínusových (do –5 °C) až 5 hodín. Kotva sa dá osadiť aj za prítomnosti vody a vlhkosti.

Injektážna technika
Umožňuje pri pomerne vysokom zaťažení kotviť prakticky do všetkých druhov podkladových stavebných materiálov, pričom osové i okrajové vzdialenosti sú nepatrné. Injektážne kotvenie možno použiť na uchytenie roštov, konzol, vedení potrubia a rúr, kotvenie sanitárnych predmetov i káblových vedení.

Kotva osadená do plného múru injektážnou technológiou.		Kotvenie injektovaním v dutinovej tvarovke.

Patróna obsahuje dvojkomponentnú rýchlo tuhnúcu maltu. Pri zmiešaní sa kotviaca hmota aktivuje a vytláčacím prístrojom sa injektuje do miesta kotvenia. Pozor, vyvŕtaný otvor musí byť dôsledne vyčistený a prvých 10 cm zmiešanej hmoty je nepoužiteľných! Ak si vyberieme tento spôsob kotvenia do dierovanej či dutej tvarovky, do otvoru musíme najprv zasunúť plastové sitko a až potom ho plníme maltou. Do diery napokon zasunieme samotnú kotvu. Čas tuhnutia závisí od výšky teploty a pohybuje sa od 20 minút až po dve hodiny.

Spôsob osadenia kotvy injektážnou technológiou je rozdielny pre dutinový a plný stavebný materiál. Pri dutinovom ešte pred natlačením lepiacej hmoty musíme do otvoru vložiť plastové sitko.

Praktické rady
– Pri každom spôsobe kotvenia vždy dodržiavajme návod odporúčaný výrobcom. Zaručí nám to spoľahlivosť spoja.
– Upevnenie bude kvalitné, ak použijeme najväčší priemer skrutky pre danú príchytku. Tento údaj nájdeme na škatuľke alebo v katalógu. Driek však nesmie presahovať veľkosť diery v hornej časti príchytky.
– Dĺžka skrutky má presahovať dĺžku príchytky najmenej o jej priemer.
– Pri použití príchytky v dutých tvarovkách by jej dĺžka mala byť taká, aby bol koniec v pevnej časti podkladového materiálu.
– Pri vŕtaní diery do steny dodržujeme jej pravý uhol vzhľadom na povrch. Má to vplyv na únosnosť spoja.
– Do tvrdých podkladových materiálov vŕtame otvor pre príchytku vŕtacími kladivami či príklepovými vŕtačkami. Do mäkkých nám postačí vŕtačka bez príklepu.
– V exponovanom detaile, ako je roh steny, by mala byť príchytka od okraja najmenej vo vzdialenosti svojej dĺžky. 
– Potrebnú dĺžku skrutky si vypočítame z nasledujúceho vzorca: priemer skrutky + dĺžka príchytky + hrúbka omietky, prípadne izolácie + hrúbka upevňovaného predmetu.
– Pri zle vyvŕtanej diere si vyvŕtame ďalšiu, a to v dvojnásobnej vzdialenosti, ako je hĺbka zle vyvŕtanej diery.

Rozperná príchytka do dutinových priestorov s predmontovanou skrutkou slúži na upevňovanie drevených líšt, nosníkov, panelov aj dekoračných prvkov.		Špeciálny druh príchytky do plynobetónu alebo pórobetónu. Je optimálna pre tieto materiály, ale pozor, u iných sa nedá použiť.

Foto: Allmedia, Fischer, Hilti a archív JAGA
Zdroj: časopis Urob si sám