Kúpeľňa v obývačke

Keď človek býva sám, nemusí sa nikomu prispôsobovať. Nikoho nebude rušiť televízor, nikomu nebudú prekážať vône z kuchyne, a ak si chce nájsť tichý kútik, pred nikým sa nemusí zatvárať. V byte pre single sa dvere stávajú nadbytočné a tradičné delenie miestností je obmedzujúce. Ak človek býva sám, nikto mu nemôže hovoriť ani do toho, ak pri zariaďovaní bytu v istých momentoch opustí zažité stereotypy a vykašle sa na konvencie. Keď v dvojizbovom byte vystriedal staršieho pána mladý muž, do bytu zavial celkom nový vietor.

Galéria

Nedal sa odradiť ošumelosťou zariadenia, pretože vedel, že všetky problémy sa dajú zvládnuť – ak človek chce a vie, ako na to. Od začiatku mu bolo jasné, že so službami zariadenia s niekoľkými krížikmi vpísanými do smaltu aj do glazúry už nemožno počítať, aj to, že maľovka, okná a podlahy pamätajú zopár rôznych štátnych zriadení, a tak je načase s nimi čosi urobiť.

Nebolo pochýb o tom, že nevyhnutné investície budú nemalé a práce rozsiahle, preto sa logicky ponúkala možnosť pustiť sa do rekonštrukcie naozaj radikálne. Bolo by predsa škoda vykachličkovať a vybaviť novým zariadením tmavú minimiestnôstku, ktorá sa ani zďaleka neblížila k predstave nového majiteľa o dobrej kúpeľni. Prišlo teda aj na metódu: tu zamurovať, tamto vybúrať. Na pôdoryse bytu síce zmena takmer nebadaná, v realite však pomerne odvážna. Vďaka nej získal mladý muž absolútne relaxačnú kúpeľňu s oknom a plochou asi 25 m². Alebo obývačku so zabudovanou vaňou? Ťažko povedať. Isté je, že má, čo chcel, a je s tým spokojný. S rodinou určite ešte niekoľko rokov počká a počíta s tým, že potom sa veci budú musieť zmeniť. Jemu samému to však takto úplne vyhovuje a jeho priateľom sa to páči – aj keď sa v byte stretne väčšia spoločnosť, „obývačkokúpeľňa“ slávi úspechy. A ak by náhodou nie, vždy sa dajú zatiahnuť posuvné dvere.

Spojenie obývačky s kúpeľňou niekoho zaujme teoreticky, iného by potešilo aj v realite, ďalšiemu by nevyhovovalo. Vďaka nemu však v tomto prípade byt nielen získal namiesto nepraktickej kutice naozaj netradičnú a naozaj veľkorysú kúpeľňu, ale zmizlo z neho aj dvoje dverí, čo prinieslo ďalšie pozitíva. Chodba už nepôsobí ako miesto stretnutia primnohých dverí a vznikol tu pokojný kútik na prezutie a odloženie kabátov. Ďalší potešujúci jav nastal na opačnej strane zamurovaného priechodu, kde sa vytvorilo miesto na veľkorysý šatník. Spálňa pritom ostala oddelená od „obývačkokúpeľne“. Človek predsa len nikdy nevie… Napriek všeobecnému trendu spájania kuchyne s obývačkou ostali v tomto byte spomínané miestnosti oddelené – sviatočnému kuchárovi celkom vyhovovala kuchyňa tam, kde bola, len ju vybavil novou linkou.

Nový majiteľ bytu venoval asi najviac tvorivej energie kúpeľni, a to nielen pri zmenách v dispozícii. Chcel v nej totiž vytvoriť atmosféru hodnú obývacej izby. Klasický modrobiely obklad by sa sem naozaj nehodil, a tak siahol v netradične umiestnenej kúpeľni po netradičných materiáloch. Sanitu z bielej keramiky dopĺňa na stenách betón s povrchom napodobňujúcim kameň, na podlahe vymývaný štrk a tíkové drevo. Betónový povrch napustil majiteľ bytu vodným sklom, takže ostal nenasiakavý a celkom dobre sa čistí.

Ďalšou odpoveďou na otázky ohľadom udržiavania nezvyčajných povrchov v tejto nezvyčajnej kúpeľni je zbytočne neprskať a neľpieť na stereotypoch. Ak napríklad treba „umyť dlážku“ kamienky sa musia vyviezť na dvor, prepláchnuť vodou a nasypať naspäť. Sprchovací kút je však vyložený omnoho praktickejšou mozaikou v béžových a kamenných odtieňoch.

Svoj vzťah k upratovaniu si musí každý prebrať sám – niekomu vyhovuje originálne riešenie, iného by nebavil tento spôsob čistenia a kúpeľňu by radšej vydláždil. No veď predsa nejde o to, aby sme všetci bývali rovnako, ale aby každý býval tak, ako mu to vyhovuje.

Pôdorys bytu po rekonštrukcii: 1 – chodba, 2 – kuchyňa, 3 – WC, 4 – obývacia izba, 5 – kúpeľňa, 6 – sprchovací kút, 7 – spálňa, 8 – šatník, 9 – balkón

Text: Erika Kuhnová
Foto: Soňa Sadloňová
Zdroj: Kúpeľňa na jednotku, JAGA GROUP 2006