Ako na dekoratívnu úpravu stien

Časy, keď bývali v bytoch takmer rovnaké tapety, v lepšom prípade hladké, biele steny, sú už dávno preč. Dnes je výber pestrý a čarovať môžeme nielen s farbami, leskom, štruktúrou a textúrou, ale aj s použitím zaujímavého osvetlenia. Pohovorme si teda o stenách a ich dekoratívnej úprave.

Galéria

Základom je povrch 
Nech sa už rozhodneme pre akúkoľvek úpravu stien, základom úspechu je dobre pripravený podklad. Plocha steny nesmie byť sypká, vlhká ani zaprášená. Spoje medzi panelmi, dierky a trhlinky zatrieme a zarovnaný povrch jemne prebrúsime. Ako podklad sa pod väčšinu dekoratívnych povrchových úprav hodí hladká omietka, stierka či hladký betón. Na extrémne nasiakavé a nerovnomerne nasiakavé podklady sa používajú penetračné nátery (regulátory nasiakavosti). Zabezpečujú správnu nasiakavosť podkladu a to, že náter alebo lepidlo nevyschnú skôr, ako to vyžaduje samotná technológia zhotovenia. Na nenasiakavé, sklovite hladké povrchy (napr. betón) sa nanáša kontaktný náter na zvýšenie prídržnosti náteru k podkladu. 

Rôzne finálne úpravy
Ku konečným úpravám steny patria (okrem natierania a maľovania) aj tapetovanie a obkladanie. V poslednom čase sa v interiéri takisto používajú materiály pôvodne určené do exteriéru, a tak sa stretávame s obkladom lícovými tehlami alebo kameňom. Obľube sa tešia „znovuobjavené“ omietky, napríklad benátska alebo marocká štuka. Dnešné materiály a technológie umožňujú zhotovenie týchto povrchov jednoduchšie a rýchlejšie ako v minulosti. Pri konečnej úprave steny so sadrovou omietkou alebo stierkou môžeme využiť jej ideálne hladký povrch. Väčšina druhov tapiet by ale mala byť položená na hladkej, nezrnitej stene. Pri aplikácii farby alebo tapety (predovšetkým na sanačnú alebo inú paropriepustnú omietku) si treba overiť, či je druh farby, alebo tapety kompatibilný s omietkou a umožní jej dostatočne „dýchať“.

Nátery stien
Moderné omietkové systémy a lazúrovacie techniky poskytujú širokú škálu tvorivých možností na jednoduchú úpravu stien. V hobby predajniach a špecializovaných centrách nájdeme na svojpomocnú kreatívnu úpravu stien nášho domova všetko potrebné – od materiálu a náradia až po návod, ako postupovať. Po zaschnutí penetračného náteru nanesieme vybranú interiérovú farbu. Z hľadiska výsledku je výhodnejšie, keď si farby necháme namiešať v kolorovacom centre. Farbu zásadne aplikujeme na suchý povrch. Nanesme si na stenu najprv vzorku farby a nechajme ju pomaly vyschnúť. Takto ľahšie posúdime, či je intenzita farby ideálna a či bude farba dobre reagovať s podkladom.

Zvitková technika
Pod zvitkovou technikou sa pôvodne rozumelo zhotovenie štruktúrovaného povrchu steny pomocou pokrčenej kože. Dnes takýto efekt dosahujeme špe­ciálnymi valčekmi ovinutými textilným materiálom. Po nanesení penetrácie a základného náteru si (lepiacou páskou) vytvoríme presnú hranicu medzi štruktúrou a jej okolím (pásku po ukončení prác odstránime). Na podklad so základovým náterom nanesieme valčekom s krátkym vlasom lazúru. Po nanesení okolo 3 m² po nej ešte pred zaschnutím prechádzame rozmanitými smermi dekorovacím alebo stylingovým valčekom. Pracovať treba plynulo a svižne, aby farba príliš nezaschla. 

Stieracia technika 
Na rozdiel od zvitkovej techniky, ktorej výsledok pripomína odtlačok kože, stieracia technika evokuje šmuhy v tvare obláčika. Postup je podobný ako v predchádzajúcom prípade, pričom používame špeciálnu dizajnovú rukavicu. Pri stieraní nevyvíjame prílišný tlak a rukavicu si občas oplachujeme vodou. Priebeh pohybov nemeníme, aby sme dosiahli rovnomerný výsledok. Najvhodnejšie sú krúživé alebo diagonálne pohyby vykonávané jedným smerom.

Tupovacia technika
Táto technika sa používa predovšetkým na nenasiakavé steny alebo tapety. Pracujeme s dvomi rôzne sýtymi odtieňmi jednej farby lazúry. Plochu najprv natrieme pomocou valčeka svetlejším farebným odtieňom. Pracujeme systémom mokré na suché, čo znamená že prvú vrstvu necháme preschnúť. Keď prvá vrstva vyschne, nalejeme do vaničky trochu tmavšej lazúry. Navlhčíme prírodnú špongiu, naberieme ňou neveľké množstvo farby a zľahka sa ňou dotýkame plochy. Aby sa vzor príliš často neopakoval, špongiu otáčame. Druhou možnosťou je použiť farby v opačnom poradí, t. j. základný náter bude tmavší a tupujeme svetlejšou farbou.

Obklad stien sa zvyčajne ľahko udržiava a chráni steny pred poškodením. Pri výbere materiálu je určujúci predovšetkým účel miestnosti. Často sa používajú obklady z keramiky, kameňa a tehál, ale aj z dreva, sadrokartónu či plastov.

Text: Ing. arch. Jana Macinská
Foto: Abitare, Artx, Karki, Komandor, Nina Campbell, Presotto, Primalex, Saint-Gobain ConstructionProducts, divízia Rigips, Sinai, thinkstock.com, archív JAGA
Zdroj: časopis Urob si sám

–>
[R1}