Ako podporiť dobrú úrodu v záhrade

10. júna 2015

Zdravá a chutná úroda nie je žiaden zázrak, ale zaslúžená odmena za to, že sme dali drevinám to, čo si vyžadujú. Metódami, ktoré sú blízke prírode, s čo najmenšími nákladmi a minimom pestovateľských chýb. Stačí poznať základné prírodné princípy.

Galéria

Vyberáme podľa odolnosti

Z pomológie si zistíme odolnosť hlavne proti mrazu a chorobám. Proti škodcom väčšinou odolnosť neexistuje. Pri výbere odrôd na výsadbu jednoznačne dávame prednosť odrodám rezistentným na najčastejšiu chorobu v lokalite alebo odrodám s tou najvyššou odolnosťou. Nemenej dôležité ako správny výber odrody je aj nájsť seriózneho pestovateľa stromčekov, ktorý nás neoklame a dodá naozaj kvalitný a predovšetkým zdravý a bezvirózny výsadbový materiál.

Opeľovacie pomery

Väčšina u nás pestovaných ovocných druhov je cudzoopelivá alebo len čiastočne samoopelivá, na dosiahnutie kvalitnej úrody preto vždy prisadíme k daným odrodám aj ich dobré opeľovače. Tie musia kvitnúť v rovnakom čase. Ďalšou dôležitou podmienkou je, aby v čase kvitnutia boli prítomné v dostatočnom množstve aj včely. Kvalita opelenia pestovaných ovocnín je jedným z najdôležitejších faktorov dobrej úrody vôbec.

Dobre oslnené stromy sú vitálnejšie a odolnejšie proti chorobám aj zimným mrazom.

Striedanie kultúr

Ak vysadíme na to isté miesto hneď za sebou napríklad broskyňu alebo marhuľu, tak nám nebudú poriadne rásť, ba ani dobre rodiť. Na vine je tzv. únava pôdy, čo je vlastne jednostranné vyčerpanie dôležitých živín a zahltenie koreňovými výlučkami, škodcami a chorobami. Preto za sebou nesadíme kôstkoviny po kôstkovinách ani jadroviny po jadrovinách. Po odstránení starých stromov je dobré pôdu zregenerovať, vysiať na ňu napríklad rastliny zeleného hnojenia a potom 2 až 3 roky tu pestovať zeleninu. Kôstkoviny po kôstkovinách by sme mali sadiť na to isté miesto najskôr o 6 až 8 rokov.

Sadenie do zemných kvetináčov

Ak nechceme tak dlho čakať, môžeme si pomôcť takým spôsobom, že stromčeky budeme sadiť do tzv. zemných kvetináčov (tie využívame aj vtedy, ak je pôda nekvalitná alebo zdevastovaná). Ide o jamu širokú 1,2 × 1,2 m a hlbokú 80 cm, z ktorej odstránime pôdu a vyplníme ju namiešaným substrátom vhodným pre daný druh dreviny, obohatený o kompost a doplnený o základné živiny a stopové prvky.

Dôležitým preventívnym opatrením je maximálna hygiena v záhrade. Treba okamžite odstraňovať zdroje nákazy (infikované odpady či odrezky chorých konárov, nahnité, plesnivé, opadané ovocie, ktoré spálime alebo zakopeme posypané vápnom, nekompostujeme).

Tip na lepšie zakoreňovanie

Kvalitnejšie a rýchlejšie zakoreňovanie dreviny zabezpečíme tak, že odstránime poškodené časti koreňov, na pol dňa ich namočíme do vody a obalíme ich v ílovej kaši zmiešanej s vodou a čerstvým kravským lajnom. Potom ich posypeme rašelinou, zasadíme a dobre polejeme. Rastové hormóny nachádzajúce sa v kravskom lajne výrazne urýchlia zakorenenie. Za túto „babravú“ prácu sa nám stromček odvďačí. Pre dobrý rast aj rodivosť je dôležité, aby sme stromček nezasadili hlbšie, ako bol v škôlke, teda miesto očkovania nesmie byť ponorené do pôdy.

Dobrá rada
Aj termín výsadby je dôležitý. Teplomilné druhy, ako sú kôstkoviny a orechy, vždy sadíme na jar.

Výsadbový plán

Na voľne rastúcich stromoch s objemnými korunami sa plody tvoria najmä na ich obvodových, dobre oslnených plochách koruny, zatiaľ čo vnútri ich je relatívne málo a sú horšej kvality. Vnútro koruny tvorí najmä pre zlé oslnenie veľkú neproduktívnu zónu stromu. Preto rôzne typy štíhlych vretien a stenových útvarov, ktorých všetky časti koruny sú dobre oslnené, sú produktívnejšie, rodia kvalitnejšie plody a pomerne skoro po výsadbe zarodia.

Hrušky sú náročnejšie najmä na výhrevnosť pôdy. Tá môže byť hlinito-piesčitá, hlinitá až ílovo-hlinitá.

Systém výsadby

Donedávna bol najčastejšie pestovaným tvarom voľný zákrpok, ktorý nepotreboval žiadnu oporu. Dnes sa viac uprednostňujú stenové systémy pestovania vo forme rôznych palmet alebo štíhlych vretien. Voľne rastúca palmeta je veľmi rozšíreným tvarom pre jablone i hrušky, ale používa sa aj pri slivkovinách, čerešniach, višniach a občas aj marhuliach. Spon stromčekov býva 4 až 4,5 × 2 až 3 m, výška približne 2,5 m. Ak takto pestujeme napríklad jablone a použijeme silnejšie rastúce podpníky, nemusíme stavať drôtenku.

Medzi ďalšie obľúbené tvary pestovania patrí Talianska palmeta (prvý rad konárov má odklon od stredníka 45°, ďalší rad 60° a najvyšší konár je vodorovný; ide o univerzálny tvar), Lepageova palmeta (dobre sa uplatní pri hruškách a jabloniach na podpníku MM 106), Dumanova palmeta (3 etáže sa vedú pod uhlom 45°, 4. etáž je vodorovná) a iné.

Pre marhule sú vhodné výhrevné pôdy, stredne piesčito-hlinité alebo hlinité. Neznášajú nepriepustné, studené a zamokrené pôdy.

Výživa ovocných drevín

Jednotlivé ovocné druhy sa od seba líšia okrem iného aj požiadavkami na množstvo živín. Tie môžeme dodávať chemicky (prevažne syntetické hnojivá) alebo biochemicky vo forme obohateného kompostu, čo je pre záhradkára prirodzenejší systém. Stimulovať rast a úrodu môžeme aj prihnojovaním drevín tekutými rastlinnými zákvasmi vo forme zálievky alebo pomocou silne zriedených roztokov.

Mechanická ochrana mladých stromčekov. kresba: Jaroslav Pížl

Nízka úroda. Prečo?

Občas sa stane, že stromy síce naplno kvitnú, ale potom kvety opadnú a nezarodia alebo zarodia len veľmi málo. Môže to mať viacero príčin.

Kvety sa neopelia, pretože…
• nemajú v dosahu vhodný opeľovač; riešime to vysadením opeľovača, kým však dorastie a zakvitne, môžeme skúsiť v čase kvetu dávať do koruny stromu kvitnúce konáriky opeľovača v nádobe s vodou
• v lokalite je nedostatok včiel, čmeliakov a iného opeľujúceho hmyzu, prípadne je v čase kvetu chladno, daždivo a včely nemôžu lietať
• kvety opadli, lebo ich zasiahli neskoré jarné mrazíky; tu môže pomôcť dobrá mrazová signalizácia a následné zadymovanie alebo rosenie; pri marhuliach sa používa letný, tzv. Šittov rez, ktorý sa robí od konca mája do polovice júna – letorasty, ktoré sú dlhé 30 až 40 cm, sa skrátia o štvrtinu až tretinu

Puky alebo kvety napadli škodce
• pri jabloniach sa puky ani nerozvinú, lebo sú napadnuté kvetopasom, jeho húsenicu nájdeme v púčiku; podľa stupňa napadnutia je úroda veľmi nízka alebo žiadna, môžeme preventívne použiť vhodné biopostreky
• pri slivkovinách kladie osička piliarky vajíčka do rozkvitnutých kvetov, z ktorých vyliahnuté húseničky napadnú plod a ten odpadne; pomôžu len biopostreky, ktoré nepoškodzujú včely, priamo do rozvíjajúcich sa kvetov.

Kvety sa opelili, no úroda je nulová
• niekedy to vyzerá, že sú splnené všetky podmienky, aby sa kvety dobre opelili, napriek tomu je úroda skoro alebo úplne nulová; ak to nie je genetická porucha odrody, tak to môže byť nedostatočnou aktivitou blizny v kvetoch; príčinou býva nedostatok bóru, ten môžeme pridať do hnojiva vo forme malého množstva bóraxu, ale akútne môžeme skúsiť postriekať kvety 0,2 % roztokom bóraxu, aby sme aspoň čo-to z úrody zachránili

Čo ovplyvňuje začiatok plodnosti

Prirodzenou vlastnosťou záhradkára je netrpezlivosť. Len čo stromček vysadí, už by aj chcel z neho oberať plody. Reálne to je snáď len v prípade tzv. balerín, teda stĺpovitých, špeciálne vyšľachtených jabloní, ktoré si už aj s plodmi môžeme zakúpiť dopestované v nádobách.

O 2 až 3 roky nám môžu zarodiť aj záhradné stromčeky, ale len niektoré málo „vzrastlé“ odrody naštepené na veľmi pomaly rastúcich podpníkoch. Takéto „paradajkové“ stromčeky však majú krátku životnosť a hodia sa skôr na výsadbu tzv. ovocného trávnika či lúčnych sadov, kde sa plody neoberajú, ale kosia.

Dĺžka dospievania stromčeka závisí od rastovej intenzity podpníka a naštepenej odrody – teda čím je ich rastový potenciál vyšší, tým intenzívnejšie rastú a neskoršie začínajú plodiť. Všetko, čo podporuje alebo provokuje intenzitu rastu, odďaľuje nástup plodnosti. Môže to byť nadmerné hnojenie dusíkom s nedostatkom fosforu; rast silne podporuje aj každoročný intenzívny, hlboký jarný rez výhonov; aj ak je pri výsadbe stromček ponorený do pôdy aj s miestom štepenia; podstatný vplyv majú nepriaznivé podmienky stanovišťa (chlad, zamokrená pôda, zatienenie stromu).

Čerešne a višne potrebujú hlboké, priepustné hlinité pôdy s primeraným obsahom vápnika. Neznášajú zamokrené pôdy.

Čo môže urýchliť dospievanie stromu do plodnosti

• genetické vlastnosti odrody (vysadíme len odrody, ktorých vlastnosti nám vyhovujú)
• harmonická komplexná výživa s malým uprednostnením fosforu a draslíka
• celodenné dobré oslnenie koruny stromčeka i jej stredu
• minimalizovanie rezu na nevyhnutný výchovný rez potrebný na dobré vytvarovanie koruny do požadovaného tvaru
• v tvarovaní zásadne uprednostňujeme vyväzovanie výhonov do mierne šikmej alebo vodorovnej polohy

Viete, že…
… dobrými pomocníkmi proti pôdnym škodcom sú ježko, krt, žaby, užovky, slepúchy, vtáky a často znevažované, ale veľmi užitočné netopiere?

Príčiny striedavej plodnosti

Môže nastať situácia, že bez nášho pričinenia bude jeden rok na strome nadpriemerná násada ovocia. Ak neurobíme jej redukciu – prebierku, ďalší rok alebo aj dva roky za sebou strom nemusí nič urodiť. Hrozí, že sa bude opakovať nepriaznivé striedanie veľkej úrody s neúrodou. Niektoré odrody sú známe svojím sklonom k striedavej rodivosti (tie radšej nevysádzame). Volíme také, ktoré sú schopné regulovať nadmernú násadu plodov samočinným júnovým opadaním.

Najmä na jadrovinách by sme mali, ak treba, urobiť prebierku nadbytočných plodov najneskôr mesiac po odkvete, a to ručne tak, aby pri voľne tvarovaných stromoch zostalo na jeden plod 30 až 40 listov, pri štíhlych vretenách asi 20 až 25 listov. Nadbytočné plody otrhávame bez stopky, tá by mala zostať na strome. Prvou redukciou nadbytku plodov pri broskyniach aj marhuliach je ich jarný rez; pri druhej ručnej redukcii nadbytku plodov, ktorú robíme okolo 15. mája, keď plody dosiahnu veľkosť lieskových orechov, nechávame plody od seba na vzdialenosť 8 až 10 cm, takže na jednoročnom konári zostane asi 5 až 6 plodov. Jednostranné prehnojenie dusíkom spôsobuje disharmóniu vo výžive stromu a tým aj nedostatočnú plodnosť, ktorú môžeme upraviť prihnojením draselnými a fosforečnými hnojivami. Takisto veľmi kyslé pH pôdy, ako aj vysoký obsah vápnika môžu narušiť výživu stromov.

Slivky potrebujú hlinité alebo hlinito-piesčité priepustné pôdy s dobrou zásobou vlahy a vápnika.

Vegetačné rezy

Základné tvarovacie a výchovné rezy jadrovín robíme obyčajne v predjarí. V súčasnosti, keď sa znovu vraciame k stenovým výsadbám a štíhlym vretenám, sa zasa začína uplatňovať letný rez, ktorý čiastočne znižuje intenzitu rastu a podporuje tak plodnosť.

Základný a tvarovací rez citlivejších, teplomilnejších drevín (marhule, broskyne) robíme zásadne na začiatku vegetácie, keď už prúdi miazga, ktorá chráni tieto druhy pred hubovou infekciou vnikajúcou do vzniknutých rán. Aj pokračovanie tvarovacích rezov robíme počas vegetácie, zvyčajne do polovice augusta či po zbere úrody tak, aby sa rany, ktoré sú ošetrené voskom, stihli do zimy uzavrieť.

Ak chceme predĺžiť plodný život stromov, ktoré už majú vrchol svojej plodnosti za sebou, ich prírastky sú slabé, ale inak sú zdravé, môžeme ich radikálne zmladiť hlbokým zosadením kosterných konárov.

Násada plodov podľa sklonu konára. kresba: Jaroslav Pížl

Ako správne zavlažovať stromy

• chybou je, ak zavlažovaním robíme len tmavý povrch na pôde pri takýchto závlahách sa množia povrchové korene dreviny, aby vychytali povrchovú vlhkosť, ale tieto korene sú pri častejšom preschnutí povrchu pôdy poškodzované suchom, a tak aj rastlina trpí nedostatkom vody; závlaha sa musí dostať až do oblasti stredných koreňov, ktoré prijímajú živiny, aby ich pomohla rozpustiť
• pri zavlažovaní nesmieme povrch pôdy rozbahniť lebo porušíme štruktúru pôdy, teda aj jej prevzdušnenie, čím umožníme vznik nebezpečného prísušku
• najlepší spôsob závlahy je zavlažovanie podmokom pod mulčovacou vrstvou alebo kvapkovou závlahou
• pri závlahe postrekovaním je zvlhčovanie listov negatívom ak použijeme silný prúd vody, dochádza k nežiaducemu rozbahneniu pôdy; ak sme odkázaní na takéto zavlažovanie, robme tak skoro ráno, aby po ňom listy rýchlo obschli, a radšej pomocou jemných dýz, ktoré obmedzujú prúd vody, takže voda vsiakne do pôdy skôr, než ju rozbahní
• dôležitá je aj ochrana pôdnej vlahy pred jej zbytočným odparovaním tomu sčasti bráni samotná hrudkovitá štruktúra pôdy, ale aj mulčovanie povrchu najmä kompostom
• závlahová voda má byť odstáta, prevzdušnená a preslnená vhodná je dažďová
• závlahy môžeme využiť aj na prihnojovanie pomocou rastlinných zákvasov