Ako využiť záhradný odpad?

Želaním každého majiteľa záhrady je pekne upravený záhradný priestor. Úprava plôch bez vysokej trávy či vrstvy opadaného lístia si vyžaduje častú a pravidelnú údržbu, ktorej dôsledkom je neustále vytváranie záhradného odpadu.

Galéria

Tvorí ho pokosená tráva a vetvičky po strihaní živého plota, na jeseň opadané lístie a suché konáre orezaných stromov, rastlinné zvyšky po zbere úrody v úžitkovej záhrade i niektoré buriny. Záhradný odpad možno zhodnotiť tým, že ho vrátime do pôdy ako zúrodňovaciu zložku.

Väčšinu odpadov biologického charakteru v záhrade môžeme bez ťažkostí odstrániť – nahromadíme ich na vybranom mieste, kde sa prirodzeným spôsobom rozložia, a potom ich zapracujeme do pôdy ako hnojivo – kompost. Hlavným faktorom rozkladného procesu sú pôdne mikroorganizmy, rozkladajúce rastlinné a živočíšne zvyšky na humus – základ biologickej úrodnosti pôdy.

Kompost
Kompost je biologické hnojivo, ktoré vzniká zretím organických odpadových látok, zmiešaných s dobrou pôdou, prípadne aj s ťažko sa rozkladajúcimi anorganickými hnojivými zložkami (vápenec). Je nenahraditeľným zdrojom organickej zložky, humusu a živín pre záhradné pôdy. Najlepšie je pripraviť si ho svojpomocne, a tak sa ekologickým spôsobom zbaviť látok, ktoré sú v záhrade alebo kuchyni v určitom období biologickým odpadom.

Obsah živín v komposte
Kompost významne zlepšuje pôdnu štruktúru, viaže vodu a vzduch v pôde, stabilizuje pH faktor – upravuje reakciu pôdy smerom k neutrálnej (zvlášť s obsahom mletého vápenca) a celkovo zlepšuje schopnosť pôdy akumulovať živiny. Obsah živín v komposte závisí najmä od odpadových materiálov, z ktorých bol vytvorený, a je (v prepočte na čisté živiny) spravidla oveľa nižší než majú anorganické (koncentrované) hnojivá. Dôležitý je však podiel organických látok, ktorý predstavuje 20 až 40 %. Kompost zo záhradného odpadu (zelený) obsahuje maximálne 1,5 % dusíkatých látok a okolo 0,8 % fosforu a draslíka. Čistý zelený kompost nestačí pokryť potrebu draslíka u rastlín (prvok ovplyvňuje kvitnutie a násadu plodov, aj vyzrievanie pletív pred zimou). Obsah jeho živín je vhodné doplniť pridaním ďalších hnojivých zložiek. Hnojenie kompostom obohacuje pôdu o organické látky a živiny, ale aj o mikroorganizmy, ktoré sú podmienkou jej dobrej úrodnosti.

Materiál na kompost
Všetky organické látky – predovšetkým rastlinné zvyšky zo záhrady, čerstvé kuchynské odpadky a prípadne suché zvieracie fekálie (slepačí trus, psie i mačacie exkrementy, podstielka z králikárne) sa dajú riadeným procesom skompostovať tak, že sa rozložia do hygienicky bezchybnej formy.

Vhodným materiálom je pokosená tráva, stará slama, piliny, hobliny, jesenné lístie listnáčov, zemiaková vňať, drevný popol, maštaľný hnoj, rašelinová drvina, zvyšky okrasných rastlín, zemina z kvetináčov a výsadbových mís a tiež kuchynský odpad, najmä surové zeleninové skrojky a zvyšky ovocia, kávová usadenina a použité lístky (i vrecúška) čaju. Orezané vetvy stromov alebo zostrihané vetvičky živého plota môžeme dať do kompostu až po rozdrvení v (špeciálnom) drviči. Kompostovať sa môže len zdravý biologický materiál, pričom platí, že čím menšie kúsky látok kompostujeme, tým rýchlejší je proces ich rozkladu – tletie.

Nevhodný materiál
Nie každý odpad sa hodí na skompostovanie. Do kompostu nepatria také anorganické materiály, ako sú kúsky skla, porcelánu, kamene, drôt, guma, plastické hmoty, plechovky, ale ani papier z farebných časopisov. Nevhodný je tiež popol z uhlia, plné vrecká z vysávačov, chemicky ošetrené rastliny, listy orecha a chemikálie (najmä koncentrované zvyšky postrekov).

Do kompostu nie sú vhodné zvyšky potravín, najmä živočíšneho pôvodu (kosti, koža, mäso), ktoré lákajú hlodavce. Nevhodné sú tiež rýchlo sa vysemeňujúce buriny (hviezdica prostredná, žltnica drobnokvetá) – semená na nich dozrejú aj o niekoľko dní (za vlhkého počasia týždňov) po vytrhnutí z pôdy. Do kompostu nepatria ani korene a poplazy burín (pupenec roľný, pýr plazivý, kozonoha hostcová), lebo z týchto kúskov sa vytvorí aj niekoľko ďalších jedincov. Nevhodné sú časti rastlín napadnuté chorobami, napr. hlúby kapustovitých, na ktorých sú nádory (Plasmodiophora brassicae), hnijúce plody paradajok alebo zemiakových hľúz (Phytophtora infestans, Alternaria solani), zhnité a mumifikované plody ovocných drevín (moníliová hniloba), vetvičky drevín s rakovinovými nádormi (Nectria galigena) alebo hubovými patogénmi, uhynuté prúty malín (Dydimella aplanata) a listy jabloní napadnuté strupovitosťou. Skompostovať možno však listy hrušiek napadnuté hrdzou (hruškovou), pretože mycélium tejto huby neprezimuje v listoch, ale vo vetvičkách borievok. Neodporúča sa kompostovať väčšie množstvo kôry z citrusových plodov. Rastlinné zvyšky či drevnaté časti napadnuté chorobami je najvhodnejšie spáliť.

Kompost musí byť zdravý, lebo pri vysokom obsahu choroboplodných zárodkov z napadnutých častí kompostovaných rastlín by sme si choroby poroznášali po celej záhrade.

Príprava kompostovacieho materiálu
Drevený materiál (menšie vetvy kríkov a konáre stromov) sa musia pred skompostovaním rozdrviť. Drviče dreveného záhradného odpadu drvia drevený materiál rôznym spôsobom: nožovým rotorom alebo frézovacím valcom. Drviče s rotorom, osadeným nožmi sú spravidla o niečo lacnejšie, hlučnejšie, nože sa musia pravidelne (a pomerne často) brúsiť. Vyrobené drevené štiepky sú hladko odrezané, trvanlivejšie a hodia sa aj na mulčovanie záhonov, ale ich rozklad v komposte trvá dlhšie. Drviče s frézovacím valcom z odolnej ocele majú tichší chod, nezahltia sa tak ľahko vyrobeným materiálom a drevo konárov rozdrvia tak, že rastlinné vlákna viac rozrušia (než je to pri hladkom reze noža), preto sa v komposte rýchlejšie rozložia.

Do kompostu sa hodí aj na jeseň opadané lístie zo stromov. Rýchlosť rozkladu závisí od druhu stromu a typu listu. Najhoršie sa rozkladajú kožovité listy a hrubšie a väčšie listy topoľov, platanov, orechov. Rozkladu lístia napomôže rozsekanie. Na zber lístia môžeme využiť bežnú záhradnú kosačku, najlepšia je rotačná so zberným košom. Treba ju nastaviť na strednú alebo vyššiu výšku kosenia, kedy rotor vháňa lístie do zberného koša a zároveň ho jemne rozseká, takže je vhodné do kompostu. Kosačka pracuje najúčinnejšie po dlhšom období bez dažďa, keď sú lístie i trávnik dokonale suché. Rozsekaný materiál potom prevzdušňuje a nakypruje kompost.

Moderné drviče záhradného odpadu drvia konáre s priemerom do 4 cm. Využívajú sa pritom otáčavé nože s rezaním v kolmom alebo pozĺžnom smere a závitové nože (nie sú na obrázku).

Vhodný pomer látok
Aby bol proces tletia rýchly a obsah živín v hotovom komposte primeraný, je dôležitý aj vzájomný pomer východiskových materiálov pri jeho zakladaní. Vyrovnané množstvo živín znamená, že pomer medzi uhlíkom a dusíkom je 1,5 : 1 až 2,5 : 1. Mokré zelené materiály (čerstvo pokosená tráva) obsahujú okrem veľkého množstva vody aj veľké množstvo dusíka, suché, drevnaté časti rastlín zas veľa uhlíka. Vyváženú zmes treba vytvoriť z tvrdých, drevnatých, suchých (hnedých) materiálov, ktoré zabezpečia štruktúru kompostu, doplnených mäkkými, na dusík bohatými látkami. Pomer mäkkých zelených (šťavnatých) materiálov k suchým drevnatým hrubším by mal byť približne 3 : 1.

Vrstvenie materiálu
Aby kompost dobre zrel, je dôležité materiály správne navrstviť. Na spodok vrstvy je vhodný hrubší drevnatý materiál, ktorý vytvorí štruktúru a zaistí prevzdušnenie profilu vrstvy – vhodné sú drevnaté štiepky alebo slama (vo väčšej kompostovej jame môžu časť tvoriť aj nerozdrvené vetvy). Vrstvu prekryjeme zeleným, šťavnatým materiálom (približne do výšky 25 cm) a zahrnieme ho vrstvou pôdy. Vrstvy sa opakujú až do výšky 1 m. V strede kopy potom treba urobiť priehlbinu a dieru (ak je kopa väčšia i viac), aby voda vsakovala do vnútra vrstvy.

Biologický proces
Kompostovanie sa musí usmerňovať, aby sa zabezpečil želaný proces rozkladu tletím, vyžadujúci primeranú vlhkosť a dostatočný prístup vzduchu. Pôdne mikroorganizmy sú najaktívnejšie v konštantnom, primerane teplom a vlhkom prostredí. Takéto podmienky, potrebné pre rozkladné procesy, sa môžu vytvoriť až vo vnútri väčšej masy organickej hmoty. Materiál treba preto nahromadiť hneď spočiatku, aby sa vo vnútri dosiahla vhodná teplota 60 – 70 °C (prípadne až 85 °C) a rovnomerná vlhkosť. Nevyhnutné je aj zabezpečenie primeraného prístupu vzduchu. Preto už pri zakladaní kompostu musíme mať dostatočné množstvo hmoty. Pri nedostatočnom prístupe vzduchu a nevhodnej (predovšetkým väčšej) vlhkosti dochádza k premnoženiu hnilobných baktérií a hnitiu, sprevádzanému zápachom.

Miesto
Konštantné podmienky pre kompostovanie môžeme ovplyvniť aj výberom miesta, kde je kompost v záhrade umiestnený. Miesto pre kompost má byť rovné, chránené pred vetrom a polotienisté. Môže byť kryté stromami alebo skupinou kríkov, vzdialené od odpočívadla či ohniska, aby nerušilo kompozíciu záhrady, ale dostatočne veľké a účelne rozvrhnuté. Kompostovať biologický materiál môžeme voľne v jame (podpovrchovo alebo polozapusteno) alebo vo vzdušne stavanom (neprenosnom) kompostovacom sile či premiestniteľnom kompostéri, ktoré sú umiestnené na teréne. Kopa kompostu zaberie najmenej 1 m² (v stredných a väčších záhradách skôr 2 m²). Vzhľadom na plnenie a vrstvenie, prípadne prehadzovanie kompostu je potrebná aj manipulačná plocha okolo navrstveného kompostovacieho materiálu, teda ešte najmenej 2 – 3 m². Spolu je to 4 – 5 m² plochy, najviac pri kompostovaní v jame (ručné prehadzovanie), najmenej pri kompostovacej nádobe – kompostéri. Pri zapustenom kompostovaní udržiava v zemníku konštantnú teplotu prostredia okolitá pôda, pri nadzemnom uložení je možné potrebnú vyššiu teplotu udržať pomocou čiernej fólie, ktorou prikryjeme alebo obalíme kompostovacie miesto. Tým zabezpečíme, že tletie bude prebiehať aj počas chladných období.

Kompostovanie v jame
Klasickým, možno najstarším spôsobom kompostovania, je príprava kompostu v kompostovej jame. Tento spôsob je vhodný vtedy, keď máme k dispozícii väčšie množstvo biologického materiálu – vo vidieckej záhrade s hospodárskou časťou, rekreačnej záhradke, kde pestujeme aj zeleninu a v záhradách na väčších pozemkoch. Vhodné miesto pre kompostovú jamu je v blízkosti oplotenia na konci pozemku, pod stromom (orech pôsobí insekticídne a protizápachovo) alebo v blízkosti niekoľkých vyšších kríkov. Najvhodnejšia veľkosť jamy je 1,5 × 1,5 m, pričom kompost vrstvíme do výšky 1 až 1,5 m. Kompostovaný materiál nemusí byť celý uložený v jame, môže byť umiestnený aj polozapusteno, pričom boky kopy ochráni fólia alebo nízka ohrada z dosák. Jamu (alebo kopu) zhora zakrývame.

Na kompostovanie nahromadený a pripravený organický materiál sa musí dôkladne premiešať a ukladať v plytkých vrstvách (25 cm), ktoré sa prekladajú vrstvami (10 cm) ornice. Zemina tu pôsobí ako očkovacia látka, dodávajúca hmote pôdne mikroorganizmy. Osvedčuje sa vrstvy posypať hnojivým vápnom (najlepšie dusíkatým) a dôkladne navlhčiť vodou. Ak je v komposte veľa čerstvej zelenej hmoty (pokosená tráva), pridáme menej vody (vzhľadom na nebezpečenstvo hniloby). V letnom období (zvlášť, keď je sucho) navlhčujeme kompost vodou alebo močovkou, aby sa proces tletia nezastavil. Do kopy je vhodné urobiť niekoľko dier, aby voda prenikla aj do nižších vrstiev. Pred príchodom zimy treba kompost prekopať a preložiť, aby sa materiál prevzdušnil a premiešal. V polovici nasledujúceho roka treba úkony zopakovať a na konci roka je kompost zrelý. Materiál by mal byť rovnomerne zotletý, homogénny, bez pôvodnej štruktúry jednotlivých zložiek. Môže sa použiť na hnojenie.

Kompostovacie silo
Ak máme trvalo menšie množstvo organického materiálu (napr. v mestskej obytnej záhrade alebo na chate), je vhodné hromadiť ho v menšom sile na kompost, ktoré sa dá vyrobiť na mieru (svojpomocne) alebo kúpiť v špecializovaných obchodoch.

Kompostovacie silo si môžeme svojpomocne urobiť z drevených fošní, guľatinových stĺpikov alebo betónových stĺpov, ktoré zasadíme do zeme v štvorcovom pôdoryse 1,0 × 1,0 m. Boky obložíme latkami alebo guľatinou tak, aby medzi jednotlivými latkami mohol do vnútra prenikať vzduch. Výška sila má byť najviac 2,0 m. Hore silo prikryjeme strieškou, ktorá neprepúšťa vodu. Bočné latky kladieme vodorovne s medzerou alebo preložíme cez seba krížom, vždy len do výšky navrstvenej hmoty, no s pribúdaním materiálu pridávame i latky do výšky. Takto môžeme už po niekoľkých mesiacoch nižšie ležiaci materiál zo sila vybrať bez toho, aby sme museli hornú vrstvu kompostu odstrániť. Vyberieme niekoľko spodných latiek a v spodnej vrstve ležiaci, už skompostovaný materiál vyberieme. Po vybratí spodnej vrstvy horná spadne dolu a silo môžeme ďalej plniť. Na zlepšenie tepelných pomerov možno silo obvinúť pásmi čiernej fólie tak, aby niekoľko medzier umožňovalo prístup vzduchu.

Na zintenzívnenie prívodu vzduchu sa pod moderné kompostéry vkladá dno, ktoré umožňuje zásobovanie kyslíkom aj v strede, čo zrýchľuje proces kompostovania.

Kompostér
Moderným spôsobom prípravy kompostu je jeho výroba v kompostéri. Kompostér je plastová nádoba bez dna (čo umožňuje priamy styk s pôdou), skonštruovaná tak, aby v nej mohli tlecie procesy prebiehať rýchlo, s čo najmenšou námahou (prevrstvovanie hmoty) a bez vedľajších obťažujúcich účinkov. Je preto veľmi vhodný pre mestské záhrady alebo do vilových štvrtí i hustej zástavby rodinných domov.

Priemyselne vyrábané kompostéry sú veľké nádoby z trvácneho plastu (polyetylén, polypropylén), najčastejšie tmavej farby. V ponuke sú v objemoch 300 l až 600 l (s rozmermi 0,8 × 1,2 × 1,0 cm). Nádoba chráni obsah pred vetrom a rozfúkavaním, ale aj pred prístupom nežiaducich živočíchov (hlodavce, hmyz). Nemá dno, aby sa k obsahu mohli dostať dážďovky. Kompostér má v bočných stenách vetracie otvory na prevzdušňovanie materiálu vo vnútri, na veku je otvárateľný ventil na reguláciu prístupu vzduchu. V spodnej časti sú umiestnené dvierka na vyberanie hotového zrelého kompostu. Polyetylénové typy lepšie odolávajú nízkym zimným teplotám, než polypropylénové.

Pri kompostovaní v kompostéri je mimoriadne dôležitý pomer medzi drevitým a mäkkým biologickým odpadom, lebo obsah sa po naplnení už neprevzdušňuje premiešavaním. Aby sme dosiahli vyvážené zloženie kompostovacej zmesi, treba nádobu plniť pomocou vedier (majú objem asi 10 l) tak, že na jedno vedro tvrdších rozdrvených drevitých častí sa pridá jedno s mäkkými zvyškami (tráva, zemiakové šupy a zeleninové skrojky, prebytky opadaného ovocia a pod.). Dôležité je, aby sa v obsahu nevytvorili zahnívajúce alebo suché (netlejúce) miesta. Tomu sa dá zabrániť prepichovaním vrstvy pri nasypávaní a použitím urýchľovačov rozkladu na začiatku kompostovania. Sú to špeciálne prípravky, obsahujúce prírodné kmene baktérií a hubových kultúr vo výživnom substráte na naštartovanie rozkladných procesov. Použitím týchto prípravkov sa výrazne zefektívni kompostovací proces, ktorý sa tým môže zrýchliť aj viac než o polovicu. Urýchľovače kompostu sa rozmiešajú vo vlažnej vode, ktorou sa zakladaný kompost poleje tak, aby bol rovnomerne prevlhčený celý jeho obsah. Buď sa zvlhčujú postupne kladené vrstvy, alebo sa urobia pomocou tyče do hmoty otvory a do nich sa naleje voda s oživenými baktériami. Po naplnení sa kompostér uzavrie vekom. V kompostéri dosahuje teplota pri rozkladných procesoch až 85 °C, preto treba vetrací ventil vo veku v lete otvoriť, na zimu zasa uzavrieť. V tepelne izolovaných kompostéroch môže tletie prebiehať aj v zime. Za optimálnych podmienok dozrie kompost v kompostéri už za 8 – 10 týždňov.

Hotový, zrelý kompost je drobivej konzistencie, vonia ako lesná pôda a do záhradného prostredia sa vracia ako zhodnotený (recyklovaný) biologický odpadový materiál.

Text: Ing. Ľubica Lešinská, PhD.
Foto a kresby: autorka, AL-KO
Zdroj: časopis Urob si sám