V Bobrovci si dvaja kamaráti prerobili starú stodolu na jedinečné oddychové miesto

Dedeinka obklopená tatranskou prírodou sa stala dejiskom príbehu, ktorý na tomto mieste začali pred niekoľkými rokmi písať dvaja kamaráti Maroš a Emil.

Galéria

Stodola sa stala nielen výletnou zastávkou ich priateľov z mesta, ale aj miestom na susedské „mítingy” či dedinské oslavy. Dobré vzťahy so susedmi sa rozhodli utužiť. Plot, lemujúci ich pozemok, zmizol a dvere tak zostali otvorené pre nových priateľov.

Pekne upravenému okoliu dominuje drevená stavba. Bola, je a ostane stodolou. Už sa v nej nezhromažďujú plodiny, ale dobrí priatelia.

Nový život starých vecí

Lásku k tomuto miestu cítiť z každého rohu, z každej steny. Po otvorení stodolových vrát sa ocitnete v úplne inom svete. Maroš zachraňuje staré predmety, aby im dal šancu na nový život. Drží sa jednej zásady: všetko sa raz na niečo zíde. „Všetko, čo sme v stodole našli, sme použili na jej rekonštrukciu. A bolo toho veru dosť,“ spomína. Dvoje vrát vedúcich do tmavého stodolového priestoru zaniklo. Dal tak príležitosť vyniknúť novej otvorenej predsieni.

Stodola má dve úrovne – prízemnú obytnú plochu a na druhú sa dostanete, ak prekonáte strach z drevených rebríkov.

Inšpiruje k činnosti

Stodola sa stala nevyčerpateľnou studnicou nápadov. Možno sa v nej neustále realizovať, čo Marošovi prináša každodenné potešenie: „Prichádzam sem každý deň pred prácou aj po nej, aby som tu vytvoril niečo nové.“ Keď v škole, v ktorej vyučuje, vymieňali okná, ozval sa v ňom záchranár starých vecí, a tak si okná odviezol do stodoly. Vďaka jeho šikovným rukám sa priestor po osadení okien krásne rozjasnil.

Posila od susedov

Vďaka susedskej pomoci vznikol napríklad otvorený kozub v strede miestnosti. „Počas spoločných rozhovorov so susedom nám niečo napadne a s prácou nečakáme ani do ďalšieho dňa. Začneme hneď v tom momente.“

Text: Lucia Pristachová Hô-Chí
Foto: Dano Veselský
Zdroj: časopis Urob si sám 6/2018