Červené a modré plody nielen na okrasu, ale aj úžitok

cervene a modre plody nielen na okrasu ale aj uzitok

Veľké vidiecke záhrady majú možnosť čerpať námety z moderného poňatia záhrad. V skupine planých , poloplaných a menej pestovaných ovocných druhov sa prelína okrasná hodnota s úžitkovou. Pri vhodnom vysadení trvalkami a ucelenými skupinami drevín, prípadne vyšších solitérov nie je nutné záhrade venovať veľa starostlivosti. Nemáme čas na zber ovocia ? Stačia pre našu spotrebu 3 – 4 ovocné stromy v základných druhoch? Čo s ostatným priestorom?

Prírodné záhrady dávajú pocit voľnosti
Voľné prírodné záhrady majú v dnešnom uponáhľanom svete plnom napätia, zhonu, nedostatku času a stiesnených pomerov v byte aj v zamestnaní nesporne rad predností. Dávajú pocit voľnosti. Prinášajú psychickú úľavu, umožňujú chov niektorých zvierat v určitej symbióze. Tradície nás však nabádajú, aby sme mali z vysadených rastlín aj úžitok. Dosiahnuť to môžeme výsadbou takých ovocných drevín, ktoré nám ho zabezpečia, čo je síce veľmi jednoduché, ale u nás nezvyčajné. Je celý rad ovocných druhov z ktorých boli vyšľachtené nové odrody – drieň, jarabina, ruža, aróni a iné. Veľkou výhodou je, že ich plody môžeme, ale aj nemusíme zberať. Čo nepozberáme my, pozberajú za nás vtáky. Niektoré druhy dokonca kvalitou plodov predstihujú bežné ovocné druhy, hlavne pokiaľ ide o nutričné látky. Ich ďalšou prednosťou je menšia náročnosť na pôdne a klimatické podmienky. Väčšina z nich je odolná proti škodlivým činiteľom. Uvedené ovocno-okrasné druhy predstavujú aj vyrovnávací faktor v zásobovaní – ich úroda sú dobrá aj v rokoch mimoriadne nepriaznivých pre ovocinárstvo. Je to dané tým, že niektoré z nich kvitnú v čase, keď už poškodenie mrazom nehrozí, ako napr. baza čierna, jarabina, arónia. Iné druhy, napr. drieň, rakytník rešetliakovitý, sú odolné proti nízkym teplotám a nevymŕzajú ani v zimnom období. Počas jesenných dní dozrievajú aj sladké, kyslasté či trpkasté plody drevín, ktoré na konároch žiaria rozličnými farbami a súčasne sa tieto stromy vyfarbujú listami.

Veľa záhradkárov pestuje aróniu, ale jej plody necháva zbierať vtákom. Dôvodom býva sklamanie chuťou týchto plodov. Arónia je pritom akostné ovocie a pri jej konzumácii je nutné počkať až do úplného vyzretia.

Arónia čiernoplodá
Arónia čiernoplodá (Aronia melanocarpa) patrí spolu s a. jahodovolistou (A. arbutifolia), a.čerešňovolistou (A. prunifolia ) do rodu Arónia a má niekoľko odrôd. Môžeme sa stretnúť aj s názvom temnoplodec čiernoplodý, prípadne jarabina čierna , aj keď jarabina je samostatný ovocný druh. Arónia vytvára nižšie kríky. Môžeme ju však pestovať aj v tvare stromčekovom, naštepenú na jarabinu alebo semenáč arónie. Má jednoduché celookrajové, dva až šesť centimetrov dlhé, lesklé, sýtozelené listy, na spodnej strane svetlejšie. Čierne plody sa objavujú už v druhom roku po výsadbe a sú veľmi cenné. Sú to drobné malvice modročiernej farby so slabým osrienením. V súplodí sa nachádza pätnásť až dvadsať malvičiek. Obsahujú veľa biologicky aktívnych látok, vitamín C, P (rutín), provitamín A, vitamíny skupiny B, betakarotén (antioxidant), antibakteriálne látky a množstvo stopových prvkov. Z minerálnych látok sú to najmä bór, vápnik, horčík, flór, železo, meď, mangán, molybdén, kobalt a najviac jód. Plody obsahujú veľa trieslovín a majú vyšší celkový obsah cukrov ako príbuzný druh jarabina. Z rutínu sa vyrábajú liečivá proti vysokému tlaku, arterioskleróze, žalúdočným vredom a podobne.

U nás sa pestuje odroda Nero, ktorá je, pokiaľ ide o rodivosť, v európskom sortimente hodnotená veľmi kladne. V Nemecku sa pestuje švédska odroda Hugin, z Fínska pochádza odroda Kurkunäcki a Viking. Vlastná nemecká odroda je Rubina, ktorá je vysoko mrazuvzdorná. V Maďarsku sa pestuje odroda Fertödi a v Dánsku odroda Aron.

Široké uplatnenie plodov vyplýva aj z vysokého obsahu tmavočervených antokyanových farbív v šťave. V zmysle nastupujúcich trendov pri používaní farbív v potravinách sa pozornosť stále zameriava na náhradu syntetických farbív inými látkami získanými z prírodných zdrojov. Šťava sa používa ako biologické farbivo priamo alebo sa z nej vyrábajú farbiace koncentráty. Tieto koncentráty z plodov (arónie, drieňa, zemolezu, bazy čiernej, čiernych ríbezlí a drieňa) majú vplyv aj na vôňu. Ako farbivo na prifarbenie sa používajú pri výrobe v potravinárskom priemysle, sú prísadou napr. cukríkov, želé, lízaniek, sirupov, nealkoholických nápojov, džemov, kompótov, ale aj mliečnych výrobkov.

Arónia kvitne v tretej dekáde mája, preto kvety nepoškodzujú neskoré jarné mrazíky. Početné kvety sú veľké, biele, s výraznými karmínovočervenými tyčinkami. Vďaka svojim bielym kvetom podobným hlohu a krásnemu sfarbeniu lístia patrí medzi najdekoratívnejšie ovocné stromy a kríky s možnosťou využitia aj pri sadovníckych úpravách. Je ozdobou záhrady po celý rok. Je krásna v čase kvitnutia, kedy kompaktným habitom koruny stromu alebo kríka s množstvom kvetov pôsobí dojmom veľkej bielej kytice.

Ozdobou záhrady je aj v čase dozrievania lesklých osrienených čiernych malvičiek. Zaujímavým okrasným prvkom sú aj v mesiaci október listy, keď sa sfarbujú do odtieňov hnedočervenej až karmínovočervenej farby.
Svoje uplatnenie má aj pri výsadbách a tvarovaní živých plotov, lebo dobre obrastá a od koreňov zahusťuje výhony.

Jarabina nie je len drevina lesa
Jarabina sladkoplodá moravská (Sorbus aucuparia var. Moravica) bola objavená v roku 1810 v Jeseníkoch. Vyznačuje sa pravidelným pyramídovým rastom, má väčšie a krajšie listy ako pôvodný druh jarabina vtáčia. Môže sa dobre uplatniť v remízkach pre zver, taktiež na okrajoch komunikácií, ale aj ako solitér do záhrad. Kto chce do svojej záhrady prilákať užitočné vtáctvo, mal by v nej pestovať aj také dreviny, na plodoch ktorých si na jeseň a v zime operenci pochutia.

Sladkoplodá forma sa najľahšie rozozná od jarabiny vtáčej podľa listu. Jarabina vtáčia má listy zúbkované po celej dĺžke okraja listu, sladkoplodá forma má zúbkovanie len do jednej tretiny až jednej polovice časti listu. Na jeseň vyniká žiarivejším vyfarbením listov. Prináša bohatú úrodu až pätnásť milimetrov veľkých, ľahko kyslastých červených plodov s lesklou šupkou so žltými bodkami. Sú jedlé a majú vysoký obsah vitamínu C, dokonca vyšší ako citróny (dvakrát viac) a je to vitamín stály. Má aj vysoký obsah provitamínu A, kyselín a cukrov.

Okrem tohto druhu existuje niekoľko jedlých jarabín s nádherne zafarbenými plodmi od svetlooranžových, tmavoružových, svetlo- až tmavočervených, červenohnedých, fialových, modrých až po čierne. Väčšina vznikla medzidruhovým a medzirodovým krížením.

Medzidruhovým krížencom je odroda Granatina – je to odroda, ktorá vznikla krížením jarabiny s hlohom. V Nemecku vznikli odrody Konzentra a Rosina. V Rusku sú to odrody Likernaja, Granatnaja, Dezertnaja, Kubovaja, Krasnaja a iné. Nie všetky jarabiny majú rovnocenné plody, preto musíme jednotlivé druhy od seba rozlišovať. Vhodné sú skôr ako solitér, prípadne v skupinkách po tri až päť kusov do väčších záhrad. Ide napr. o mukyňu obyčajnú (Sorbus aria) – okrasný list, dvojité zúbkovanie na jednoduchom liste, kvety drobnejšie, v chocholíku a červené plody. Mukyňa prostredná (S. intermedia) – plody majú žltú dužinu. V teplejších oblastiach sa pestuje oskoruša domáca (S. domestica) – má jedlé malvice guľato-hruškovitého tvaru so žlto až červeno sfarbeným líčkom, listy má perovité. Známa je ako kvalitné ovocie na príprave destilátu. Brekyňa obyčajná (S. torminalis) – má ozdobné sivasté jednoduché listy so zúbkovaním.

Pozor!
Konzumácia čerstvých plodov jarabín môže vyvolať ľahšiu otravu, ktorá sa prejavuje nevoľnosťou, bolesťou hlavy, vracaním. Sušením alebo varením sa však toxicita stráca.
 
Priaznivý vplyv na životné prostredie  
Drieň (Cornus) – v parkoch a sadoch môžeme nájsť C. alba, C. florida, C. sanquinea a Cornus mas – drieň obyčajný, ktorý má význam ako ovocná aj okrasná drevina. Kvitne skoro na jar (marec) a  po dlhom zimnom období poskytuje včelám potravu. Plody drieňa – drienky sú kôstkovice. S obsahom nutričných látok ich zaraďujeme na popredné miesto. Obsahom vitamínu C sa zaraďujú na druhé miesto po šípkach.
Dekoratívne vlastnosti drieňa vynikajú v podstate vo dvoch obdobiach. Prvé je v čase kvitnutia a druhé v čase dozrievania plodov. Drieň je vhodný aj na živé ploty, je dobre tvarovateľný a vzhľadný počas celého roka.

Na Slovensku sa pestujú a rozširujú nasledovné odrody:
Devín – kvalitná úrodná odroda s vysokým obsahom vitamínu C, odolná proti chorobám, škodcom a zimným mrazom. Dozrieva v septembri. Tvar plodu je elipsovitý, dužina červená.
Titus – odroda s vysokým stupňom odolnosti proti škodlivým činiteľom. Dozrieva koncom augusta. Plody sú tmavočervenej farby, mierne hruškovitého tvaru, v konzumnej zrelosti až čierne.
Expres – skorá, veľkoplodá odroda. Plod je veľký, červenej farby. Dužina má tmavočervenú farbu a sladkokyslú chuť.
Alex – úrodná odroda s pravidelnou rodivosťou, veľkými plodmi hruškovitého tvaru, červenej farby. Dužina je tmavočervená s kyslou chuťou.

Rakytník rešetliakovitý
V ovocinárstve sa Rakytník rešetliakovitý (Hippophae rhamnoides)
považuje za jednu z najmladších kultúr. Je to okrasno-úžitková rastlina cenená pre vysokú odolnosť proti mrazom. Jeho koreňová sústava znáša mrazy do – 22 °C a nadzemná časť až do – 50 °C. Je to rastlina charakteristická symbiotickou fixáciou atmosferického dusíka. Rastlina je dvojdomá, preto je nutná kombinácia odrôd s opeľovačom – odrodou Pollmix (samčia odroda). Odrody: Hergo, Leikora, Novosť Altaja, Masličnaja, Dar Katuni, Vitaminnaja a iné.

Plody rakytníka majú oranžovú, žltkastú až oranžovožltú farbu s krátkou stopkou. Majú vysoký obsah vitamínu C a betakaroténu. Šťava obsahuje 3,5 % tuku a 3 % organických kyselín. Najväčší problém pri pestovaní rakytníka je zber. Najjednoduchšie je odrezať časti konárikov s plodmi, dať zmraziť a potom otriasť.
Použitie: rakytníkový olej na hojenie vonkajších rán a v jarnom období sa spolu s medom používa na liečbu chrípky.

Vyšľachtené odrody na Slovensku:
Slovan – neskoro dozrievajúca odroda s veľkými plodmi. Stopka plodu je dlhšia, čo uľahčuje zber. Dužina je šťavnatá, oranžová, trpko kyslastá. Obsah vitamínu C je okolo 210 mg na 100 g. Plody dozrievajú koncom septembra.
Bojan – neskoro dozrievajúca úrodná odroda. Dužina je žltooranžová, šťavnatá, kyslastá. Obsah vitamínu C je v priemere 168 mg na 100 g. Plody dozrievajú v druhej polovici septembra.

Málo známe drobné ovocie
Zemolez (Lonicera L.) patrí k tým druhom drobného ovocia, ktoré sa u nás začali pestovať iba nedávno. Viaceré druhy zemolezu s voňavými kvetmi a rôznofarebnými plodmi, od žltých cez ružové, červené až po modročierne bobule, sa u nás pestovali ako dekoratívne dreviny, pretože ich plody sú nejedlé. Iba niekoľko druhov zemolezu s plodmi podlhovastého tvaru modrofialovej alebo modročiernej farby s mierne voskovým nádychom je jedlých. Patria sem zemolez kamčatský (Lonicera kamtschatica), zemolez jedlý (Lonicera edulis) a ďalšie. Tieto druhy zemolezu vytvárajú kríky dosahujúce až dvojmetrovú výšku. Je to rastlina nenáročná na pôdne prostredie. U nás ju možno pestovať na všetkých druhoch pôdy. Nevyžaduje žiadne úpravy pôdy a dodávanie špeciálnych substrátov. Je odolný proti mrazom, jarné mrazy nepoškodia ani jeho kvety. Táto rastlina nie je náročná na zavlažovanie a znáša sucho. Zemolez môžeme sadiť na jar i v jeseni. Čas dozrievania plodov je rôzny. Skoré druhy dozrievajú v druhej polovici mája, u neskorších v júni až júli. Plody obsahujú vitamín C, vitamíny radu B, karotenoidy, triesloviny, pektíny a iné látky. Zemolez môžeme priamo konzumovať v čerstvom stave alebo spracovať vo forme kompótov, džemov a pod. Bobule zemolezu sú vynikajúce aj v zmrazenom stave.

Okrasné, ale aj úžitkové doplnky záhrad
Rod Rosa – ruža má veľa druhov. V šľachtení plodovej ruže sú to rody, z ktorých vznikli aj odrody zaradené do tejto skupiny. Odroda ruže jabĺčkovej (R. villosa) – Karpatia – je okrasný aj úžitkový typ ovocnej rastliny. Nemá väčšie nároky na pôdu ako napr. R. canina a R. rugosa. Sadíme ju do skupiny 2 až 3 kríkov do okrasno-úžitkovej časti záhrady, predzáhrady alebo ako solitér. Plody – nažky sú umiestnené v nepravom plode ( šípka). Obsah vitamínu C je nad 1 200 mg.100 g -1 . Dozrievajú v druhej polovici augusta, neopadávajú a v zime sú potravou pre vtáky. Plody šípok majú okrem vitamínu C aj veľa vitamínu A, vitamíny skupiny B a iné nutričné látky, flavonoidy, vitamín P a K.

V prírode je voľne najrozšírenejšia ruža šípová (R. canina). Z daľších botanických druhov veľkoplodých ruží sú vhodné ruža vráskavá ( R. rugosa) – má pekný tmavozelený list a veľké plody. Patrí k najodolnejším druhom. Ružové voňavé kvety rozkvitajú až do jesene. Od júla súčasne dorastajú aj veľké guľovité plody šípok. Krížením odrody Karpatia spolu s ružou vráskavou vznikla odroda Joja – má krásne plnokveté , fialové kvety. Listy sú sedempočetné a obsah vitamínu C v plodoch je 1 150 mg v 100 g. Podiel dužiny v plode je až 75 %.

Okrasno-úžitkovú hodnotu majú plodové ruže: ruža ovisnutá, ruža škoricová, ruža Roopova, ruža průhonická, ruža Moyesova a ruža jaseňolistá.

Vhodným okrasným, ale aj úžitkovým doplnením záhrad sú maloplodé kivi – aktinidia arguta, kolomikta a iné. Sú to popínavé rastliny vhodné na zakrytie balkónov a iných miest, ktoré si vyžadujú . Majú samičie a samčie kvety. Samčie kvety sú okrasné v čase kvitnutia na jar a samičie na jeseň vyfarbujúcim sa lístím a drobnými zelenými plodmi s červenkastým až bordovým líčkom. Plody oberáme postupne, keď stopka zhnedne a plod čiastočne zmäkne. Nutné je ich ihneď konzumovať. Sú sladké, aromatické a výbornej chuti.
Príroda je veľmi rôznorodá. Kombináciou zaužívaných ovocných výpestkov s vyššie uvedenými menej rozšírenými netradičnými druhmi docielite určitú rôznorodosť aj vo vašej záhrade. Navyše získate spojitosť úžitkovosti a okrasnou funkciou vysadením práve týchto netradičných ovocných druhov. Skúste to.

Text: Ing. Eva Šidová, PhD.
Foto: autorka, Ing. Irena Cagáňová, PhD.
Kresby: Jozef Pobjecký

Tip: Všetok nábytok a záhradné doplnky na jednom mieste



Komentáre

  1. Marek Fedič says:

    Doby denChcem sa opytat, ci by ste mi mohli poskytnut viacej informacii o pestovani jarabiny. Kde sa da jarabina kupit?Dakujem

  2. Anton Pierog says:

    Dobrý pohľad na vec, ale tých druhov je nepomerne viac. Tento článok je celkom dobrým úvodom k problematike ekozáhrad.

  3. Erika Kurčíková says:

    Dajú sa niekde tieto kríky objednat?…prosim odpovedzte mi na mail…

  4. Ja hľadám izbové nie záhradné.

Napísať odpoveď pre Radka Zrušiť odpoveď

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.