Novinka medzi drobným ovocím – kamčatské čučoriedky

Novinka medzi drobným ovocím - kamčatské čučoriedky

Mnohí záhradkári by radi pestovali čučoriedky, často však majú problém zohnať a zaplatiť nielen dostatok naozaj kyslej rašeliny, ale aj kyslé hnojivá, ba i mäkkú, nevápenatú vodu na zavlažovanie. Tieto starosti nás minú, keď si vysadíme kamčatské čučoriedky.

Zemolez kamčatský (Lonicera kamtschatica), známy tiež ako kamčatská, čukotská alebo jarná čučoriedka, je ker dorastajúci do výšky 2 m s tendenciou silne sa vetviť. Pochádza z chladných oblastí Sibíri, Sachalinu a Kamčatky. Táto ovocná drevina je klimaticky prispôsobivá, nepohrdne však ani teplejšími krajmi Slovenska. Tu znesie aj čiastočné zatienenie, no vyžaduje si trochu viac starostlivosti s udržaním vlhkosti pôdy.

Nepravé čučoriedky

Hoci táto novinka medzi drobným ovocím pripomína najmä svojou farbou čučoriedky, nejde o pravé čučoriedky. Drevina patrí do inej skupiny rastlín, medzi zemolezy. Tie pozná bežný záhradkár hlavne ako dekoratívne, väčšinou ťahavé rastliny, ktorých plody na rozdiel od tohto nového druhu však nie sú jedlé.

Bez kyslej pôdy

Toto ovocie je pestovateľsky nenáročné, vyhovujú mu bežné záhradné pôdy, teda nevyžaduje kyslé pôdy ako naše čučoriedky, dobré však je, keď sú priepustné a bohato zásobené humusom. Preto sú zemolezy vďačné za každoročnú dávku obohateného kompostu. Znesú aj polotieň, no bohatú úrodu dajú len na plnom slnku. Do určitej miery a nakrátko znesú sucho, ale hrozí, že plody a niekedy aj listy opadnú. Preto je pravidelná závlaha namieste. Ide o ekologický druh ovocných krov – netrpí žiadnymi chorobami ani ho nenapádajú škodce. Dá sa úspešne pestovať aj v nádobe na balkóne.

Jedlé aj nejedlé

Medzi okrasné zemolezy z rodu Lonicera, ale s nejedlými plodmi, patria L. tartarica, L. caprifolium, L. nitida, L. pileata a L. japonica. Pre včelárov majú veľký význam zemolezy z podčeľade Caeruleae, ktorých plody sú chutné aj zdravé. Do tejto jedlej skupiny patrí najmä Lonicera caerulea, L. edulis, L. kamtschatica, L. turczaninowii, L. regeliana a L. altaica. Je dobré, keď sme aspoň zhruba oboznámení aj s týmito názvami, aby sme sa pri kúpe týchto rastlín vedeli lepšie orientovať. 

Každá odroda iná

Dôležitou podmienkou dobrej úrody kamčatských čučoriedok je rešpektovanie ich cudzoopelivosti. Nestačí mať vedľa seba vysadené dva kríky rovnakej odrody, podstatné je, aby každá odroda bola iná! Pri dnešnej širokej ponuke to však nie je problém.

Kanadská čučoriedka patrí medzi odolné dreviny. Keďže sa nemusí striekať, je vyhľadávaným bioovocím. foto: thinkstock.com

Zberáme postupne

Plody kamčatskej čučoriedky zrejú podľa odrody a miestnej klímy od konca mája do konca júna, u nás sú najskorším ovocím. Môžeme si na nich pochutnávať skôr ako na prvých jahodách či čerešniach. Plody sú dlhé asi 2 cm, na konci zúžené, tmavomodrej farby a výrazne prekryté sivou voskovou vrstvičkou. Na spodnej strane sa nachádza typická jazvička. Nedozrievajú naraz, ale postupne, preto ich treba oberať systémom prebierky každé 3 či 4 dni.

Nielen na detoxikáciu

Tieto čučoriedky patria medzi liečivé plody. Sú aj dobre načasovaným liekom na jarnú únavu – obsahujú veľkú dávku vitamínu C, ktorý je v pozimnom období vítaný, vitamíny skupiny B a ako naznačuje aj ich farba, obsahujú bohatú dávku antioxidačne a stimulačne pôsobiacich antokyanidínových látok účinných proti civilizačným ochoreniam. Keďže obsahujú aj množstvo vitamínu P (rutínu) a minerálov, sú vynikajúce na spevnenie cievnych stien, čo pomáha okrem iného aj pri kŕčových žilách a hemoroidoch. Množstvo pektínu spolu s vitamínom C sú účinné pri jarnej detoxikácii.

Viete, že…
Zemolez kamčatský vyniká extrémnou mrazuvzdornosťou – znesie pokles teplôt až do -50 °C.

Čo môžeš, urob si sám

Kanadské čučoriedky si môžeme namnožiť viacerými spôsobmi. Priamy výsev drobných semien (v plode ich je 8 až 15 ks) robíme ihneď po dozretí plodov, prípadne ich po zimnom uskladnení pred jarným výsevom musíme stratifikovať v mierne vlhkom piesku a chlade asi 2 mesiace. Keďže pestované odrody sú väčšinou hybridy, semenáče nemusia zdediť len dobré vlastnosti rodičov. Prenos rodičovských vlastností na potomstvo sa dá zaistiť len vegetatívnym množením – rezkovaním, potápaním či nahŕňaním.
Dobrý množiteľský úspech môžeme dosiahnuť rezkovaním v júni a júli a zakoreňovaním odrezkov. Polodrevité odrezky dlhé 10 cm zakoreňujeme najlepšie s použitím práškového stimulátora.

Tip: Všetok nábytok a záhradné doplnky na jednom mieste



Ďalšou možnosťou je vysadený krík na jeseň zasypať zrelým kompostom do výšky približne 40 cm a nechať v ňom konáriky zakoreniť, čo však trvá rok aj viac. Proces zakoreňovania môžeme urýchliť, ak konáriky pred zasypaním kompostom mierne narežeme. Na mieste rany sa totiž rýchlejšie vytvárajú korienky.

Osvedčené odrody

Dobre sa osvedčili najmä odrody ’Duet‘, ’Martin‘, ’Blue Velvet‘ a ’Leningradský velikán‘, ale i bohato rodiace odrody s vynikajúcou chuťou s tzv. suchou jazvou (po odtrhnutí stopky neronia z rany šťavu), ako sú napríklad ’Tundra‘, ’Borelealis‘ či ’Honey Bee‘. Z českého šľachtenia máme možnosť vybrať si odrody ’Modrý Triumf‘ či ’Remont‘. Vo Výskumnom ústave ovocinárskom v Bojniciach sa zaoberajú šľachtením tejto čučoriedky od roku 1988 a podarilo sa im vyšľachtiť dve vynikajúce a prispôsobivé odrody: ’Amur‘, ktorá dorastá do výšky 2 m, a o niečo nižšiu odrodu ’Altaj‘.


Aby sme z plodov získali čo najviac cenných látok, je lepšie jesť ich surové, najchutnejšie sú priamo z kríka. foto: thinkstock.com

Aby čučoriedky bohato rodili

Nezanedbávať rez
Kríky začínajú rodiť 2 či 3 roky po výsadbe. Najbohatšie kvitnú a plodia na minuloročných prírastkoch vyrastajúcich z 2-ročného dreva. Dôležité je, aby krík nebol prehustený, vnútri zle osvetlený, lebo potom sa tvoria kvety a plody len na obvode a vnútro zostáva „hluché“. Kríky teda treba rezom udržať dostatočne riedke, dobre presvetlené. Na prestarnutých 3- a viacročných konároch je buď málo plodov, alebo tam nie sú žiadne, preto kríky v ďalších rokoch pravidelne presvetľujeme, odstraňujeme previsnuté výhony.

Tvarovací rez
Tvarovacím rezom sa usilujeme vytvarovať krík s 10 až 15 hlavnými, dostatočne pevnými konármi, ktoré po zostarnutí periodicky obnovujeme. Po vysadení skrátime výhonky na 8 cm, tak podporíme rast silných bočných výhonov a tiež dobré rozrastanie koreňovej sústavy. Nasledujúcu jar vyberieme 5 či 6 silných výhonov, neskracujeme ich, ostatné (slabšie alebo vyrastajúce z bázy rastliny) radikálne skrátime alebo úplne odstránime, aby ker neprehusťovali. V ďalšom roku pridáme k predošlým konárom ďalších 5 silných výhonov a ostatné (vyrastajúce z bázy rastliny alebo križujúce sa) odstránime. V 4. roku doplníme zo silných výhonov požadovaný počet hlavných konárov a ostatné odstránime.

Udržiavací rez
Udržiavacím rezom odstraňujeme poškodené, zaschnuté, križujúce sa, zahusťujúce a ovísajúce konáre. Okrem toho odstraňujeme aj vyrodené, starnúce konáre (hlavne v hornej časti kríka). Vysokú úrodu dosahujú kríky len vtedy, ak je priemerná dĺžka prírastkov aspoň 20 cm. Preto odstraňujeme radšej vrchné časti starších konárov. Nie je vhodné skracovať konáre len šablónovito asi o tretinu, ako sa to často robí.

Zmladzovací rez
Zmladzovací rez sa robí v pokročilom veku kríka tak, že každý rok sa odstráni približne štvrtina tých najstarších konárov. Stále musíme mať na pamäti, že krík musí byť síce vznosný, ale neprehustený tenkými a neproduktívnymi konárikmi.

Vysádzanie
Kríky zemolezu kamčatského kupujeme kontajnerované, takže okrem zimy ich môžeme vysádzať prakticky celý rok do sponu obyčajne 2,5 až 3,5 × 0,8 až 1,5 m (závisí od bujnosti odrody). Kríky nepotrebujú žiadnu oporu, ich vzpriamený rast udržiavame len rezom.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: thinkstock.com
Zdroj: časopis Urob si sám 7/2015, JAGA GROUP, s.r.o.

Komentáre

  1. Tak o com pisete v clanku? O Kanadskych, alebo tzv. Kamcatskych cucoriedkach?

    1. tiez mam taky pocit, ze autorovy sa pletu pojmy cucoriedka so zemolezom.. v clanku je to teda riadny misung… 🙂

  2. kto uz len dnes ma problem zohnat raselinu??? ked v kazdom zahradkarstve ho maju na tony??? 😀
    ano kanadske su omnoho tazsie na pestovanie, minimalne co sa narokou na pestovanie tyka, ale rozhodne su zdravsie a hlavne velmo chutne… :))

    ja osobne tiez pestujem kanadske, zasadil som ich tuto jar konkretne 9 krickov (5 roznych odrod) z toho jeden zialbohu neprezil, neviem preco, i ked som ho zalieval i prihnojoval proste vyschol… :((
    ale 8 z 9 je celkom pekny vysledok na zaciatocnika si myslim.. a dokonca na niektorich sa objavili i prve plody (tak na ochutnavku) a mozem povedat, ze su super, uz sa tesim na dalsi rok a tym i vacsiu urodu!!! :))

  3. Stále čítam, že ich nenapáda žiadny škodca, no tým našim niekto „ukrojil“ z listov, myslím si, že to boli chrústy.

    1. Tak chrúst je rovnaký škodca asi ako koza. Autor článku skôr myslel nejaké choroby

  4. V ktorom období sa robí zmladzovací rez , na jar alebo na jeseň ? Mám zemolez asi 15 rokov . Zvlášť sa o to nestarám, žiadna rašelina , úroda už máj – jún, plody majú takú nahorkastú chuť, ale ja iim dávam predniosť pred kanadskými čučoriedkami.,

  5. Vysadila som si 3 rôzne druhy zemolezu pred 4 rokmi, ale som sklamaná, pretože plody sú 1 cm dlhé a je ich len prár. Neviem či potrebujú viac prihnojiť, viac polieviať, alebo ešte jednu odrodu.

    1. Dobrý deň. Aby plody boli veľké a plné šťavy jednoznačne potrebujú z jari veľa zálievky. Samozrejme veľa záleží aj od pôdy. Kvalitná humusovitá pôda. Nie ílovitá a ťažká. Čím viac druhov máte, tým dochádza k lepšiemu opeleniu a následne má viac plodov.

  6. Jarna-melodia says:

    Kamčatskú čučoriedku (zemolez) máme zasadenú na Kysuciach a úžasne sa jej u nás darí. Trocha sme ju prihnojili prezretým kompostom a úroda bola vyššia. Plody kamčatskej čučoriedky mne osobne chutia viac ako kanadskej, lebo mi chuťovo pripomínajú tie naše pravé lesné 🙂

Pridaj komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.