Bioochrana egreša

egreš
Zdroj: shutterstock

Egreše pestujeme v našich záhradách stále menej. Na vine sú často hubové choroby. Ak porast včas neošetríme, úroda sa celkom znehodnotí, rastlina stráca kondíciu, slabne, prípadne odumiera. A chemicky ošetrovať ho veľmi nechceme, pretože ak máme doma malé deti, je pre nás dôležité dopestovať zdravé ovocie nepoškodené chorobami, škodcami a bez chemických rezíduí. Dobrá správa je, že sa to dá pomocou biologických prípravkov. A nie je to ani príliš komplikované. Konať ale musíme včas.

Zoltán Tamašek, uznávaný odborník na bioochranu, radí, ako si poradiť s hubovými chorobami
egrešov pomocou bioprípravkov.

Ako spoznáme múčnatku?

Najväčším strašiakom egrešov je takzvaná americká múčnatka (Sphaerotheca mors-uvae, syn. Podosphaera mors-uvae). Znehodnocuje plody, súčasne redukuje prírastky a následne aj plodnosť. Znižuje tiež odolnosť výsadieb proti zimným mrazom. Napadnuté časti rastliny sú najprv pokryté belavými múčnatými povlakmi mycélií huby. Neskôr sa na nich tvoria hnedé povlaky sekundárneho podhubia s pohlavnými plodničkami huby – kleistotéciami. Letorasty po napadnutí prestávajú rásť, prípadne úplne zasychajú, listy sú menšie a deformované. Napadnuté plody sú pomerne husto pokryté hnedým mycéliom, ktoré spôsobuje ich nevzhľadnosť a nepríjemnú chuť.

mucnatka egres
múčnatka egreš | Zdroj: shuttesrtock

Vedeli ste?

Múčnatka vytvárajúca sprvu biely povlak podobný múke neskôr stmavne a obalí väčšiu časť plodu.

Huba prezimuje na vetvičkách egreša, odkiaľ sa šíri počas vegetácie. Jarnú nákazu spôsobujú aj askospóry, ktoré sa uvoľňujú zo spomínaných kleistotécií. Šíreniu pomáhajú dažďové prehánky, rosa, hmla a pomerne chladné počasie hlavne v jarných mesiacoch (apríl a máj). Ochrana spočíva v spôsobe pestovania a ošetrovania rastliny, čiže takzvanej agrotechnike, a v postrekoch, ktoré predídu infekcii.

Ako strihať napadnutý egreš?

Dôležitým pilierom v boji s múčnatkou je aj agrotechnická ochrana. Huba napadá nielen bobule, ale aj výhonky, hlavne ich vrcholové časti. V dôsledku infekcie sa rast zastaví, špičky výhonkov sa stenčia a neskôr ich zakryje hnedé podhubie (mycélium). Púčiky (pod mycéliom môžu byť malé) však zvyčajne infekciu „prežívajú“, no na jar sa z nich rozvinú slabé a choré výhonky. V období otvárania sa púčikov sa patogén začne šíriť vzduchom rozptylom askopór. To je tzv. primárna infekcia. Otázkou je, či sa napadnuté výhonky majú odstraňovať alebo nie. Negatívom odstránenia je, že 2 – 3 ponechané púčiky vytvoria silné rozvetvenie, ktoré smeruje na vonkajší povrch koruny, čím „uzatvorí“ vnútornú časť. Tá tak bude vlhkejšia a menej priedušná, čo spôsobí väčšiu infekciu. Preto by sa mali orezávať iba silne infikované konáriky, ktoré treba pozbierať a spáliť čo najskôr. Vo väčšine prípadov je odstránenie vrcholov vhodné vykonať dvakrát ročne. Rez na konci leta je dobrý krok, aby choroba neprezimovala. Režeme v teplom a suchom počasí, aby sa rany rýchlejšie uzavreli, prípadne ich zatrieme voskom.

Ako používať preventívne postreky?

■ VÝHODNEJŠIE je rastliny chrániť preventívne ako ich liečiť až po napadnutí.

■ PRI POSTREKOVANÍ EGREŠOV dbáme na to, aby sa postrek dostal aj dovnútra korunky.

■ MÚČNATKA: Prvý preventívny biopostrek vykonáme krátko pred kvitnutím kombináciou prípravkov BorOil s CuproTonicom, druhý postrek počas kvitnutia prípravkom Chitopron 5 %. Ak je daždivé obdobie, tento postrek je jedinou ochranou. Hlavný postrek, prípravok Folicit, použijeme ihneď po odkvitnutí (v prípade suchého počasia ho musíme približne o 7 – 10 dní zopakovať). Počet ošetrení a interval medzi postrekmi musí zohľadniť infekčný tlak a rýchlosť šírenia ochorenia. Táto postreková kombinácia ničí aj prezimujúce škodce, napr. vošky, roztoče. Podľa skúseností sa prípravok Folicit používa na ničenie múčnatky úspešne aj samostatne.

■ PLESEŇ EGREŠOV: Okrem múčnatky je vážnym patogénom egrešov pleseň Drepanoperiza ribis, ktorá spôsobuje čiernu škvrnitosť listov. V prípade silnej infekcie rastlina celkom stráca listy v polovici až koncom leta. Vyskytuje sa najmä v období po zbere (polovica júna). Diferenciácia púčikov na výhonkoch, ktoré stratili listy, je nepriaznivá, čo povedie k strate úrody na ďalší rok. Proti tomuto patogénu sa úspešne používa CuproTonic.

■ PLESEŇ SIVÁ NA STROMČEKOVÝCH EGREŠOCH: Pri stromčekových egrešoch naštepených na podpníku ríbezle zlatej (Ribes aureum) sa stáva, že celé konáriky alebo aj kmienok náhle odumrú. Spôsobuje to pleseň sivá (Botrytis cinerea), ktorá sa do pletív môže dostať pri okopávaní, nesprávnym umiestnením viazania, ktoré poškodí kmienok, a odstraňovaním divých výhonov. Proti tomuto patogénu je možné zabezpečiť perfektnú biologickú ochranu zalievaním rastliny s pridaním prípravku Trifender alebo Fielder s obsahom užitočnej huby. Ako postrek sa môže použiť Chitopron alebo Imunofol v silnejších dávkach.

■ Pozor, prípravky s obsahom síry pri teplote nad 25 °C „pália” listy!

Viac nájdete na www.biotomal.sk.

TEXT ING. ZOLTÁN TAMAŠEK
FOTO AUTOR, ISIFA/SHUTTERSTOCK

ZDROJ PR článok spoločnosti bioTomal, s.r.o.