Starostlivosť o trávnik v jeseni (2.časť)

V jeseni sa začína príprava trávnikovej plochy na zimné obdobie. Ešte predtým však môžeme opraviť menšie škvrny s vyhynutým porastom a zošliapané miesta, ktoré vznikli na trávniku jeho intenzívnym využívaním v lete.

Galéria

Dosiatie trávnika

Koncom leta je ešte čas na drobné opravy trávnikovej plochy, ktorú sme cez letné obdobie podrobili skúške odolnosti. Hry s loptou, ukladanie ležadiel i diek pri opaľovaní, grilovacie hody, ale aj život psa v záhrade môže zanechať na trávniku vyležané miesta s poškodeným porastom alebo aj celkom bez neho. Opravy môžeme robiť v septembri a začiatkom (niekedy až do konca) októbra, keď je pôda ešte teplá a jesenné zrážky urýchlia vzchádzanie trávneho semena.

Utlačené poškodené miesta treba najprv dobre nakypriť a prevzdušniť vertikutátorom, potom na úpravu rozhodiť trávne semeno (30 – 35 g na m²) a posypať hnojivom (20 – 25 g na m²). Nakoniec treba miesto pokryť preosiatym kompostom, utlačiť doskou, poriadne zavlažiť a následne nenechať vyschnúť. Tento spôsob sa hodí na zaplnenie niekoľkých menších medzier.

Pri opravách o niečo väčších plôch treba už odstrániť starý trávnik aj s mačinou, upraviť tvar nanovo osievanej plochy, pripraviť pôdu a pri výseve použiť výsevný vozík, ktorý rovnomerne rozmiestni semená na plochu. Pôdu možno vylepšiť kompostom alebo vyľahčiť pieskom. Kým tráva nevzíde, na miesto nevstupujeme, ani ho nezaťažujeme iným spôsobom.

Hnojenie pred koncom vegetačného obdobia

Trávnik treba aj počas vegetačného obdobia prihnojovať striedmo, najlepšie je vychádzať z pôdneho rozboru, aby sme ho „neprekŕmili“. Prehnojené trávy silne rastú (musia sa pričasto kosiť) a dochádza u nich i k zmäknutiu a zrednutiu pletív – trávnik neznesie zošliapávanie a neplní svoj účel.

Na konci sezóny (posledná dávka hnojiva) sa už trávnik nesmie hnojiť hnojivom s vysokým obsahom dusíka (N), lebo ten by spôsobil rýchly rast rastlinných pletív, ktoré by do zimy nestihli spevnieť, čím by došlo k ich poškodeniu mrazom v zime. Vhodné je hnojivo s vyšším obsahom draslíka (K), ktorý pletivá spevní znížením obsahu tekutín a zhutnením štruktúry, čo im pomôže úspešne prezimovať.  

Vápnenie a prihnojenie kompostom

Na kyslejších pôdach s pH nižším než 5,5 (jedným zo znakov je aj hojný výskyt machu) je vhodné vápnenie mletým vápencom v 2 dávkach (na jeseň a skorú jar) po 25 g/m². Na ťažkých ílovitých pôdach možno vápenný prach pomiešať s pieskom, na ľahkých piesočnatých s kompostovou zeminou, čím súčasne zlepšíme i pôdnu štruktúru.

Užitočné je aj prihnojenie kompostom, ktoré robíme na jeseň (alebo v predjarí), keď dobrý živný kompost rozhodíme na trávnik a rovnomerne rozhrabeme, čím pôdu obohatíme o organickú zložku.

Redší trávny porast v ovocnom sade možno zregenerovať vertikutáciou s prísevom trávneho semena.

Posledné kosenie

Trávnik udržiavame v kondícii počas sezóny pravidelným kosením, ktoré podporuje, okrem iného, aj odnožovanie tráv, a tým hustnutie trávnika. Pred koncom vegetačného obdobia treba porast pokosiť nakrátko tak, že krátku pokosenú trávu, ktorú sme počas leta mohli ponechať v trávniku, už nenechávame na ploche, ale odstránime, najlepšie do kompostu. Kosíme naposledy koncom októbra, aby bol trávnik pred zimou pokosený a nízky. Ak pretrváva priaznivé jesenné obdobie, alebo v našich najteplejších oblastiach, môžeme ešte naposledy pokosiť aj začiatkom novembra, prípadne do jeho polovice, podľa aktuálneho počasia. Ide o to, aby vrstva snehu v zime, ktorá bude na trávniku zotrvávať, nezaťažovala vysokú trávu, ktorú by určite poškodila jednak tlakom, ale i nedostatkom vzduchu.

Jesenné lístie, konáre ani mach nemôžeme pred zimou nechať na trávnatej ploche.

Zhrabávanie lístia

Jeseň v záhrade je charakteristická opadávaním lístia listnatých drevín. Stromy strácajú listy už v polovici septembra a toto obdobie sa ťahá až do konca novembra, lebo listnaté druhy, ktoré rašia skôr, začnú aj včaššie zhadzovať listy a neskoro pučiace druhy sa aj neskôr zbavujú posledných listov. Tým obdobie opadávania listov trvá pomerne dlho (ak nie je výsadba zostavená z ihličnatých a vždyzelených drevín), a listy treba zhrabávať a odstraňovať zo všetkých plôch v záhrade.

Veľmi dôležité je nenechávať ležať opadané lístie na trávniku, lebo vrstva odoberá ešte zeleným trávam svetlo a vzduch. Pod vrstvou by došlo k vybieleniu a následnému odumretiu tráv, prípadne aj napadnutiu koreňových krčkov jedincov patogénnymi hubami alebo baktériami v dlhodobo vlhkom prostredí. Lístie preto každodenne alebo podľa potreby zhrabávame a dávame do kompostu, aby sme sa zásobili organickým materiálom pre budúce obdobie.

Kompostovanie

V jesennom období dochádza v záhrade k hromadeniu rastlinného odpadu. Pokosenú trávu treba odstrániť z trávnika, hromadí sa množstvo opadaného lístia a niektoré dreviny treba ostrihať, presvetliť, prípadne zmladiť. Tento odpad možno kompostovaním premeniť na novú výživu rastlín. Kompost treba založiť na voľnej pôde v rovine tak, aby do zmesi mali prístup baktérie aj dážďovky. Hoci máme na jeseň na kompostovanie najviac trávy a lístia, na dobrý priebeh tletia je potrebné pridať aj ďalší hrubší materiál – drvené drevo konárov, suché vetvičky, ktoré urobia štruktúru kompostu. Odpad treba dobre premiešať a vrstviť po 15 až 20 cm. Ak je suchý, treba ho zaliať, pri prevahe zeleného odpadu dodávame vodu opatrne.

Bioodpad z trávnika sa v kompostéri premení na kvalitné prírodné hnojivo.
–>

Starší trávnik

Na starší trávnik pôsobí veľmi priaznivo prevzdušnenie. Aerifikátor alebo na malých plochách kopacie (prípadne špeciálne klinové) vidly sa v hustých odstupoch zapichujú zvislo do pôdy, aby predierkovali mačinu, prípadne narušili vrstvu plsti. Týmto ošetrením sa trávy povzbudia k lepšiemu odnožovaniu a trávnik zhustne. Starší trávnik je charakteristický vyššou produkciou trávnej plsti, čo je nepriepustná vrstva z organického materiálu (odumreté zvyšky tráv) nad koreňovou sústavou porastu. Bráni prístupu vzduchu a sťažuje prienik vlahy ku koreňom tráv, ale vlhké prostredie okolo koreňových krčkov dlhodobo udržiava, čím podporuje uchytenie a rozrastanie machu na pôde. Túto plstnatú vrstvu treba občas prerezať vertikutátorom alebo trávnik prehrabať ostrými železnými hrabľami (na uliehavej pôde niekoľkokrát za rok), aby sme prekyprili povrch pôdy, zabránili tvorbe machu a podporili priepustnosť vrstvy pre zrážky alebo závlahu. Vertikutácia je plytké vertikálne prerezanie trávnatej mačiny tak, aby nedošlo k poškodeniu koreňového systému tráv. Aerifikáciu i vertikutáciu – obe tieto ošetrovacie opatrenia robíme v priebehu vegetačného obdobia, keď trávy môžu vyhnať nové listy a trávnik sa obnoví.

Ak chceme mať pekný trávnik, pri jesennej údržbe je potrebná jeho vertikutácia.

Podpora vsakovania

V krajine má zatrávnená plocha nezanedbateľnú protieróznu funkciu – pôsobí ako špongia pri intenzívnych zrážkach a zadržiava vodu vo svojom profile. Ekologické pôsobenie udržiavaného trávnika by sa malo viac využívať aj ako ochrana pred rýchlym odtokom prívalových zrážok v zastavaných územiach i priľahlých ohrozených katastroch. V záhrade môže byť trávnik nielen estetickým, ale najmä účelovým prvkom. Má byť dostatočne pevný, s pružným povrchom, prevádzkovo odolný za každého počasia. Vsakovací a zároveň spevnený trávnatý povrch, založený na princípe trvalej vertikutácie, možno využiť na pochôdzne aktivity (v každom počasí), ale aj ako ochranné opatrenie pred vodnou eróziou a pri odvádzaní zrážkovej vody.

Plochu okolo ohniska je vhodné upraviť ako trávnatú s drenážovaním (vsakovaciu)

Vsakovací trávnik

Zakladá sa odlišným spôsobom než okrasný trávnik, pričom dôležitú úlohu tu zohráva výber kvalitných trávových druhov odolných proti zošliapaniu. Okrem trávnikového koberca treba venovať pozornosť vegetačnej a ostatným podkladovým vrstvám a drenážnemu systému celej plochy. Pomerne náročný postup pri zakladaní pôdneho profilu pod trávnikovou mačinou má jediný cieľ – umožniť intenzívne využívanie trávnika aj pri nepriaznivom počasí bez obmedzenia pohybu a bez toho, aby sa trávnik nápadne poškodzoval alebo ničil. Zároveň má byť v jeho vrstvách voda zadržaná a aj cez ne odvedená.

Podkladové vrstvy

Pôdny profil trávnikovej plochy zakladáme na spevnenú a vyspádovanú pláň odkopaného terénu. Pláň menších a dlhších plôch spádujeme, väčších zo stredu k okrajom výkopu.

Drenážnu vrstvu (10 – 15 cm hrubého štrku) zhutníme valcom alebo ubíjačom. Filtračnú vrstvu (z rašeliny zmiešanej s pieskom v pomere 3 : 1) položíme v niekoľkých opakovaných, dobre utužených vrstvách do výšky 5 – 8 cm. Prekryjeme ju vrstvou preosiateho piesku alebo geotextíliou a položíme substrát nosnej podkladovej vrstvy (10 – 15 cm ťažkej ílovitej zeminy). Túto vrstvu kladieme postupne so zhutňovaním medzi kolmo postavené fošne, ktoré po vybratí vytvoria sieť zvislých a na seba kolmých presakovacích škár. Škáry ihneď zaplníme jemnou kamennou drvinou alebo pieskom. Po vybratí fošní a zasypaní škár položíme celistvú vegetačnú vrstvu, ktorú opäť dobre povalcujeme.

Po odstránení trávnej plsti vertikutáciou sa trávnik zregeneruje.

Vegetačná vrstva

Vegetačná vrstva si aj pri intenzívnom zaťažení musí udržať dostatočnú pružnosť, poréznosť a vzdušnosť. Jej celková hrúbka sa má pohybovať len v rozpätí 3 – 5 cm. Táto hrúbka biologicky aktívnej vrstvy umožňuje dobrý rast a odnožovanie tráv, ale ešte nie trhanie koreňov a poškodzovanie odnoží pri namáhaní tlakom nôh. Pôdny substrát vegetačnej vrstvy má mať konštantné fyzikálne vlastnosti, málo kyslú až skoro neutrálnu pôdnu reakciu (5,5 – 6,5 pH), dostatočnú zásobu živín, najmä dusíka. Pripravuje sa zmiešaním preosiateho riečneho piesku, vláknitej rašeliny a kvalitnej ornice v pomere 2 : 1 : 1.

Zmes trávneho semena

Výsev trávneho semena vo vhodnom druhovom zložení je poslednou, ale veľmi významnou úlohou pri zakladaní trávnikovej plochy. Vysievame len také druhy tráv, ktoré sú odolné voči zošliapávaniu a majú dobrú regeneračnú schopnosť. Najvhodnejšia je lipnica lúčna (Poa pratensis), mätonoh trváci (Lolium perene) a kostrava červená výbežkatá (Festuca rubra genuina). Do trávnikovej zmesi je vhodné pridať psinček poplazový (Agrostis stolonifera), psiarku lúčnu (Alopecurus pratensis) a ďatelinu plazivú (Trifolium repens). Pod vplyvom miestnych podmienok a intenzity využívania sa vzájomný percentuálny pomer druhov tráv v zmesi môže meniť.

Najlepšie je zakladať trávnik výsevom koncom leta alebo začiatkom jesene, lebo sejba v tomto období zodpovedá prirodzenému vegetačnému rytmu tráv, ktorých semeno dozrieva koncom augusta. Jarné a jesenné obdobie charakterizuje aj silný rast koreňovej sústavy tráv, ktorej vyhovuje nižšia teplota vrchnej vrstvy pôdy než je v lete.

Trávnatú plochu musíme dôsledne oddeliť od spevnenej komunikácie a udržiavať ju kosením, aby tráva neprerastala do konštrukcie spevnenej plochy.

Využitie vsakovacieho trávnika

Špeciálne založený trávnatý povrch možno využiť na vytvorenie chodníka, cestičky, menšieho prírodného odpočívadla, ihriska a všade tam, kde predpokladáme intenzívnejší pohyb, ale aj kde chceme zaistiť rýchle vsakovanie vody do profilu trávnatej plochy (na terase pod i nad oporným múrom).Špecifické založenie umožní jednak pohyb po trávniku, ale aj ochranu mačiny pred poškodením pri záťaži. Trávnatá plocha potom poslúži nielen ako vsakovací povrch v čase zrážok, ale aj ako bezpečný a pružný povrch pre rôzne aktivity (aj športy a hry).

Text: Ing. Ľubica Lešinská, PhD.
Foto a kresby: autorka, AL-KO, Dolmar, EarthWay, Makita, Mountfield
Zodpovedný redaktor: Stanislav Botur