Ako na samočinnú králikáreň v záhrade

Fenickí moreplavci vraj divoké králiky objavili pred 3 000 rokmi v Španielsku, Rimania ich domestikovali, ale naši záhradkári ich „objavili“ len nedávno, najmä keď odišli do penzie a do svojej záhradky začali prichádzať denne.

Galéria

Rozšíreniu chovu králikov v mladších záhradkárskych rodinách, ktoré oň už prejavili záujem, bežne bráni časová zaneprázdnenosť počas pracovného týždňa, a teda nemožnosť v záhrade chované králiky pravidelne kŕmiť a ošetrovať. Práve takýto problém som mal aj ja, až ma napokon moje deti viac-menej donútili nájsť uspokojivé a praktické riešenie. A tak vznikla „takmer samočinná“ králikáreň, v ktorej sme dokázali naše králiky dobre obslúžiť, aj keď sme pri nich týždeň neboli. Musel som vyriešiť predovšetkým nasledujúce štyri najdôležitejšie oblasti samočinnej opatery, teda:

• kŕmenie objemovým krmivom,

• kŕmenie jadrovým krmivom,

• napájanie vodou,

• odstraňovanie exkrementov z kotercov.​

KŔMIDLÁ NA OBJEMOVÉ KRMIVO

KŔMENIE ZHORA

Jediným objemovým krmivom použiteľným na toto dlhodobé zakŕmenie králikov je seno alebo seno v zmesi so slamou. Najjednoduchšie je využiť vrch koterca, teda jeho povalu, a dvierka zvýšiť tak, aby súčasne uzatvárali aj predný plniaci prístup do povalového kŕmidla. Pod povalovým zásobníkom vytvoríme pozváraním napínacieho pozinkovaného drôtu kŕmnu mriežku s asi 3 cm medzerami. V prípade už jestvujúcich králikární môžeme toto povalové zásobné kŕmidlo do kotercov vstavať, ak je ich svetlá výška taká, že jej zníženie týmto zásahom o 20 – 25 cm príliš králiky neobmedzí – výška koterca po takejto adaptácii by mala zostať 50 – 60 cm pre stredné plemená, pre malé plemená 50 cm a pre zakrpatené plemená 30 – 40 cm.

    Rozmery klasickej králikárne s možnosťou úpravy na víkendovú. kresba Jaroslav Pížl 

BOČNÉ ZÁSOBNÍKY

Ak ale výška kotercov už nemá žiadnu využiteľnú rezervu, tak sme nútení využiť bočné steny každých dvoch krajných kotercov na danom poschodí králikárne. Tieto bočné steny odstránime a nahradíme rovnou alebo dovnútra koterca vyklenutou kŕmnou mriežkou. Zvonka za ňu prirobíme veľký zásobník pre toto spádové kŕmidlo, ktoré dole prekrýva celú bočnú stenu koterca. Do tohto zásobníka vždy uložíme toľko sena, aby to králikom vydržalo na celý týždeň. Musíme si však vyskúšať, či sa seno bude dostatočne dobre zosúvať ku kŕmnej mriežke pod zásobníkom, keď králiky skŕmia to, na čo dočiahnu. Najlepšie je, ak sú vnútorné steny zásobníka vyložené hladkými plastovými platňami. Samozrejme, že bočný zásobník sena musí byť uzatvárateľný, aby sme zabránili vniknutiu nežiaducich zvieracích hostí, ale i pre možný vznik prievanu v koterci.

(Pri akomkoľvek technickom riešení veľkoobjemového zásobníka suchého krmiva vždy dbáme na to, aby nevznikol v koterci prievan, na ktorý sú králiky veľmi citlivé.) Nad bočný zásobník predĺžime aj striešku králikárne.

Ak by sme povalové alebo bočné kŕmidlo urobili z akéhokoľvek dôvodu s nedostatočným objemom vzhľadom na množstvo králikov chovaných v koterci, je potrebné ich počet primerane zredukovať.

Do dlhodobých zásobníkových kŕmidiel nikdy nedávame zelené krmivo, lebo by sa stlačením zaparilo a králiky by ochoreli.

Foto: isifa/Shutterstock 

KŔMIDLÁ NA JADROVÉ KRMIVO

Za jadrové krmivo považujeme v praxi jačmeň, pšenicu, ovos, ale i suchý drvený chlieb, ba i kŕmne granuly a peletky. Výhodou pre víkendový chov je, že všetky tieto krmivá majú sypkú štruktúru, a preto môžeme dobre využiť tzv. zosypné kŕmidlá, ktoré umiestnime na prednú stenu králikárne. Aj tu máme možnosť využiť niekoľko spôsobov kŕmenia. Pri klasickom využívame vertikálne zosypné kŕmidlá s väčším zásobným objemom, pri ktorých je zosyp krmiva do spodného kŕmneho hrantíka prirodzene regulovaný odberom krmiva králikmi; trochu zlepšený typ môže mať ešte aj medzi zásobníkom krmiva a hrantíkom zabudované tzv. šupátko obmedzujúce zosyp krmiva.

Predávajú sa (ale môžeme si ich aj sami zmajstrovať) automatické, najmä rotačné dávkovače sypkého krmiva s krokovým motorčekom. Sú riadené centrálne pre všetky koterce a podľa nastavenia dokážu dávkovať nastavené množstvo krmiva raz alebo i viackrát za deň.

Pri kŕmení obilným jadrom môže vzniknúť problém, že králiky nadmerným príjmom niektorých obilnín až nežiaduco stučnejú. Toto vyriešime tak, že buď králiky kŕmime granulami či peletkami, ktoré sú zmesové a v ktorých je znížený obsah obilnín nahradený vyšším obsahom vlákniny, alebo tak, že používame zmes, kde časť obilnín nahradíme prídavkom granúl, prípadne peletiek.

NAPÁJANIE KRÁLIKOV VODOU

Voda je nevyhnutným prostriedkom detoxikácie organizmu a ochladzovania tela králika. Jeho život ohrozuje už len niekoľkopercentná strata. Králik disponuje určitým ochranným mechanizmom, ktorý do istej miery automaticky reguluje močenie podľa príjmu vody. Dovolí mu aspoň krátkodobo prekonať jej nedostatok. Ak je však prísun vody dlhodobo nedostatočný, trpí tým nielen správny chod jeho metabolizmu, ale aj detoxikačný proces, čo sa výrazne prejaví aj na kvalite a chuti králičieho mäsa, ktoré získava nepríjemný pach i chuť.

    Automatický systém na napájanie králikov z verejného vodovodu alebo domácej vodárničky. kresba Jaroslav Pížl 

CENTRÁLNY NAPÁJACÍ SYSTÉM

Buď je napojený na jestvujúci vodovod, prípadne na domácu vodárničku inštalovanú na chate, alebo sa napája na väčšiu zásobnú nádrž umiestnenú vyššie, ako sú koterce na vrchnom poschodí. Konečné samočinné napájacie ventily sú v niektorom prednom rohu každého koterca vo výške asi 15 cm nad podlahou. Pod ventilom v podlahe vytvoríme žliabok vyúsťujúci nad zadnú podlahovú mriežku. Ním sa odvedie z koterca voda z prípadne netesniaceho a odkvapkávajúceho napájacieho ventilu. Hadicový prívod vody k ventilom musí byť upevnený pred prednou stenou koterca zvonka, aby ho králiky neprehrýzli. Hadica i všetky nádrže by mali byť čierne, nie priesvitné, aby sa v nich nerozrastali riasy.

Na vyrovnanie tlaku privádzanej vody využijeme nádržku a plavákový systém splachovača z WC. Upravíme ho tak, aby hladina vody vo vyrovnávacej nádržke veľmi nekolísala.

V zime sa kvôli mrazom spoliehame viac na vodu obsahujúce krmivá, ako sú kŕmna repa, kaleráb, vytriedené (ale nie zhnité) jablká, mrkva, topinambury, ale i drevný ohryz z jedlých ovocných nestriekaných i prírodných drevín, ktorý súčasne slúži aj na obrusovanie rezákov.

Foto: isifa/Shutterstock 

ODSTRAŇOVANIE EXKREMENTOV

Z hygienického hľadiska je dôležité, aby ako bobky, tak i moč boli v maximálnej miere ihneď po svojom vzniku z koterca odstránené. Zabezpečiť to možno vhodnou úpravou najmä zadnej polovice podlahy koterca, ktorá sa vytvorí ako odpadový rošt, a to buď drevený, alebo kovový. Pod ním je vždy šikmo upevnený pozinkovaný plech vyčnievajúci až za zadnú stenu koterca tak, aby trus a moč mohol buď samočinne sklzom vypadávať a odtekať, alebo sa dal ľahko z plechu vyhrabať za králikáreň a odtiaľ periodicky odvážať na kompostovisko. Aby sme zabránili vzniku škodlivého prievanu, je vhodné, keď má tento zadný otvor aj dvierka (napríklad z dosky) s hornými pántmi a na spodnej strane s upevneným pásom tvrdšej tesniacej gumy.

Proti často vznikajúcim otlakom na labkách králikov sa osvedčilo, že je aspoň predná polovica podlahy koterca vytvorená z plných dosák. Je tiež vhodné, ak sa celá podlaha mierne skláňa dozadu – ľahšie odstraňovanie exkrementov.

Ak robíme podlahový rošt z hrubších latiek z tvrdého dreva, tak ich vytvarujeme na trojuholníkový prierez a upevníme ich do roštu vrcholom trojuholníka smerom dolu a rovnou plochou nahor (jej šírka by mala byť 2 – 3 cm), pričom medzera medzi latkami by sa mala pohybovať medzi 1 a 1,5 cm. Keď podlahový rošt robíme bodovým zváraním (najlepšie z antikorového drôtu s hrúbkou 1,5 – 2,5 mm), svetlá vzdialenosť drôtov by mala byť 1 – 1,5 cm.

    Zadná strana králikárne so sklzom na bobky a moč. kresba Jaroslav Pížl

OBYČAJNÉ HLODAVCE A BYLINOŽRAVCE?

Aby sme vedeli, ako králiky správne kŕmiť, je dobré poznať osobitosti ich tráviaceho ústrojenstva i metabolizmu. Keď pozorujeme, s akým zápalom tieto zvieratá ohlodávajú všetko, čo im príde do cesty, ľahko nás to utvrdí vo všeobecnom názore, že králik je hlodavec. No ako zajace (rod Lepus), tak i králiky (rod Oryctolagus) zaraďujú zoológovia do radu zajacovitých (Lagomorpha). Skutočné hlodavce pohybujú dolnou čeľusťou len vpred a vzad, ale nie do strán, zatiaľ čo zajace a králiky drvia potravu krúživými pohybmi čeľuste. Hlodavce si tiež na rozdiel od králikov dokážu potravu pridržiavať prednými končatinami. Preto sú podľa dnešných znalostí a určitej metabolickej podobnosti králiky považované viac za príbuzné kopytníkov ako hlodavcov.

Králiky síce zaraďujeme medzi bylinožravce podobne ako kravy, hoci oba druhy sú v určitom zmysle vlastne originálne „bielkovinožravé“ zvieratá, možno upresniť, že sú to „baktériožravce“. Mäso síce priamo nežerú, ale na bielkoviny obsiahnuté aj v telách baktérií sú veľmi náročné, čo sa odráža aj na rýchlom raste ich mláďat a tiež na produkcii mlieka bohatého na bielkoviny.

Paradox ale je, že ich priama strava je na bielkoviny relatívne chudobná (objemové krmivo ako seno, zelené rastliny a trochu semien). Majú však druhotne bohatý prísun bielkovín a zato môže v prípade kravy bachor a pri králikoch obrovské slepé črevo – tieto orgány sú plné fermentačných a tráviacich baktérií. Baktérie sa bohatým prísunom polysacharidového krmiva (celulóza, hemicelulóza, pektíny…) jednak živia, jednak aj intenzívne rozmnožujú a vytvárajú i rôzne pre králiky a kravy nenahraditeľné metabolity, ako sú bielkoviny, vitamíny, tukové a bioaktívne látky, bez ktorých by králik i krava zahynuli. Vyústenie slepého čreva králika je však napojené až na začiatok čreva hrubého, takže sa tieto nenahraditeľné látky po svojom uvoľnení do hrubého čreva už do krvi vstrebať nemôžu.

Preto to príroda zariadila tak, že večer a v noci, keď sa fermentovaná trávenina zo slepého čreva uvoľní do hrubého čreva, vytvoria sa z nej tzv. mäkké bobky doslova „nabité“ bielkovinovými telami baktérií, ale aj dôležitých (najmä) B vitamínov, tukových a bioaktívnych látok. Králiky vždy v noci a nad ránom tieto originálne a mimoriadne výživné mäkké bobky priamo z konečníka požierajú (tzv. koprofágia), a tým si vlastne výrazne obohatia krmivo o bielkoviny z baktérií a množstvo vo svojej výžive nezastupiteľných látok, bez ktorých by zahynuli. Preto hygienu v kotercoch musíme prispôsobiť tak, aby sme životne dôležité mäkké bobky neodstraňovali.

NA ZÁVER

Chov králikov je krásna a užitočná záľuba ako pre dospelých, tak pre deti, ktoré takýmto chovom do záhrady jednak pritiahneme a súčasne im dáme možnosť pekného i výchovného vyžitia v zdravom prírodnom prostredí záhrady.

PRE ÚSPEŠNÝ CHOV KRÁLIKOV

VÝBER KRÁLIKOV
Na víkendový chov králikov si vyberáme druhy, ktoré nie sú prešľachtením veľmi schúlostivené a degenerované. Ideálne je, keď získame zvieratá z podobného víkendového chovu, ktoré sú už zvyknuté aj na takýto spôsob zásobného kŕmenia. Tiež si vyberáme druhy podľa toho, či ich budeme chovať na mäso alebo zo záľuby a na okrasu.

PRÍRASTKY
Pri rozmnožovaní králikov dbáme, aby nešlo o príbuzenskú plemenitbu, ktorá spôsobuje degeneráciu a znižuje odolnosť. Nové nakúpené zvieratá vždy umiestňujeme oddelene do karantény aspoň na 2 – 3 týždne; snažíme sa tiež obmedziť prístup cudzích ľudí, najmä chovateľov králikov, aby na ne nepreniesli nejakú vážnu chorobu.

HYGIENA NA PRVOM MIESTE
Veľmi dôležitý je výber kvalitného krmiva, v žiadnom prípade by seno ani obilie nemalo byť staré, zatuchnuté či plesnivé a zaprášené a žiadne ovocie či zelenina nahnité. Na napájanie by sa nemala používať žiadna povrchová a dažďová voda.

KRMIVO
Zelené a šťavnaté objemové krmivo nikdy nedávame do veľkoobjemových kŕmnych zásobníkov, lebo by sa tam zaparilo a králiky by sa zduli. Veľmi vhodným a zdravým krmivom sú drevné odrezky a halúzky ovocných a prírodných stromov, len nesmú byť jedovaté a chemicky ošetrené.

OCHRANA PRED CHOROBAMI
Najmä v zamorených lokalitách sa snažíme králiky očkovaním chrániť pred myxomatózou a ďalšími chorobami. Proti komárom roznášajúcim choroby chránime králiky hustým pletivom na dvierkach kotercov, prípadne i vysadením odpudivých (repelentných) rastlín v okolí králikárne či upevnením konárikov týchto rastlín na králikáreň (napríklad vňať rajčín).
Králikárne periodicky dezinfikujeme vápenným mliekom alebo iným nejedovatým a nepáchnucim prostriedkom. Pod králikárňou a v jej blízkom okolí rozmiestnime pasce na odchyt myší a drobných hlodavcov roznášajúcich choroby.

SVETLO, VZDUCH, TEPLO
Králiky v koterci potrebujú dostatočnú výmenu vzduchu, ale na prievan sú veľmi citlivé; tiež potrebujú svetlo, ale v žiadnom prípade im do kotercov nesmie pražiť horúce slnko, preto králikárne v prípade potreby zatieňujeme.
Proti zime sú však králiky relatívne dobre odolné, hlavne keď ich prikŕmime tukovejším krmivom, akým sú ovos, slnečnica, ľanové a ďalšie tuk obsahujúce semená.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: archív autora, isifa/Shutterstock
Zodpovedný redaktor: Stanislav Botur
Zdroj: časopis Urob si sám 2/2017