Dážď, ktorý nepadá z neba

dazd ktory nepada z neba

Keby vedeli rastliny rozprávať, neraz by bolo zo záhrady počuť: Vodu, vodu, vodu! Ktovie, či by podaktorí z nás netrávili viac času v čakárni u ušného lekára ako pri zalievaní záhonov. Nuž, (našťastie alebo skôr nanešťastie?) kvety ani stromy nerozprávajú ľudskou rečou, a tak je len na vás, pre aký spôsob zavlažovania sa rozhodnete.

Patrí krhla minulosti?
Určite nie. Ak pestujete niekoľko málo rastlín na balkóne v kvetináčoch či pred domom v malom záhone, určite sa neurazia, keď im poskytnete životodarnú vlahu z plechovej či plastovej krhly. Dôležité je, aby ste mali k rastlinám dobrý prístup. Ideálne do ruky sú krhly s objemom sedem až desať litrov. Na zalievanie budete potrebovať nastavovateľné ružice.

Pri plošnom zavlažovaní rozsiahlych záhrad sa neoplatí, a to má iste väčšina z vás potvrdené vlastnou skúsenosťou, polievať rastliny a pôdu krhlou. Okrem toho, že ide o veľmi prácnu a fyzicky náročnú činnosť, možno čas, ktorý vám zaberie, využiť aj príjemnejším spôsobom. Preto je lepšie popremýšľať nad automatickým zavlažovacím systémom.

Užitočné plazy
Záhradné hadice sa oplatia na pozemku s rozlohou do 500 m2. Na uľahčenie práce sú určené hadicové vozíky, niektoré majú aj motory, ktoré hadice po použití navinú na navíjacie koleso. Perforované hadice, ktoré majú v hornej časti otvory, sú vhodné najmä do zeleninových záhonov v tvare obdĺžnika, ale aj k živému plotu či ovocným stromom.

V súčasnosti sú na trhu dostupné aj takzvané vodné zástrčky, ktoré sú zabudované do zeme a na ktoré stačí napojiť hadicu s prenosným zavlažovačom.

Z hľadiska spotreby vody je najmenej úsporné polievanie hadicou, ktoré je azda najviac rozšírené v našich zemepisných šírkach. Na obranu tohto spôsobu treba povedať, že voda striekajúca z hadice zvlhčuje nielen pôdu, ale aj okolitý vzduch, čím prispieva k lepšej mikroklíme, čo oceníte najmä v suchších oblastiach.

Dážď na povel
Mnohí záhradkári si niektoré roky pamätajú aj podľa toho, že sa vyznačovali neuveriteľným teplom a suchom alebo naopak – dažďami. Pri prvej alternatíve si iste viacerí z vás povzdychli a zdvihli oči k nebu so zbožným želaním: Keby som tak mal automatiku.
 
Či už ide o okrasnú, alebo úžitkovú záhradu, určite by ste mali uvažovať o automatickom zavlažovacom systéme (dvojnásobne to platí pre novostavby a tých, ktorí ešte len plánujú záhradu). Môžete si zvoliť medzi plne automatickým spôsobom zavlažovania alebo plošnými postrekovačmi prepojenými vonkajšou hadicou. V oboch prípadoch je dôležitý dostatočne silný zdroj vody. Samozrejme, výber vhodného systému závisí aj od financií. Preto sa oplatí kupovať výrobky od jednej firmy – väčšinou sú vzájomne kompatibilné, čo vám uľahčí prácu pri rozširovaní záhrady alebo zmenách pozemku.
 
Komfort vám aj vašej záhrade poskytne kombinácia zavlažovacích hodín a výsuvných zadažďovačov, ktoré sú napojené na podzemný mrazuvzdorný rozvod vody. Tento systém podzemného potrubia s výsuvnými postrekovačmi a elektroinštaláciou zabezpečí záhrade pravidelnú a rovnomernú závlahu. Navyše odpadajú nepríjemné trampoty s hadicami. Automat spotrebuje toľko vody, koľko treba. Zanedbateľná nie je ani úspora času, ktorý je potrebný na ručné zavlažovanie.

Výsuvné postrekovače s dostrekom 5,5 metra sú vhodné najmä na zavlažovanie menších plôch, naopak, dýzy s nastaviteľným alebo pevným výsekom postreku sa používajú na zavlažovanie členitých a nepravidelných plôch. Vo väčších záhradách oceníte výsuvné rotačné postrekovače s veľkým rozsahom dostreku a s malou spotrebou vody.

Plne automatický systém vám uľahčí namáhavú prácu. Dá sa jednoducho ovládať z jedného miesta pomocou zavlažovacieho počítača. Navyše na jeden vodovodný výstup možno napojiť viac vetiev zavlažovačov.

Na trhu je množstvo odlišných zariadení, ktoré sú určené na zavlažovanie rozdielnych plôch. Záleží na vás, či si dlhšiu dovolenku počas letných dní vychutnáte bez problémov spolu s vašou záhradou.

Kvapka za kvapkou
Ak ste vlastníkom skleníka či fóliovníka alebo ak pestujete rozličné druhy zeleniny a ovocia, ovocné stromčeky či kvetiny, ktoré majú odlišné a špecifické nároky na zalievanie, ideálnym riešením je kvapkové zavlažovanie. O čo ide? Vodu, do ktorej môžete pridať aj výživné látky, kvapkový systém dávkuje priamo ku koreňom rastlín. Tento systém môžete využiť rovnako dobre na terase či v záhone. Rastliny pestované v kvetináčoch na terasách či v skleníkoch môžete zavlažovať regulovateľnými koncovými kvapkovými dávkovačmi, ktoré sú napojené na jednu rozdeľovaciu trubicu. Aby bolo zavlažovanie čo najúčinnejšie, odporúča sa inštalovať kvapkové dávkovače čo najbližšie ku koreňom rastlín.

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste



Tento spôsob zavlažovania má niekoľko výhod:
• nemusíte nosiť ťažké krhly ani dávať pozor, aby hadice nepolámali mladé rastlinky;
• okrem času ušetríte aj vodu – zavlažovanie priamo ku koreňom rastlín je totiž jedným z najšetrnejších spôsobov;
• kvapkové dávkovače či minirozstrekovače nenarúšajú štruktúru pôdy.
Tento systém v spojení s automatickým riadením oceníte v čase dovolenky. Pozostáva z povrchového či podzemného rozvodu z plastového potrubia a koncových kvapkových dávkovačov s nastaviteľnou intenzitou aj rozsahom zavlažovania. Voda musí byť čistá, bez mechanických nečistôt, napríklad rias, ktoré by mohli zaniesť dávkovače.

Lapači dažďa
Rastlinám, a to potvrdí každý záhradkár, najlepšie prospieva dažďová voda – má potrebnú teplotu, je mäkká a živiny, ktoré obsahuje, sa ľahšie rozpúšťajú v pôde. Dážď možno zachytávať do nádob, čím môžete počas sezóny znížiť spotrebu vody z vodovodu o viac ako jednu tretinu. Takto môžete pomocou kvalitného odkvapového systému a dostatočne veľkých nádob odchytiť takmer 90 % dažďovej vody, ktorá dopadne na strechu vášho domu. Okrem toho, že je zadarmo, nepotrebujete na ňu nijaké povolenia. A aká nádoba je vhodná na zachytávanie dažďovej vody? Drevený, plastový či plechový sud určite budú ochotne stáť pod odkvapom. Aby ste zabránili ich hnitiu či hrdzaveniu, postavte ich na pevný základ z tehál či kameňa. Ako zásobník rovnako dobre poslúžia aj špeciálne cisterny či nádrže z plastu. Nezabudnite však, že pri nich budete potrebovať aj v(h)odné (najlepšie motorové) čerpadlo.

V silno znečistených oblastiach sa neodporúča zachytávať atmosferické zrážky, pretože môžu obsahovať jedovaté látky z ovzdušia. Či už bývate v meste, alebo na dedine, treba dodržať hlavnú zásadu: voda na zalievanie musí byť čistá – bez rias, saponátov a určite by nemala mať tmavozelenú až hnedú farbu.

Rastliny verzus voda
Hovorí sa, že sto ľudí, sto chutí. To isté možno v trochu prekrútenej verzii povedať o rastlinách a vode. Takmer každý druh má svoje požiadavky odlišné od tých ostatných. V záhrade s drevinami a okrasnými krami sa natrápite so zavlažovaním menej ako v ovocnej či zeleninovej záhrade. Prečo? Pretože majú korene vo väčšej hĺbke ako zelenina či ovocné stromy, ktoré sú vyšľachtené väčšinou na vytváranie plodov a vodu a živiny potrebujú v oveľa väčšej miere. Rovnako smädný bude aj novozaložený trávnik, ktorého štvorcový meter je schopný vypiť až 20 litrov vody. Aj starý trávnik, aby si zachoval sviežu zelenú farbu, si bude vyžadovať minimálne desať litrov vody na štvorcový meter, a to aj trikrát týždenne v obdobiach sucha. Pre trávnaté plochy sú ideálne podzemné rozstrekovače alebo sprinklery.

Okrasným drevinám teda prospieva občasná, ale zato výdatná zálievka. Netreba inštalovať zavlažovací systém. To však neplatí pri drevinách, ktoré rastú v spoločenstve plytkokoreniacich rastlín a kvetov, ktoré im odoberajú vlahu z vrchnej vrstvy pôdy. Tie treba zalievať pravidelne, ideálne je inštalovať podzemnú alebo nadzemnú perforovanú hadicu, ktorá zabezpečí prísun vody priamo ku koreňom jednotlivých rastlín.

Kvetinové a zeleninové záhony nemajú príliš v láske vodu padajúcu zhora – silný prúd vody môže niektoré druhy rastlín povyvracať a navyše sa voda vďaka hustému listovému porastu nemusí dostať ku koreňom. Preto je pre tieto rastliny vhodné kvapkové zavlažovanie, ale aj tzv. sprinklery či výsuvné postrekovače.

Rastliny pestované v kvetináčoch sú najviac závislé od pravidelnej zálievky, najmä počas sucha. Všetkého však veľa škodí a to platí aj pri niektorých kvetoch – nadmerná zálievka môže spôsobiť trvalé premokrenie. Preto je vhodné rastliny v kvetináčoch zavlažovať pomocou automaticky riadených zavlažovacích systémov so senzormi vlhkosti. Tie zabezpečia prísun vody vtedy, keď je pôda suchá. Tento spôsob zavlažovania je neoceniteľný v skleníkoch aj v strešných záhradách.
 

Zásady zavlažovania
1. Spôsob a frekvencia zavlažovania závisia jednak od druhu pestovaných rastlín a jednak aj od druhu pôdy vo vašej záhrade. Ílovitá pôda je málo priepustná, preto ju občas prevzdušnite. Jej kvalitu zlepšíte aj pridaním piesku. Nevyžaduje si takú častú zálievku ako piesčitá pôda, ktorá zadržiava vlahu menej než ostatné druhy pôdy. Tú treba polievať aj viackrát týždenne a pridávať do nej rašelinu, ktorá zlepší jej nasiakavosť.
2. Pri častom zalievaní menším množstvom vody môže dôjsť k tomu, že sa prevlhčí iba vrchná vrstva zeme a rastliny sa zakorenia pod povrchom. Väčšie dávky vody podporujú tvorbu koreňovej sústavy a pomáhajú rastlinám prečkať obdobie prípadného sucha.
3. Rastliny zalievajte ráno – vtedy je pôda ešte chladná, prípadne večer. Má to svoje opodstatnenia: rastliny neutrpia tepelný šok, voda sa pri nižších teplotách tak rýchlo neodparuje a lepšie vsiakne do zeme. Pri raňajšej zálievke môžete rastliny kropiť aj na listy, naopak, večer ich zalievajte priamo ku koreňom (zabránite tak šíreniu hubových ochorení). Nikdy kvety nepolievajte napoludnie! Okrem toho, že sa voda nedostane ku koreňom, lebo sa rýchlejšie odparí, môže rastlinky spáliť.
4. Zálievková voda by mala mať vyššiu teplotu ako zalievaná pôda – na jar približne desať až pätnásť stupňov a cez leto okolo dvadsať stupňov Celzia.
5. Zvoľte radšej mierny prúd vody, aby ste z pôdy neurobili blato. Nezabudnite, že pôdu treba zavlažovať pravidelne. Keby ste ju nechali úplne vyschnúť, znížite jej schopnosť nasiaknuť potrebné množstvo vody, z ktorej značná časť môže odtekať po povrchu a vaše zavlažovanie bude v tom prípade neúčinné.
6. Ak čerpáte vodu zo studne alebo z vodovodu, napustite ju najskôr do nádrže, kde sa trochu oteplí a nebude priveľmi ochladzovať pôdu a znižovať jej biologickú činnosť. Okrem toho voda z vodovodu obsahuje chlór, ktorý sa pobytom na slnku odparuje, preto si vodu na zalievanie pripravte niekoľko hodín dopredu.

Text: Martina Deríková
Foto: Gardena, Netafim
Zdroj: časopis Môj dom

Komentáre

Pridaj komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.