Zateplenie – cesta k úsporám

zateplenie cesta k usporam

Zatepľovanie je v súčasnosti jedným z najčastejších stavebných zásahov, ktoré sa realizujú s cieľom znížiť energetické nároky budovy. Hlavnou motiváciou je finančná úspora na vykurovaní, ďalší podnet prichádza v podobe prísnejších noriem a európskych smerníc.

Dodatočné zateplenie pomáha znížiť náklady na vykurovanie v zime a klimatizovanie v lete, zlepšuje zvukovoizolačné vlastnosti múrov, chráni nosnú konštrukciu pred premŕzaním a vplyvom vonkajších poveternostných vplyvov. Okrem vylepšenia energetickej bilancie domu prispieva aj k odstráneniu stavebných porúch, ako sú tepelné mosty, praskliny v omietke, zatekanie a zároveň zlepšuje vzhľad domu.

V zásade rozlišujeme dva základné spôsoby zateplenia – odvetraný a kontaktný zatepľovací systém, ktoré sú z hľadiska účinnosti najefektívnejšie. Svoje miesto pri obnove starších budov majú aj tepelnoizolačné omietky a revolučné tepelnoizolačné nátery.

Pred zatepľovaním treba zistiť stav budovy, najmä poruchy nosných konštrukcií, ktoré sa prejavujú tvorbou trhlín, vypadávaním a drobením stavebného materiálu, ako aj poruchami vodorovnej a zvislej hydroizolácie. Ich príznakmi sú zavlhnuté obvodové konštrukcie s vysokým stupňom zasolenia. Pokiaľ sa poruchy a ich príčiny neodstránia, dom by sa nemal začať zatepľovať.

Odvetraný zatepľovací systém
Realizuje sa suchým montážnym procesom. Skladá sa z tepelnoizolačnej vrstvy, kotviacej a nosnej konštrukcie, odvetranej vzduchovej vrstvy a obkladu. Tepelnoizolačné dosky sa osadzujú do roštu, konštrukcie ukotvenej do steny, ktorá je zvyčajne kovová, ale pri menších objektoch, ako sú rodinné domy, môže byť aj z dreva. Táto konštrukcia nesie fasádny obklad a zároveň vytvára odvetrávaciu vzduchovú medzeru medzi tepelnoizolačnou vrstvou a obkladom. Výsledný vzhľad zateplenej budovy závisí od zvoleného materiálu, veľkosti a tvaru obkladu. Používajú sa ľahké plastové alebo hliníkové profily (lamely), ale i kamenné, gressové alebo sklenené platne (maloformátové alebo veľkoformátové plošné diely).

Odvetraný zatepľovací systém je fyzikálne účinnejší pri odvádzaní vodných pár, preto je niekedy jediným vhodným riešením pri budovách s vyššou relatívnou vlhkosťou vnútorných priestorov alebo pri starších budovách s trvalo zvýšenou vlhkosťou muriva. V praxi je však voľba tohto systému oveľa častejšie podmienená finančným a estetickým hľadiskom. Bežne sa využíva najmä pri veľkých budovách, ktoré vďaka sklenenému alebo kamennému obkladu získajú reprezentatívny charakter. Pri menších objektoch je ich využite menej obvyklé práve vďaka špecifickému vzhľadu a aj pre vyššiu cenu v porovnaní s kontaktným zatepľovacím systémom. Z praktického hľadiska patrí medzi prednosti montovaného zatepľovacieho systému dlhá životnosť obkladu, umývateľnosť fasády a v prípade potreby jednoduchá demontáž a možnosť výmeny poškodeného prvku, výmeny okien a podobne.

Lepiaca zmes sa nanáša buď na celú plochu tepelnej izolácie, alebo bodovo – pri okrajoch dosky. Na bočné steny dosiek sa lepiaca zmes nikdy nenanáša! Pri aplikácii tepelnej izolácie z minerálnej vlny je vhodné naniesť vrstvu lepidla na celú plochu podkladu. (Henkel)
Kontaktný zatepľovací systém
Kontaktné zatepľovacie systémy predstavujú riešenie, pri ktorom sa priamo na tepelnoizolačný materiál, prilepený a ukotvený na stenu, nanesie tenkovrstvový omietkový systém vystužený sieťovinou. Výhodou tohto riešenia je nižšia cena, jednoduchší postup realizácie a vzhľad fasády, ktorý sa ničím nelíši od iných tradičných povrchových úprav. Kontaktné zateplenie sa dá aplikovať na všetky druhy povrchov a je vhodné na novostavby a aj na dodatočné zateplenie starších budov. Aby sa dosiahla požadovaná funkčnosť zateplenia a predišlo sa kondenzácii vodných pár v murive (najmä pri použití polystyrénu), je pri tomto spôsobe zateplenia mimoriadne dôležitý správny návrh hrúbky tepelnoizolačného materiálu a bezchybná realizácia všetkých detailov. Pozornosť je nutné venovať aj kvalite podkladu, ktorý musí byť čistý, pevný, suchý a súdržný. V prípade nadmernej vlhkosti muriva je nutné najprv vykonať jeho sanáciu proti vlhkosti. Mrviacu sa omietku treba spevniť penetračným náterom, a pokiaľ sa odlupuje, je nutné poškodené časti odstrániť a opraviť. Životnosť samotného zateplenia závisí od správnej technológie vyhotovenia, napríklad od kvality a množstva lepidla a kotviacich prvkov, použitia rohových profilov a pod.

Polystyrén
Pod výrazne nižšou cenou kontaktného zateplenia je často podpísané použitie polystyrénu. Okrem výnimočných izolačných vlastností sa vyznačuje veľmi malou objemovou hmotnosťou a dobrou opracovateľnosťou, vďaka čomu sa s ním veľmi jednoducho pracuje. Nevýhodou polystyrénu je jeho nižšia paropriepustnosť, čo môže pri nedostatočnej hrúbke izolantu viesť ku kondenzácii vodných pár a v dôsledku zlého odvetrania konštrukcie k vlhnutiu a plesniveniu stien. Napriek tomu, že dnes máme k dispozícii samozhášavý polystyrén, na zatepľovanie ho možno použiť len do požiarnej výšky 22,5 m. Zvláštnou verziou tohto materiálu je extrudovaný polystyrén, ktorý ma vyššiu pevnosť aj únosnosť, vďaka čomu sa používa na izolácie podláh a plochých striech.

Presné odmeranie vzdialenosti (nestačí údaj z projektu)Narezanie potrebnej veľkosti s odporúčaným presahomUmiestnenie izolácie stlačením  (Knauf Insulation)
Minerálna vlna
Dosky a rohože z minerálnej vlny sa vyrábajú zo sklených vlákien, z dolomitu alebo čadiča. K ich výhodám patrí prievzdušnosť a paropriepustnosť a tiež nehorľavosť, ktorá zvyšuje protipožiarnu odolnosť stavby. Minerálne vlny sú chemicky neutrálne, odolné proti biologickým škodcom a hlodavcom a dobre sa s nimi pracuje. K ich nevýhodám patrí asi trojnásobná cena v porovnaní s polystyrénom a ich väčšia hmotnosť, čo sa odráža na obtiažnosti manipulácie s nimi, ako i v množstve lepiacej malty a kotiev potrebných na ich upevnenie. Používajú sa pri kontaktných aj odvetraných fasádnych systémoch, pri izolácii podkrovných priestorov aj ako výplňový materiál v priečkach. Tento materiál treba chrániť pred zrážkovou aj kondenzovanou vlhkosťou, ktorá výrazne znižuje jeho tepelnoizolačné vlastnosti. Pri realizácii zateplenia z minerálnej vlny je preto veľmi dôležité dohliadnuť, aby nedošlo k poškodeniu hydroizolácie alebo parozábrany.–>

Prírodné izolanty
Ekologickou alternatívou k minerálnej vlne sú izolačné materiály rastlinného a živočíšneho pôvodu, ako i recyklované materiály. Ako jeden z účinných izolačných materiálov sa osvedčila ovčia vlna. Chráni aj pri extrémnych výkyvoch teploty a vlhkosti, má prirodzene klimatizujúce vlastnosti a zabezpečuje dobrú difúznu priepustnosť. Pri absorpcii vlhkosti uvoľňuje teplo, čím pozitívne ovplyvňuje vnútornú klímu.

V súčasnosti sa veľa experimentuje aj s výrobou izolačných rohoží z odpadových produktov rastlinnej výroby – zo slamy, repky olejnej, konope, ľanu, kokosových vlákien alebo z druhotne spracovanej celulózy. Na zvýšenie ich odolnosti proti hnilobe, plesni a ďalším biologickým škodcom, ako aj na zvýšenie ich požiarnej odolnosti sa tieto suroviny napúšťajú minerálnymi soľami.

Tepelnoizoalčné omietky
Nie vždy je možné alebo nutné použiť klasický zatepľovací systém z pevných izolačných dosiek. Jednoduché a účinné riešenie môžu poskytnúť tepelnoizolačné omietky s obsahom perlitu alebo polystyrénu. Hoci ani tie najkvalitnejšie tepelnoizolačné omietky nedosahujú tepelnotechnické parametre kontaktného či odvetraného zatepľovacieho systému, sú vítaným riešením, napríklad pri starších budovách s bohato členenou a zdobenou fasádou, ale i pri nových budovách, kde na dosiahnutie požadovaných kritérií postačuje mierne zvýšenie tepelnoizolačnej schopnosti obvodovej steny (napríklad pri niektorých druhoch pálených tehál). Medzi ich výhody patrí, že dokonale kopírujú akýkoľvek tvar podkladu, vďaka nízkemu difúznemu odporu umožňujú rýchle odparovanie vlhkosti a prispievajú k požiarnej ochrane budovy. Použitie termoomietky na dodatočné zateplenie napríklad schodiskových stien v starých bytových domoch je správne riešenie, naopak, jej aplikácia v priestore sokla je absolútne nevhodná.

Izolačné nátery
Jedna z najpokrokovejších technológií, ktoré sa využívajú na zatepľovanie, sú nátery na báze aerogélov, ktoré dokážu výrazne zlepšiť tepelnoizolačné vlastnosti budovy prakticky bez akejkoľvek zmeny vzhľadu fasády. Ide o nanotechnológiu vyvinutú v NASA. Tento tepelnoizolačný náter možno aplikovať na rôzne druhy exteriérových a interiérových povrchov – na omietky, obklady, ale i na drevo či rámy okien, prípadne i priamo na sklá (náter je po aplikácii priehľadný), pričom na dosiahnutie požadovaných tepelnoizolačných vlastností postačujú 2 až 3 vrstvy náteru, ktorý prakticky vôbec nezasiahne do výsledného vzhľadu budovy. Výnimočné tepelnoizolačné vlastnosti aerogélu sú vo vedeckej obci dobre známe už od 80. rokov, no len v posledných rokoch bola zvládnutá technológia jeho výroby tak, aby sa dala použiť v masovom meradle pri rozumných obstarávacích nákladoch.

TEXT: Renáta Balogová
FOTO: Rockwool, Henkel, Baumit, Knauf Insulation, ISOVER, Saint-Gobain Construkction Products, divízia Rigips
z knihy
Všetko o výstavbe a rekonštrukcii svojpomocne

Komentáre

  1. ……len zatepľujte, šetrite energie, všetko Vám to URSO, SPP, ENEL Vodárne a kanalizácie zohľadnia tým, že Vám zdvihnú cenu energii, oni predsa nemôžu na zisku tratiť tým, že Vy šetríte energie……

  2. Jany Pavlik says:

    Je to tak,platí priama úmera: čím viac šetríme , tým sú vyššie ceny.

  3. moji zlaty zdražovali by tak či tak

  4. tomu vravim Tepli dom a usporny

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.