Výber, príprava a spracovanie dreva

Drevo je vďačný materiál na rôzne výrobky. Treba ho dôkladne poznať a rozumieť mu, aby sme vedeli využiť jeho silné stránky a potlačiť tie menej prijateľné. Jeho opracovanie nie je príliš náročné  a človeku, ktorý má primerané náradie v dielni a vzťah k manuálnej práci a domácemu majstrovaniu, sa doslova ponúka pod ruku. Kým sa však pustíme do jeho opracovania, vyberme si správny materiál a venujme pozornosť jeho dôkladnej príprave. 

Galéria

Masívne drevo
Prvým problémom môže byť správny výber materiálu. Ak sme sa rozhodli pre výrobok z masívneho dreva, musíme vziať do úvahy vplyvy, ktoré budú na materiál pri používaní pôsobiť, napr. vlhkosť, teplota, tlak, dynamické namáhanie, trenie, trvalá záťaž… a porovnať ich s požiadavkami na vlastnosti výrobku, napr. estetický vzhľad, nízka hmotnosť, tvrdosť, pružnosť, pevnosť, trvácnosť, hygienickosť… Keďže drevo zo stromov rastúcich v našich podmienkach sa vzhľadom aj štruktúrou podľa jednotlivých druhov podstatne líši, pripomeňme si vlastnosti u nás bežne používaných druhov dreva.

Rezivo
Masívne drevo je najlepšie si zaobstarať vo forme reziva. Sortiment reziva tvoria dosky, fošne, laty, lišty, hranolčeky, hranoly a trámy. Rozdiel je hlavne v rozmeroch a priereze. Na výber je rezivo s kôrou (neomietané),  zbavené kôry a bočných oblín (omietané), rezivo v surovom stave (vlhké, nesušené), prípadne sušené (vysušené v sušiarni na želanú vlhkosť).

Rezivo sa predáva v dĺžkach od 2 m do maximálne 6 m, s vyhotovením zvyčajne o 0,5 m dlhším či kratším. Predajcovia však nemajú problém skrátiť materiál priamo pri kúpe na požadovanú dĺžku. Hlavnými činiteľmi pri nákupe reziva bývajú rozmery, kvalita (výskyt chýb), vlhkosť, druh dreviny a cena. Pri výbere majme stále na pamäti čisté rozmery dielcov, ktoré budeme z reziva vyrábať. Počítajme s tým, že časť z rozmerov pôjde pri opracovaní a zarovnávaní do odpadu.

Výber materiálu
Materiál na opracovanie si vyberáme s dostatočnou hrúbkou. Dobre si prezrime si jeho kvalitu. Zamerajme sa na množstvo a veľkosť hrčí, trhliny, krivosť a farebné zmeny. Trhlín a väčšiny hrčí sa musíme pri opracovaní zbaviť a farebné zmeny (napríklad zamodranie smrekového alebo borovicového dreva) znižujú estetiku výrobku.

Na okamžité použitie potrebujeme jednoznačne vysušené rezivo. Je drahšie, ale môžeme s ním bez obáv pracovať prakticky okamžite.

Pre drevára je najlepšie, ak rezivo, s ktorým ide pracovať, má letokruhy orientované kolmo k ploche. Takéto rezivo sa nazýva radiálne. Vplyvom vlhkosti menej pracuje a je tvarovo stálejšie. Tangenciálne rezivo sa viac deformuje, pri ihličnatých drevinách dochádza niekedy aj k odlupovaniu letného dreva z plochy dosky.

Dobrá rada
Ak chceme robiť nábytok alebo výrobky určené do interiéru, potrebujeme drevo v rozsahu vlhkosti 7 až 10 %.  Na okná, dvere, podlahy je vhodná vlhkosť 12 až 14 %. Záhradný nábytok, vonkajšie konštrukcie a stavby vyžadujú drevo s vlhkosťou 15 až  20%, v závislosti od toho, či sú umiestnené pod strechou, alebo voľne.

Sušenie dreva
Rezivo v surovom stave nie je vhodné na okamžité použitie. V bunkových stenách obsahuje veľa vody. Pri jeho sušení dochádza k zmene rozmerov a tvaru, čo môže znehodnotiť celý výrobok. Okrem toho voda v dreve poskytuje živnú pôdu pre huby a plesne, preto sušenie je aj prvým predpokladom ochrany dreva pred rastlinnými škodcami. 

Ak máme drevo v takomto stave, musíme s jeho opracovaním počkať. Uložíme ho na miesto, kde je dostatočné prúdenie vzduchu – prevetrávanie priestoru a podklad nebude zadržiavať vodu.

Ideálny je štrk, piesok, pôda bez vegetácie a pod. Drevo ukladáme na hranoly, kovové profily, betónové podstavce tak, aby spodná vrstva bola aspoň 40 cm nad zemou, čím zabezpečíme dostatočné prevetrávanie. Na spodok ukladáme najdlhšie a najhrubšie kusy, navrch najkratšie. Jednotlivé vrstvy oddeľujeme od seba prekladmi – úzkymi latkami z mäkkého dreva (ideálny je smrek). Preklady by mali mať hrúbku aspoň 20 mm a mali by byť vzdialené od seba aspoň 50 cm. Snažíme sa ukladať ich zvislo nad seba, aby sme správne podopreli jednotlivé vrstvy. Týmto spôsobom vytvoríme tzv. klietku.

Je dobré, ak je klietka z bočných strán a spredu zarovnaná, rezivo v nej sa suší rovnomernejšie. Najvrchnejšiu vrstvu zakryjeme strieškou z plechu, prípadne preglejky, vytvoríme mierny sklon, aby dažďová voda mohla odtekať. Strieška má na stranách prečnievať približne 20 cm. V žiadnom prípade nezakrývame klietku s rezivom fóliou!

Takto uložené drevo sa bude prirodzeným spôsobom sušiť. V závislosti od ročného obdobia a mesiaca to bude viac či menej intenzívne. Najrýchlejšie prebieha sušenie v čase od mája do októbra. V zimných mesiacoch sa spomaľuje takmer na minimum.

Deformácie dreva pri sušení
Pri sušení vzniká v drevnej hmote napätie, ktoré spôsobuje rôzne typy deformácií. Najnepríjemnejšie sú čelné trhliny.

Z čela reziva sa voda odparuje najrýchlejšie. Plocha dosky sa však suší pomalšie. Vznik napätia medzi čelom a plochou drevo vyrieši prasknutím, pričom vzniknú trhliny, ktoré často znehodnotia časť materiálu.

Dobrá rada
Ak začíname drevo sušiť v teplejších mesiacoch, môžeme zatrieť čelá dosiek farbou, starým lepidlom, smolou, parafínom, skrátka niečím, čo spomalí odparovanie vody. Musíme ich chrániť aj pred priamym slnečným žiarením. Ak ukladáme drevo do klietky ešte v priebehu zimy, podstatne obmedzíme jeho praskanie.

Šúverenie dreva
Je to deformácia tvaru uloženého reziva. Spôsobujú ju rozdiely v anatomickej stavbe dreva. Šúvereniu prakticky zabrániť nemôžeme, dá sa len obmedziť. Najčastejšie môžeme pozorovať na dreve šúverenie „do korýtka“.

Čím väčšiu šírku doska má, tým väčšie korýtko zvyčajne vznikne. Vypuklá časť sa vytvorí vždy na tej strane dosky, ktorá bola bližšie ku stredu kmeňa (pravá strana), vydutá na tej, ktorá bola bližšie ku kôre (ľavá strana).

Pri ukladaní dosiek do klietky musíme preto dbať na ich uloženie pravou stranou nahor. Takto sa v korýtku nezbiera vlhkosť a tlak horných vrstiev reziva ho vyrovnáva.
   
Prirodzené sušenie a dosušenie dreva
Ako dlho treba sušiť rezivo v klietke? Čas prirodzeného sušenia sa počíta na mesiace. Záleží na tom, aký druh dreva sušíme, kedy sme ho do klietky uložili a akú má hrúbku. Pri hrúbke 25 mm sa mäkké dreviny  v teplejších mesiacoch (od začiatku mája) sušia na 20 % vlhkosti 60 až 80 dní. Chladnejšie a zimné mesiace môžu čas sušenia predĺžiť až na 200 dní. Tvrdé dreviny sa pri rovnakých podmienkach a sušia 70 až 90 dní, respektíve 300 dní až viac rokov. Napríklad materiál určený na výrobu hudobných nástrojov sa musí sušiť vonku minimálne 5 rokov.

Takto vysušené drevo sa nazýva vzduchosuché, lebo jeho vlhkosť je v rovnovážnom stave s vlhkosťou vonkajšieho vzduchu. Ešte nie je vhodné na výrobu výrobkov do interiéru. Ak chceme znížiť jeho vlhkosť, musíme ho umiestniť do suchých vnútorných priestorov s vykurovaním, ktoré v domácich podmienkach nahradia sušiareň, napr. pôjd, dielňa, garáž. Vlhkosť vzduchu je tu nižšia a drevo sa za niekoľko týždňov ešte dosuší a prispôsobí podmienkam v interiéri.

Konečné vysušenie dreva na potrebnú vlhkosť v domácich podmienkach však nikdy nenahradí presne riadený proces v sušiarňach.  Ak potrebujeme mať istotu rozmerovej stálosti materiálu po opracovaní, je lepšie zveriť túto činnosť odborníkom. 
–>
Pozor!
Ak je výrobok dlhší čas bez povrchovej úpravy, môže naďalej reagovať na zmeny vlhkosti v priestore a postupne sa deformovať, či znehodnotiť. Preto sa výrobky z masívneho dreva chránia proti pôsobeniu vzdušnej vlhkosti pigmentovými alebo transparentnými náterovými látkami.

Meranie reziva a odhad množstva
Na správny výpočet množstva materiálu potrebujeme poznať aj zásady jeho merania. Neomietané dosky sa totiž podľa kmeňa od širšieho ku užšiemu čelu kónicky zužujú, takže ich šírka sa po dĺžke plochy mení. Meria sa rozmer uprostred dĺžky. Hrúbku odmeriame na ľubovoľnom mieste plochy vzdialenom od čela aspoň 150 mm. Dĺžka sa meria v najkratšej vzdialenosti medzi čelami dosky. Vynásobením týchto nameraných hodnôt získame kubatúru, čiže objem reziva v m³.

Pri opracovaní dreva dochádza ku značným stratám na objeme, vplyvom vyrezávania chýb, skracovania materiálu, zarovnávania a následného hrúbkovania plochy, chybou pri opracovaní a podobne. Tieto straty tvoria drevný odpad. V závislosti od tvaru a zložitosti výrobku môže odpad predstavovať až 50 % zo vstupného materiálu. Preto je nutné si pred prácou spočítať prípadne odhadnúť objem materiálu potrebného na výrobok a pripočítať k nemu predpokladaný odpad.

Orientačná cena vysušeného smrekového reziva v hrúbke 50 mm je okolo 240 €/m³. Buk rovnakých parametrov sa predáva od 320 €/m³. Pri dube je cena toho istého reziva asi 490 €/m³.

Materiály na báze dreva
Aj keď je drevo ako prírodný materiál pre svoj vzhľad a vlastnosti veľmi obľúbené, nie vždy naplní všetky naše očakávania a musíme siahnuť po materiáloch, ktorý má v niektorých ohľadoch lepšie vlastnosti. Sú to dosky lepené z menších drevných častí, ako je dyha, triesky, vlákna a podobne. Ponúkajú zvyčajne dobrú rozmerovú stálosť, veľkú plochu s rovnakými vlastnosti v každom mieste, pretože ich štruktúra je rovnomerná, s vylúčením chýb dreva. Ich nevýhodou je viditeľné zloženie dosky na bočnej ploche, ktoré je estetickým defektom. Bočné časti dosiek sa preto upravujú dyhou alebo olepovacími páskami a hranami. Aspoň orientačne si pripomeňme ich výhodné vlastnosti a použitie.

Preglejované (vrstvené) materiály 
Sú vyrobené z vrstiev dýh uložených na seba. Dekor pohľadovej plochy tvorí technická alebo okrasná dyha, menej častá je fólia (vodovzdorné preglejky a lamely).

Preglejka – je veľmi pevná a odolná doska, vyznačuje sa vynikajúcou rozmerovou stálosťou vďaka tomu, že susedné vrstvy dýh majú priebeh vlákien navzájom kolmý. Bukové preglejky majú výbornú nosnosť, ale pomerne veľkú hmotnosť. V podmienkach domácej dielne ich zvyčajne využijeme na dná zásuviek, zadné plochy skríň, debničky na náradie, hrubšie na pracovné dosky stolov, ložné plochy regálov, lešenárske a stavebné práce, ťažké obaly a podobne. Vodovzdorné preglejky sú výborné aj na vonkajšie stavby a konštrukcie. Topoľové preglejky sú ľahšie a tenšie, využívajú sa na jemnejšie práce – v modelárstve, pri výrobe ľahkých obalov a nábytku a spolu s brezovými aj ako letecké preglejky. 

Tvarová preglejka – popri vlastnostiach bežnej preglejky je tvarovaná pre potreby konkrétnych dielcov najčastejšie sedacieho nábytku. Vyrába sa však sériovo pre veľkoodberateľov, domáci majster sa k tomuto materiálu môže dostať viac-menej len náhodne. Ceny preglejok závisia od druhu dreviny, hrúbky a samozrejme kvality dosky. Orientačná cena 15 mm hrubej bukovej preglejky je asi 8 až 10,- €/m².

Latovka – jej stred tvorí smrekové rezivo, ktoré je z oboch strán oplášťované jednou alebo dvoma vrstvami dýh. Nie je taká pevná ako preglejka, ale je oveľa ľahšia a samonosná – časom sa neprehýba pod vlastnou tiažou. Ideálna je na výrobu nábytku, napr. stolové dosky, ale aj výrobu zárubní. Cena latoviek je vysoká, zvyčajne nad 20 €/m².

Lamely – vďaka zhodnému priebehu vlákien susedných dýh sú mimoriadne pružné. Používajú sa na vyplnenie ložnej plochy postelí, robia sa z nich konštrukcie na kreslá a sedací nábytok. Zvyčajne sa dajú kúpiť len ako súčasť už kompletného posteľového roštu. 

Trieskové a vláknité dosky
Vyrábajú sa lepením a lisovaním drobných frakcií triesok, prípadne drevných vlákien zmiešaných s lepidlom. Sú citlivejšie na vlhkosť ako preglejované materiály, pri dlhotrvajúcom uložení vo vlhkom prostredí výrazne hrúbkovo napučiavajú a rozliepajú sa. Ich výhodou sú dobré konštrukčné vlastnosti a možnosť bohatého výberu povrchovej úpravy fóliovaním, laminovaním, dyhovaním,  ako aj široká škála farebných odtieňov, vzorov a imitácií.

DTD (drevotriesková doska) – je to veľmi používaný a bežný konštrukčný materiál na nábytok rôznych typov. Doska je tvrdá, ťažká a pomerne krehká. Pri rezaní je potrebné používať špeciálne nástroje, prípadne predrezávací kotúč, pretože dochádza ku vyštiepeniu triesok po okrajoch rezu. Bočné plochy sa musia upravovať olepovacími alebo krycími materiálmi. Najčastejšie používané hrúbky DTD sú 16 a 18 mm. Cena 18 mm hrubej DTD sa v závislosti od druhu laminovanej fólie pohybuje od 8 do 10 €/m², dyhovaná DTD je o 3 až 5 €/m² drahšia.

OSB doska – má zaujímavý vzhľad, ktorý tvoria veľkoplošné triesky na ploche dosky. Používa sa v surovom stave, podľa potreby sa chráni nátermi. Často sa označuje aj za ekologický stavebný materiál. Cena 15 mm hrubého materiálu je asi 7 €/m².

DVD – tvrdá (sololit) – vyrába sa najčastejšie v hrúbkach 3 až 5 mm. Používa sa na chrbty skríň, dná zásuviek, výplne rámových prvkov, plášť dverí a podobne. Napriek malej hrúbke je to pevný a ohybný materiál. Kupuje sa v surovom stave alebo jednostranne fóliovaný. Cena je asi. 2,50 až 3 €/m².

DVD – polotvrdá (MDF) – v súčasnosti je to veľmi obľúbený a vyhľadávaný materiál. Predáva sa bez povrchovej úpravy alebo povrchovo upravená dyhou aj fóliou. Má vynikajúce vlastnosti na opracovanie, pri rezaní necháva ostré hrany, umožňuje frézovanie do plochy, dyhovaná sa dá povrchovo upravovať náterovými látkami bez olepovania bokov. Nevýhodou je veľká prašnosť pri rezaní, frézovaní. Používa sa na výrobu nábytku, pracovných dosiek, zárubní, dverí, krycích líšt a podobne. Dopyt po tomto materiáli sa odráža aj na cene 23 až 30 €/m² dyhovanej MDF hrúbky 19 mm.   

DVD – mäkká (hobra) – je mäkký a poddajný materiál. Opracovanie je jednoduché, menšie dielce je možné rezať nožom. Je vhodná ako výplňový a izolačný materiál. Hrúbka 15 mm sa v súčasnosti predáva za približne 8 €/m². 

Dobrá rada
Plošné materiály skladujeme v suchých priestoroch bez väčších teplotných výkyvov. Ukladáme ich na hrubšie hranoly, aspoň 10 až 15 cm nad podlahu, aby boli chránené proti vlhkosti. V takýchto podmienkach môžu byť jednoducho naukladané na seba bez prekladov. Menšie množstvo môžeme na šetrenie priestoru jednoducho oprieť o stenu v čo najzvislejšej polohe. Ideálne je skladovanie v kovovom stojane, kde sú dostatočne podopreté takmer vo zvislej polohe.

Text: Ing. Miroslav Vaterka
Fotografie: Ing. Miroslav Vaterka v spolupráci so Strednou školou drevárskou vo Vranove nad Topľou
Zdroj: Časopis Urob si sám