Vypĺňame daňové priznanie. Ako zaplatiť dane, a pritom nekradnúť?

Marec je pre väčšinu živnostníkov najhorší mesiac v roku. Do konca tohto mesiaca musia totiž podať daňové priznanie, a čo je pre mnohých ešte horšie, aj zaplatiť daň z minuloročných príjmov. Daňové priznanie musia podávať takmer všetci podnikatelia.

DO KONCA MARCA

Od podávania daňového priznania sú oslobodení len tí podnikatelia, ktorí vlani nezarobili viac ako polovicu nezdaniteľného minima, čo je 1 901,67 eura. Ide pritom o hrubý príjem ešte pred odpočítaním výdavkov. Ak niekto zarobil čo i len o jeden cent viac, už musí podať daňové priznanie. „Ak živnostník nepodá daňové priznanie, hoci mu vznikla povinnosť, správca mu vyrubí pokutu za jeho nepodanie. Pokuta môže byť vo výške 30 eur a viac a určí sa najneskôr do 5 rokov od roku, v ktorom živnostník nepodal daňové priznanie,“ tvrdí daňová poradkyňa Iveta Jobová.

Väčšina podnikateľov sa snaží, aby zaplatili na dani čo možno najnižšiu sumu. Ak majú vysoký príjem, snažia sa mať aj čo najvyššie výdavky – tak, aby ich zisk, z ktorého budú platiť daň, bol čo najnižší. Na výdavky je však potrebné myslieť hneď od začiatku daného roku, nie až začiatkom nasledujúceho roku pri podávaní daňového priznania. „Vzhľadom na uzatváranie účtovníctva už neexistuje veľa možností na doloženie výdavkov na zníženie daňovej povinnosti. Pokiaľ si však živnostník spomenie, že evidencia jeho služobných ciest je neúplná, tak ju doplní tak, aby si ju vedel pri daňovej kontrole v plnej miere obhájiť,“ vraví Jobová.

V prípade, že živnostníkovi vznikne povinnosť podať daňové priznanie, neznamená to, že musí zaplatiť aj daň. „Daň fyzickej osoby sa neplatí, ak za zdaňovacie obdobie 2014 nepresiahne 17 eur alebo celkové zdaniteľné príjmy daňovníka v zdaňovacom období 2014 nepresiahnu sumu 1 901,67 eura,“ povedala hovorkyňa Finančnej správy Patrícia Macíková.

PAUŠÁLNE DO 5 040 EUR

Zákon o dani z príjmov presne nešpecifikuje, aké výdavky si možno dať do nákladov. Dôležité je, aby dané výdavky súviseli s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov. Práve toto musí živnostník v prípade daňovej kontroly preukázať. Ak si dá niekto do nákladov napríklad fotoaparát, mal by vedieť preukázať, že ho naozaj potrebuje na výkon svojej podnikateľskej činnosti, a nie že ho využíva predovšetkým na rodinných dovolenkách.

Kto sa chce vyhnúť starostiam s vedením účtovníctva, môže siahnuť po paušálnych výdavkoch. Namiesto toho, aby si podnikateľ odkladal všetky bločky a faktúry, dá si do nákladov jednoducho 40 percent zo svojich príjmov, maximálne však do výšky 5 040 eur. Tieto výdavky pritom nemusí nijako dokladovať, stačí, že v daňovom priznaní zaškrtne, že si uplatňuje výdavky percentom z príjmov. V paušálnych výdavkoch sú už obsiahnuté všetky náklady, ktoré živnostník vynakladá na podnikanie. Okrem paušálnych výdavkov si môže z príjmu odrátať už len zaplatené odvody na zdravotné a sociálne poistenie.

Všetci živnostníci si môžu zo svojho príjmu odpočítať aj nezdaniteľnú časť základu dane. V prípade, že ich zisk nie je vyšší ako 19 809 eur, majú nárok na nezdaniteľnú sumu vo výške 3 803,33 eura. Napríklad živnostník, ktorý mal vlani hrubý príjem 12-tisíc eur a na odvodoch zaplatil 2 500 eur, si najprv odpočíta 40-percentné paušálne výdavky vo výške 4 800 eur, ďalej zaplatené odvody v sume 2 500 eur a následne nezdaniteľné minimum 3 803,33 eura. Jeho daňový základ tak dosiahne 896,67 eura. Z tejto sumy si následne vypočíta 19-percentnú daň, čo je 170,36 eura.

SKUTOČNÉ PRI VYŠŠOM PRÍJME

Najmä tým živnostníkom, ktorí majú vyšší hrubý príjem, sa môže vyplatiť, ak namiesto paušálnych výdavkov využijú skutočné výdavky. V takom prípade si však musia viesť účtovníctvo alebo daňovú evidenciu. Kým s účtovníctvom si väčšina živnostníkov neporadí a musí využiť služby účtovníka, daňovú evidenciu zvládnu mnohí podnikatelia aj sami. Všetky výdavky si tak zapisujú do jednej tabuľky a nepotrebujú ich rozdeľovať na jednotlivé účty. Ak sa živnostník sám rozhodne viesť daňovú evidenciu, musí dobre zvážiť, čo všetko do výdavkov zaradí a čo nie. Niektoré výdavky totiž daňové úrady neakceptujú. Typickým príkladom je oblek. Aj keď živnostník pracuje v obleku, a preto si ho chce odpočítať z daní, zákon umožňuje dať do nákladov len ochranné oblečenie. Problémy môžu nastať aj pri ďalších veciach, ktoré možno okrem podnikania využiť aj na súkromné účely.

ČASTÉ CHYBY V PRIZNANÍ

Živnostník si musí dávať pozor aj na to, aby použil správne daňové priznanie – každý rok sa totiž používajú nové vzory. Preto ak má niekto doma ešte odložené minuloročné tlačivo, mal by si radšej zájsť na daňový úrad po nové.

O POSUNUTIE ŽIADAJTE S PREDSTIHOM!

Väčšina živnostníkov musí v tomto roku podať daňové priznanie najneskôr 31. marca. Minulý rok bolo možné termín na podanie priznania jednoduchým oznámením posunúť až o tri mesiace. Od januára sa však zmenil zákon o dani z príjmov a v súčasnosti je potrebné o posunutie termínu na podanie priznania požiadať. Komu daňový úrad nevyhovie, musí podať priznanie najneskôr do konca marca.

ČO DAŤ DO NÁKLADOV?

Živnostníci musia pamätať aj na to, že nie všetko si môžu z daní odpočítať naraz. Ak si kúpia niečo drahšie ako 1 770 eur, musia danú vec zaradiť do hmotného investičného majetku, ktorý budú z daní odpisovať viac rokov. Napríklad, kto si kúpi auto, musí ho z daní odpisovať štyri roky. Ak auto stálo 20-tisíc eur, každý rok si môže dať do nákladov 5-tisíc eur. V prvom roku si však môže dať do nákladov len pomernú časť z tohto odpisu. Ak ho kúpil napríklad v júli, v prvom roku si dá do nákladov len 2 500 eur.

Naopak, bez problémov možno dať do nákladov napríklad stravné lístky. Za každý odpracovaný deň v minulom roku si možno dať do nákladov stravný lístok v hodnote 4 eur a od decembra v hodnote 4,20 eura. To znamená, že len vďaka kúpe stravných lístkov si za minulý rok možno znížiť daňový základ o viac ako 1 000 eur. Mnohí živnostníci si dane znižujú aj vďaka využívaniu auta na podnikanie. Ak si kúpia auto priamo na podnikanie, môžu si dávať do nákladov vo forme odpisov samotnú cenu auta a následne prejazdený benzín či naftu, ale aj poistenie, servis, pneumatiky alebo umytie auta. Ušetriť na daniach však môžu aj tí podnikatelia, ktorí nemajú auto napísané na živnosť. Za každý prejdený kilometer si môžu dať do nákladov 0,183 eura. Okrem toho si môžu odpočítať aj prejazdený benzín alebo naftu. Napríklad, ak niekto za rok prejde 20-tisíc kilometrov, vďaka paušálnej náhrade si zníži svoj daňový základ o 3 660 eur. Pri spotrebe 6 l na 100 km a cene benzínu 1,30 eura si odpočíta ďalších 1 560 eur.

Text: Peter Matula
Foto: thinkstock.com
Zdroj: časopis Urob si sám, JAGA GROUP, s.r.o.