Ako som premenil starú plechovú vaňu hodnú do šrotu na interiérový skvost

Môj prvotný zámer bol vyrobiť vaňu z mosadzného plechu. Po konzultácii so skúsenými zváračmi farebných kovov a po prvých neúspešných zvaroch som zistil, že tadiaľ cesta s mojimi skúsenosťami nevedie.

Galéria

Čo teda ďalej? Zo svojho „svojského elegantného“ štýlu nemienim ustúpiť. Samostatne stojaca vaňa je pre mňa jednou z priorít. Nová medená stojí rádovo tisíce eur. Na dome je ešte milión vecí k dokončeniu, ktoré rozpočet zaťažia…

Tak teda stará vaňa z dvora? Staré veci majú veľakrát väčšiu hodnotu, než sa na prvý pohľad javí. Kvalitné spracovanie povrchovej úpravy starého zinkovaného plechu sa dnes už nevidí.

Ako som postupoval

Dotiahol som tú haraburdu do dielne a tvoril za pochodu. Štruktúru to nemalo žiadnu, sem tam preliačina od hrubej manipulácie po dvore. Tak som ju kladivkom začal vyklepávať a trocha som to prehnal. S výsledkom som bol ale v celku spokojný, zrazu to malo efekt tepaného kovu, ktorý je žiadaný. Následne som celú vaňu vybrúsil nylonovým kotúčom, aby sa nepoškodila povrchová zinková úprava, len sa odstránili všetky rokmi usádzané nečistoty.

Nasledovalo cínovanie spojov kvôli vodotesnosti, staré spoje boli už dosť unavené a pre otvorené trhliny v cíne som nechcel riskovať problémy do budúcna.

Celú vaňu som odmastil technickým benzínom, aplikoval nástrek medenej farby, následne dvojzložkového keramického laku s vysokou odolnosťou proti poškriabaniu.

Posledný krok bol vyrobiť dubové nožičky (tie pôvodné z ohnutej pásoviny proste ostať nemohli). A teda na samý záver len vykruženie novej diery pre sifón, pôvodná odtoková diera nebola zo spodnej strany, teda zbytočne komplikované a nevzhľadné riešenie.

Stanislav Karaffa