Fakty o vetraní

I keď je riadené vetranie s rekuperáciou známe už viac ako 20 rokov (do povedomia sa dostalo najmä v spojení s pasívnymi domami, ktoré asi pred dvoma desaťročiami priniesli do stavebníctva hotovú revolúciu), u mnohých našincov ešte stále veľkú dôveru nevzbudzuje. Stavať sa k tejto technológii odmietavo je však rovnaký nezmysel ako odmietať umývačku riadu. Iste, dá sa to robiť aj po starom, ručne, za ten komfort a úsporu však takáto investícia určite stojí.

Vetrať jednoducho treba

Kvalitu vzduchu v miestnosti zhoršujeme už len svojou prítomnosťou – vydychujeme CO2 a vodnú paru, varíme, sprchujeme sa, sušíme bielizeň (denne človek takto vyprodukuje až 15 l vlhkosti)… Zvýšený obsah CO2 môže zapríčiniť našu malátnosť, horšiu koncentráciu, bolesť hlavy, dôsledkom zvýšenej vlhkosti sú zas zarosené okná, dokonca plesne na stenách. Liek je, samozrejme, známy – dôkladné a pravidelné vetranie. Keďže z dnešných dobre utesnených domov neunikne škárami nielen teplo, ale ani vydýchaný vzduch, odborníci odporúčajú poriadne vyvetrať aspoň tri- až štyrikrát denne. Najlepšie nárazovo, otvorením okien dokorán asi na 5 minút, aby sa čo najrýchlejšie vymenil vzduch v miestnosti. Lenže… Viete, kedy máte okno otvoriť? Ako dlho ho necháte otvorené? Budete pri ňom stáť, kým sa nevyvetrá? Keď je vonku príjemná teplota, obvykle nie je s vetraním žiaden problém. V zime sa nám však, samozrejme, nežiada otvárať okná dokorán, navyše pri tom prichádzame o cenné teplo. A to nerobí dobre nielen našej peňaženke.

Riešenie hodné 21. storočia

Všetky problémy s kvalitou vzduchu sa dajú veľmi elegantne odstrániť pomocou riadeného vetrania s rekuperáciou. Zabezpečí totiž kontinuálnu výmenu vzduchu bez tepelných strát. Máte tak istotu, že bude vždy správne vyvetrané bez toho, aby ste sa tým museli zaoberať. Okrem dostatku čerstvého vzduchu možno zároveň zaistiť aj jeho prečistenie, obmedzí sa tiež prievan – keďže riadené vetranie prebieha kontinuálne, prúdenie vzduchu je omnoho nižšie ako pri nárazovom vetraní oknami. Prachový, prípadne aj peľový filter, ktorými privádzaný čerstvý vzduch prechádza, sa zas postarajú a menej prachu a alergénov v dome. Asi najväčšou „vychytávkou“, s ktorou býva riadené vetranie obvykle spojené, je už spomenutá rekuperácia, teda spätné získavanie tepla. Dnešné rekuperačné jednotky majú účinnosť od 80 % do 90 %, čo znamená, že zo vzduchu, ktorý sa z domu odvádza, sa uvedené percento tepla odovzdá čerstvému vzduchu, ktorý do domu prichádza. A keďže v dnešných domoch uniká pri klasickom vetraní oknami asi 40 % tepla, rekuperáciou sa dá potreba tepla na vykurovanie znížiť o viac než 30 %.

Riadené vetranie s rekuperáciou sa automaticky stará o hygienickú výmenu vzduchu v dome bez zbytočných tepelných strát, ktoré vznikajú pri klasickom vetraní.

Zdroj: Schiedel

Čomu venovať pozornosť pri výbere?

Riadené vetranie je potrebné vyberať podľa objemu vzduchu, ktorý potrebujeme vymeniť. Ideálne je zvoliť pre štandardný dom jednotku s výkonom do 300 m3/h. Ďalším aspektom pri výbere by mala byť hlučnosť jednotky. Ak máte dom bez technickej miestnosti, hľadajte jednotky s hlučnosťou pod 40 dB. Na trhu sú riešenia, že jednotku dokážete umiestniť na chodbu, stane sa napríklad súčasťou vstavanej skrine a rozvody vzduchu súčasťou podhľadu. Prípadne zvoľte možnosť prípravy na neskoršie dobudovanie riadeného vetrania . Aj takto sa viete pripraviť na dodatočné vloženie rekuperácie do vášho domu.

Rekuperačné jednotky dokážu získať z odpadového vzduchu 80 až 90 % tepla, ktorým ohrejú privádzaný čerstvý vzduch. Ich vplyv na úsporu energie potrebnej na kúrenie (a tým aj na zníženie nákladov na prevádzku domu) tak môže byť podstatný.

Musíme? Nie. Je to rozumné

Odmietať riadené vetranie s rekuperáciou je podobné ako brániť sa zatepleniu alebo oknám s lepšími parametrami. Je to totiž rovnako jeden zo spôsobov, ako znížiť tepelné straty domu, a tým aj náklady na vykurovanie. Navyše nás onedlho čaká plánované sprísnenie požiadaviek na energetickú náročnosť novopostavených domov – od 1. 1. 2021 budú musieť mať všetky novostavby takmer nulovú potrebu energie (energetická trieda A0). V praxi to znamená dosiahnutie nižšej potreby tepla na vykurovanie. Podľa normy o tepelnej ochrane budov (STN 73 0540-2: 2016) je pre navrhovanie domov stanovená záväzná hodnota, tzv. energetická hospodárnosť budovy, ktorá je pri takmer nulových domoch 20,4 kWh/m2 a rok (dnes je to 40,7 kWh/m2 a rok). Táto hodnota je v podstate rozdielom tepelných strát (obvodovými konštrukciami, tepelnými mostmi a vetraním) a tepelných ziskov (vnútornými a zasklenými plochami). Môže sa pritom stať, že dom nesplní limit na potrebu tepla, aj keď budú mať všetky konštrukcie predpísané parametre. Príčinou môže byť napríklad nevhodná orientácia alebo tvar stavby. Keďže výpočtový model počíta na klasické vetranie oknami tepelnú stratu 40 %, riešením je riadené vetranie s rekuperáciou tepla, ktoré túto stratu zníži len na asi 10 %. Cesta k úspornejšiemu a zdravšiemu fungovaniu domu je to však v každom prípade.

Text Erika Kuhnová
Foto isifa/Shutterstock

Článok vznikol vďaka podpore spoločnosti Schiedel.

Komentáre

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.