Základný princíp energeticky efektívneho domu

Základný princíp energeticky efektívneho domu

Energeticky efektívny dom (EED) sa vyznačuje podstatne nižšou energetickou náročnosťou, ako bola zodpovedajúca záväzná požiadavka stavebno-energetických predpisov na začiatku 21. storočia. Princíp EED vychádza z dvoch základných myšlienok: „teplo, ktoré z budovy neunikne, netreba dopĺňať“ a „aj to malé množstvo tepla obsiahnuté v odpadovom vzduchu, ktoré z budovy uniká, možno efektívne zhodnotiť v prospech domu“ . Tieto dva koncepty sú cestou k EED: tepelnotechnické kvality obvodového plášťa sa vylepšujú do takej miery, až sú tepelné úniky také nepatrné, že nahradenie tepelných strát zvládne aj malé množstvo tepla dodané teplovzdušným alebo nízkoteplotným vykurovaním (prípadne ich kombináciou).

Výsledkom zdokonalenia obvodového plášťa budovy (stien, striech, podláh v styku s terénom, okien), ktoré sú aj tak prirodzenou súčasťou akéhokoľvek domu, je kvalitatívny skok, ktorým je EED práve charakterizovaný – dodávka tepla do miestností už nehrá podstatnú rolu a v budove niekedy ani netreba inštalovať vykurovací systém v tradičnom ponímaní. Tento fakt má praktický úžitok vo dvoch rovinách:
• investičné náklady ušetrené na vykurovacom systéme sa môžu presunúť do zlepšenia parametrov obvodového plášťa a inštalácie inovatívnej techniky,
• prevádzkové náklady na vykurovanie sa redukujú približne o 40 % (NED) až 80 % (EPD).

Definícia rôznych energetických štandardov budov
Najrozšírenejším zástupcom konceptu energeticky efektívneho domu je nízkoenergetický dom (NED), ktorého zdokonaľovaním sa dospelo k štandardu energeticky pasívneho domu (EPD). Výnimkou nie sú ani energeticky nulové, energeticky nezávislé alebo plusenergetické domy. Ich odlišnosť spočíva najmä v riešení energetických sústav, pretože ich koncepčné a stavebno-konštrukčné riešenie v princípe zodpovedá štandardu EPD. Ďalšie zlepšovanie parametrov pasívneho domu je technicky aj ekonomicky náročné – EPD sa už dostáva na hranicu dnešných možností. Zvyšovanie tepelnoizolačných hrúbok nad rámec EPD by bolo takisto nerentabilné. Pri kategorizácii týchto budov sa výpočtové postupy a čiastkové požiadavky na medzinárodnej úrovni líšia. Informácie zo zahraničných zdrojov sú často protichodné – preto ich treba rozlišovať a preberať veľmi opatrne.

V skutočnej prevádzke budov rôzneho energetického štandardu môže byť spotreba tepla na vykurovanie značne odlišná od predpokladov štandardizovaného výpočtu, hlavne vplyvom skutočného užívania, odchýlky od výpočtovej interiérovej teploty 20 °C, aktuálnej klímy, odlišnosťami stavebnej realizácie a podobne. Spravidla býva zložité oddeliť vo výsledných energetických hodnotách zložky jednotlivých spotrieb (vykurovanie, príprava teplej vody, spotrebiče), takže spätné analýzy z odobranej energie nie je jednoduché vykonať a zovšeobecňovať.

V praxi sa objavuje množstvo budov nachádzajúcich sa svojimi parametrami niekde medzi NED a EPD (E = 20 – 30 kWh/(m2 . a)). Konkrétne číselné vyjadrenie ich spotreby energie a ich názov nie je jednotne kategorizovaný. Na ich označenie sa dá použiť výraz „takmer EPD“ alebo „domy s veľmi nízkou potrebou tepla“. Štandard EPD nemožno vždy dosiahnuť – tento typ budov preto rozhodne nie je podradnou kategóriou, pretože za istých okolností môže znamenať najracionálnejšie riešenie (nevýhodné miestne podmienky, finančné alebo iné obmedzenia).

Nízkoenergetický dom

Za nízkoenergetické domy sa považujú budovy s potrebou tepla maximálne 50 kWh/(m2 . a), bez ohľadu na tvar budovy. Pri výhodnom kompaktnom tvare je toto kritérium ľahšie splniteľné ako pri tvare veľmi členitom. Iné kritériá NED sú rámcovo odporúčané, nie sú však jednoznačne stanovené – základným východiskom je najmä koncepčný prístup. V popredí je vysoký tepelnoizolačný štandard a neprievzdušnosť obvodových konštrukcií, obmedzenie vplyvu tepelných mostov, zvýšené solárne zisky, riadené vetranie s rekuperáciou tepla, využívanie obnoviteľných zdrojov energie a účinný (zväčša nízkoteplotný) vykurovací systém.

Energeticky pasívny dom

Najnovším vývojovým stupňom NED je energeticky pasívny dom, ktorý sa vyznačuje ešte výraznejším znížením energetickej spotreby budovy a ktorého potreba tepla na vykurovanie neprevyšuje 15 kWh/(m2 . a). Tento parameter je najčastejšie interpretovaný, na rozdiel od NED je však iba jednou z náročných požiadaviek. Ťažiskovým princípom EPD je také výrazné obmedzenie tepelných strát z budovy, že v nej už nie je nevyhnutný tradičný spôsob vykurovania. EPD charakterizuje základný a zvyčajne jediný zdroj externe dodávaného tepla – aj v najchladnejšom období roka predstavuje malé množstvo „zvyškovej potreby tepla“ ohrev vzduchu privádzaného systémom riadeného vetrania.
–>
Energeticky nulový dom
Energeticky nulový dom (END), resp. dom s „nulovou potrebou energie“, je budova s potrebou tepla blízkou nule (t. j. menšou ako 5 kWh/(m2 . a)). Realizácia takéhoto objektu je možná iba pri mimoriadne vhodných podmienkach a vysokej investícii do technického zariadenia, preto sa na rozdiel od EPD objavuje veľmi zriedka. Prvoradá je snaha dosiahnuť neutrálny výsledok bilancie energie a emisií v období jedného roka. Vlastná produkcia elektriny býva zabezpečená obnoviteľným spôsobom – fotovoltickým (FV) systémom, kogeneračnou jednotkou alebo malou veternou turbínou. Rozhodujúcu úlohu na vyrovnanie energetickej ponuky a dopytu v závislosti od sezónnych klimatických výkyvov zohráva napojenie na verejnú elektrickú sieť.

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste



V tejto kategórii treba rozlišovať aj dom s „nulovou potrebou energie na vykurovanie“. Celková potreba vykurovacieho tepla je pokrytá pasívnym a aktívnym využívaním slnečnej energie – dom má spravidla primerane nadimenzovaný sezónny zásobník teplej vody (s objemom 3 000 až 10 000 l), ktorý sa v lete nabíja veľkoplošným fototermickým systémom.

Energeticky nezávislý dom
Energeticky nezávislý (autarktný) dom (EAD) pokrýva akúkoľvek potrebu energie (na vykurovanie, prípravu teplej vody i prevádzku elektrospotrebičov) iba z priameho slnečného žiarenia, bez dodávok energie zvonku. Objekt nie je napojený na verejnú elektrickú sieť, preto má predimenzovaný energetický systém a zásobník energie musí dom zabezpečiť kedykoľvek počas roka.

V porovnaní s domom s nulovou potrebou energie na vykurovanie takýto dom nevyhnutne vyžaduje FV systém ako zdroj elektrickej energie. Efektivita domu je založená na maximálnom redukovaní potreby tepla v súčinnosti s úsporou elektriny (používajú sa iba vysoko úsporné domáce spotrebiče). Takýto dom má zmysel v odľahlých oblastiach alebo vysoko v horách, kde nie sú k dispozícii bežné energetické siete.

Plusenergetický dom

Plusenergetický dom (PED) je v zásade totožný s energeticky nezávislým domom. Rozdiel spočíva v tom, že plocha FV panelov je dimenzovaná nielen na pokrývanie vlastnej spotreby, ale aj na vytváranie prebytku elektrickej energie, dodávanej do distribučnej sústavy a odpredávanej jej správcovi. FV panely sú zvyčajne namontované na povrchoch obvodového plášťa (fasádach, strechách). Hospodárnosť takéhoto domu v porovnaní s EPD závisí od tarify odoberaného prúdu a od využívania potenciálu energetických úspor (napr. potreba prúdu na osvetlenie môže byť redukovaná na 400 W).

Komentáre

Pridaj komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.