V dome z hliny a slamy majú mesačné náklady len 90 EUR
Pán Michal so svojou rodinou žije v absolútnom súlade s prírodou a okolitým prostredím. Bývajú síce v dome zo slamy a hliny, je však plný moderných technológií, ktoré harmonizujú so životným prostredím. Dokazuje, že aj moderné stavby môžu byť úplne ekologické a blízke prírode.
Galéria
Dom v kocke
Pozemok: 3 257 m2
Celková úžitková plocha: 182,1 m2
Bytová podlahová plocha: 136,1 m2
Nebytová podlahová plocha: 46 m2
Plocha záhradného jazierka: 266 m2
Architekt: akad. arch. Aleš Brotánek
Stavebná firma: čiastočne svojpomocná výstavba
„Keď som pre seba a svoju rodinu hľadal miesto na život, v mojich predstavách som mal zaujímavú lokalitu a podobne zmýšľajúcich susedov. Tak som to vzal z opačnej strany: vytvoril som podmienky a ľudí k sebe nalákal,“ približuje staviteľ Michal Navrátil svoj pôvodný plán. Postavil si teda dom zo slamy. „Asi tak desať percent ľudí je schopných vnímať ho pozitívne, pre zvyšok je takýto spôsob života mimo ich záujmu. Hlinená je fasáda prírodného príbytku rodiny aj interiér. „Sme z hliny, vrátime sa do nej a ja v nej chcem aj bývať,“ s úsmevom konštatuje pán Michal. Vlastne celý dom je postavený výhradne z obnoviteľných materiálov pochádzajúcich z bezprostredného okolia. Skelet stavby tvorí neošetrená, kôry zbavená guľatina z 15 kilometrov vzdialeného lesa.
Severnú fasádu obložili drevom z červeného smreka. Lepšie tak odolá poveternostným podmienkam, hlinená omietka by na tejto svetovej strane dlho nevydržala. „Fasádu sme spevňovali aj prímesou kravského trusu. Je síce pravda, že nie každému môže táto metóda vyhovovať, ale je preverená desaťročiami a našimi prarodičmi.“
V zimnom období domáci využívajú tepelné zisky zasklených stien zimnej záhrady, a tak dvere do interiéru ostávajú otvorené. V lete ich, naopak, pre nežiaduce prehrievanie zatvárajú. Svoj kútik v nej má aj pani domáca, mieša tu pigmenty do hlinených omietok svojho manžela. V črepníkoch sa za veľkými oknami výborne darí melónom a paradajkám. „Viete, keď sme bývali v byte, pestovala som veľa kvetov, ale teraz nie. Aj záhradku by bolo treba často zalievať, a keď odídeme na prázdniny, ide všetko aj tak do hája. Takže to nesilím a na pozemku rastie prirodzene to, čo vydrží,“ s rozumom pristupuje k záhradníčeniu pani Simona. Ušetrený čas radšej venuje deťom a manželovi.
„Myslel som si, že keď dám na spodok vykopaného jazera piesok a okolie zatrávnim, nebude sa doň splavovať hlina. Pre spodnú vodu, ale aj z opadaného lístia sa však jazero začína zanášať bahnom. Aby sa tam bola ochotná kúpať aj manželka, pretože teraz už je len pre chlapákov, musel by som vodu pravidelne odčerpávať a bahno každý rok vyviezť. V kritickej fáze sa na to podujmem, ale zatiaľ to nechávame na prírodu,“ konštatuje pán Michal. V lete sa v ňom objavujú lekná, záružlie, kosatce, pálky, svoj domov si tu našli divé kačky a husi. „Zo začiatku som bola netrpezlivá a sadila som tam rôzne veci, ale teraz, ako sem začali lietať vodné vtáky, sa tu všakovaké rastlinky objavujú samy,“ hovorí manželka pána Michala.
Jediným zdrojom tepla v dome je šamotová pec. Za elektrinu, ktorá spolu so solárnymi panelmi zohrieva teplú vodu, mesačne domáci zaplatia 860 Kč (asi 35 €) a za rok spotrebujú približne 7 kubických metrov dreva. Spolu s poplatkom za vodu tvoria ich mesačné náklady na prevádzku zhruba 2 160 Kč (okolo 90 €).
Drevo, slamu a hlinu si zvolili na stavbu pre ich vlastnosti a príjemný pocit z nich. Tieto materiály majú podľa domácich aj ľudský rozmer, poznajú totiž ich pôvod. Väčšina použitých materiálov nie je chemicky ani technologicky upravovaná. Nosnú časť konštrukcie tvorí drevená guľatina, medzi ňu sú vložené balíky slamy, ktoré oproti bežným izoláciám nesústreďujú prípadnú vlhkosť do jedného bodu, ale rozptyľujú ju do väčšieho priestoru. Hlinená omietka reguluje mikroklímu v interiéri, ktorý sa tak nevysušuje. „Tento druh konštrukcie sa prvý raz objavil pred sto rokmi a dodnes väčšina z týchto domov dobre funguje,“ hovorí pán Michal
V prírodnom dome sa nemusíte zriekať modernej techniky. Dôkazom toho je moderná kuchynská linka so vstavanými spotrebičmi.
Základný tvar vane postavili z póbetónových tvárnic, dovymodelovali ju do tvaru spojených dlaní a povrch dokončili marockou štukou – Tadelaktom. Aj tu sa prejavila osobná pečať majiteľov, tvar je totiž vernou kópiou rúk pani domácej. Na stenách je omietka s koralovým pieskom s drobnými úlomkami mušlí. Vymyslel ju a vo svojej firme aj ponúka pán Michal.
Povrch z Tadelaktu má aj pult pod umývadlami a priečky sprchovacieho kúta. „Máme tu veľmi vápenatú vodu, takže kúpeľne sa hneď zanesú. A keďže by som použitím chemikálií zničila život v našom jazere, ťažko sa mi udržiavajú,“ konštatuje pani Simona.
Stupne dreveného schodiska sú vytvorené z rozrezaného kmeňa duba. Manuálne ho opracovali dlátom a jemne prebrúsili. Keď sa po nich prejdete, je to, akoby vás niekto pohladil. Nie nadarmo domáci tvrdia, že nestavali z dreva, ale zo stromov.
Pôdorys prízemia
1 obytná miestnosť a kuchynský kút 50,5 m2
2 technická miestnosť 4,9 m2
3 pracovňa 16,2 m2
4 WC 2,5 m2
5 kúpeľňa a WC 4,7 m2
6 zimná záhrada 11,4 m2
7 zádverie 12,1 m2
8 šatník 3,7 m2
9 miestnosť na uskladnenie bicyklov 8,9 m2
10 pivnica 4,0 m2
11 pivnica 3,4 m2
12 pivnica 3,4 m2
Pôdorys 1. poschodia
1 chodba 5,7 m2
2 detská izba 13,9 m2
3 detská izba 11,5 m2
4 spálňa rodičov 15,9 m2
5 šatník 1,9 m2
6 kúpeľňa a WC 8,4 m2
TEXT: Mária Ďurčeková
FOTO: Dano Veselský
ZDROJ: časopis Urob si sám, JAGA GROUP, s.r.o.
Na jednej z tych fotiek to vyzera, akoby mali na strope priznanu mineralnu vlnu…
aj ja som to zaregistrovala…
skor ovcia vlna
všetko je pekné ale stále som sa nedozvedel čo ich tá sranda stála, potom pán redaktor môžete rozprávať o súžití s prírodou.
podla mna je pan kutil, takze robil vsetko sam(a pekne dlho), takze ho to moc nevyslo. Keby to mal dat robit firmam, tak by ten dom zdaleka takto neyzeral a pan by skrachoval.
Ale dom pekny, minimalne markantna zmena oproti katalogovym domom
Taketo najkady mam teraz v dome z tehal s dobrym zateplenim a to nemam solar ani pec a kurim elektrikou, wtf!?
preco je to same drevo ak to je vraj zo slamy a hliny?
klobuk dole!!! Toto je teda Domcek! Nerobim to casto ale toto je pan Architekt – velmi prijemne sklbil nove a klasicke materialy. Toto je byvanie v zdravom dome…
Vela z architektov zoberie ytong, 15cm polystyrenu, 40cm vaty na strop, 3skla a zmixuje dokopy aby dostali nizkoenergeticky dom a ako perlicku vymyslia vyklenok, pre mna absolutne nepochopeny, ktory stavbu predrazi a urobi kriticke miesto… Nedavno som videl nejaku plechovku vo stvrti peknych klasickych domcekov.
Tento Domcek bol premysleny, vyhrany aj projektovo aj vramci realizacie – ta gulatina a schodisko – paraaada!!!
Cenu by bolo zaujimave vediet – tipujem ze hruba stavba vobec nie vela ale interier moze byt velmi otazny – to uz asi ako kazdy jeden interier.
Mesacne naklady su celkom fajn – vzhladom na lacnu stavbu (hrubej stavby) a bez priemyselne spracovaneho materialu (neosetrene drevo, zdrave hlinene omietky) ale nejde mi do hlavy 90 – 35 elektrina = 55€ – 7m3 dreva * 40 / 12 = 33€ mesacne za vodu sa mi zda nejako vela.
V kazdom pripade som velmi rad, ze existuju Architekti ktori nieco take navrhuju.
Sam si budem robit pristavbu v podobnom duchu na chalupe ale tak to bude taky projekt na desatrocie mozno a urcite nie s takym vysperkovanym interierom! 😉
Velmi by som bol zvedavy ako sa v takom domceku byva z praktickeho hladiska.
Niektore casti-detaily ma inspirovali, ale ako celok, by som to veru nechcel.
Ani katalogove domy nie su moj styl, ale toto je uz uplne mimo moju zhovievavost.
Skor taka designova hracka, alebo studia pre manzelsky par.
Ale pre rodinu s 2-3 detmi asi nie.
Aj tak to som zvedavy, ako budu neskor, ked budu starsi, chodit hore po schodoch.
Poschodie na celkom velkom pozemku, je podla mna zbytocne.
Naozaj by som to nechcel, ani zadarmo.